Prečo meškajú expresné vlaky?
Časť expresných vlakov do Bratislavy ťahajú pomalé rušne. Grafikon im predpisuje rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, no rušeň smie ísť len 120 kilometrov za hodinu
Ak najbližšie budete nastupovať do expresného vlaku na takzvanej severnej trase, odporúčame skontrolovať si, aký rušeň vás bude ťahať. Podľa toho môžete pomerne úspešne odhadnúť, či vášmu spoju hrozí meškanie.
Najvyššie kategórie vlakov majú písanú rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, na ktorú bola za stovky miliónov eur modernizovaná trať medzi Bratislavou a Žilinou. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) však pre ňu nemá dosť rušňov.
Preto musí v niektorých expresoch zapriahať aj mašiny, ktoré majú povolenie len na rýchlosť 120. Výsledkom je menšie či väčšie meškanie.
„Myslíme si však, že pre cestujúcich je výhodnejšie, keď je vlak ťahaný rušňom s maximálnou rýchlosťou 120 km/h, ako keby sme pre nedostatok plánovaných rušňov museli vlak odrieknuť,“argumentuje hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Problém sa týka konkrétne takzvaných šesťstovkových expresov (bývalých rýchlikov) medzi Košicami a Bratislavou aj vlakov kategórie REX medzi Trenčínom a Bratislavou.
Praktická informácia pre cestujúcich: ak takýto vlak ťahá československý rušeň radu 350 alebo nemecký Vectron (ich fotky prikladáme nižšie), môžete sa tešiť na stošesťdesiatku.
Ak však bude mať službu rušeň radu 361 (hore na hlavnej fotke článku), počítajte nanajvýš so stodvadsiatkou.
NIEKTORÝM SA TO STÁVA DENNE
Denník N sa spýtal štátneho dopravcu, ako často sa v januári stalo, že v úseku Bratislava – Žilina nemohol ísť vlak najvyššou rýchlosťou.
Bilancia je takáto: napríklad šesťstovkové expresy z Košíc meškali v 17 percentách prípadov z dôvodu, že ich ťahala mašina určená na 120.
A ojedinele, konkrétne šesťkrát, sa stalo, že rýchla mašina k dispozícii bola, ale súpravu brzdil lôžkový vozeň, ktorý má povolenie ísť len 140.
Pri lokálnych vlakoch REX na linke Bratislava – Trenčín to bolo ešte horšie: až v 67 percentách prípadov vlak meškal preto, lebo mohol ísť len 120. „Prípady, keď nie je zaradený spomínaný typ rušňa, sa teda dejú v týchto vlakoch denne,“potvrdzuje ZSSK.
NASTUPUJTE VIACERÝMI DVERAMI
Aké veľké meškanie môže z pomalšieho rušňa vznikať? Pokiaľ má vlak predpísanú stošesťdesiatku, ale ide maximálne stodvadsiatkou, podľa ZSSK stratí od päť do pätnásť minút. Značnú úlohu hrá aj šikovnosť cestujúcich pri nastupovaní a vystupovaní na staniciach.
„Meškanie sa často zvyšuje vinou cestujúcich, z ktorých mnohí nastupujú cez jedny dvere, maximálne cez dvoje dvier. Veľmi by nám pomohlo, keby nastupovali, ak je to čo len trochu možné, cez čo najväčší počet dverí. Takto vieme znížiť pobyt v stanici až o polovicu, čím rušňovodičovi umožníme redukovať meškanie,“dodáva
ZSSK. Naopak, na prémiové IC vlaky dokáže ZSSK spravidla vždy nájsť potrebný rušeň na rýchlosť 160.
Ide o komerčný typ vlaku, na ktorý dopravca nepoberá dotácie. A hoci to ZSSK nerada priznáva, venuje im vyššiu pozornosť. Výkonné rušne preto nasadzuje primárne v IC vlakoch a až potom v ostatných, ktoré prevádzkuje na objednávku ministerstva dopravy.
LEN GORILY A VECTRONY
Pre úsek Bratislava – Žilina má dnes železničná spoločnosť vyčlenených sedemnásť rušňov na rýchlosť 160. Konkrétne ide o osem nemeckých rušňov Vectron a deväť československých rušňov radu 350, ktoré prezývajú „Gorila“.
Jeden rušeň z každého tohto typu je momentálne v oprave v podniku ŽOS Vrútky, v nedávnej minulosti ich tam bežne bolo opravovaných v jednej chvíli aj viac.
Pre nový grafikon, ktorý začal platiť v polovici decembra, sa navyše potreba výkonných rušňov ešte zvýšila. Dôvodom je, že stošesťdesiatku predpísali aj regionálnym expresom na linke Trenčín – Bratislava. „Z toho dôvodu stúpla v novom grafikone denná potreba rušňov pre rýchlosť 160 kilometrov za hodinu o tri kusy,“spresňuje hovorca Kováč.
PERSHING ZATIAĽ NEMÔŽE
V skutočnosti má ZSSK aj viac rušňov na stošesťdesiatku, lenže nie všetky majú povolenie ňou jazdiť.
Reč je predovšetkým o modernizovanej verzii pôvodných rušňov radu 163, ktorým dali železničiari kedysi prezývku „Pershing“– podľa rakiet, ktoré rozmiestňovali Američania v západnom Nemecku. Vraj oba vynálezy boli výkonné, ale poruchové.
Štátny dopravca si v minulosti v podniku ŽOS Vrútky objednal, aby 21 takýchto mašín prestaval na verziu s označením 361.1. Tie dokážu ísť aj rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu, na úseku medzi Bratislavou a Žilinou však stále jazdia len 120.
Prečo? Pretože momentálne nemajú v kabíne sprevádzkovanú škatuľku so zabezpečovacím systémom ETCS (European Train Control System), kto
Meškanie sa často zvyšuje vinou cestujúcich, z ktorých mnohí nastupujú cez jedny dvere, maximálne cez dvoje dvier. ZSSK