Silné zemetrasenie, ktoré vojde do dejín
Otrasy v Turecku a Sýrii zasiahli miliónové mestá v noci
Stalo sa to v najhorší možný čas za najhoršieho možného počasia a vo veľmi zaľudnenej oblasti. Zemetrasenie, ktoré v pondelok nadránom zasiahlo južné Turecko a severnú Sýriu, podľa odborníkov vojde do histórie týchto krajín.
Z hľadiska sily môže patriť k najsilnejším v meraných dejinách Turecka a počtom obetí bude najhoršie najmenej za posledných 24 rokov.
„Bez veľkých pochybností si myslím, že dnešné zemetrasenie vojde do histórie ako jedno z najväčších, ak nie úplne najväčšie zemetrasenie, ktoré kedy zaznamenali v Turecku. Predchádzajúce najväčšie zemetrasenie malo magnitúdo 7,8 v decembri 1939 v severovýchodnom
Turecku. Keď vidím tieto prvé a veľmi zničujúce obrazy skazy, je jasné, že dosah bude obrovský a táto udalosť vojde do histórie,“napísal na Twitteri v pondelok ráno britský seizmológ Stephen Hicks.
ČAKALI SA TISÍCKY OBETÍ
Počet obetí v oboch krajinách sa v pondelok na obed vyšplhal na viac ako 1700 ľudí.
Len Turecko hlásilo 1121 obetí. „Každý dáva srdce a dušu do úsilia, aj keď je zima, studené počasie a k zemetraseniu došlo v noci, čo komplikuje situáciu,“povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.
V Sýrii hlásila centrálna vláda ďalších 326 obetí, 255 obetí bolo na územiach, ktoré ovládajú rebeli.
Je však pravdepodobné, že celkový počet obetí sa bude rátať vysoko v tisíckach.
Zemetrasenie, ktoré malo podľa amerických a európskych vedcov silu 7,8 magnitúda (podľa Turkov 7,7), malo epicentrum na juhu Turecka neďaleko miest Kahramanmaraş a Gazientep. Ide o ľudnaté oblasti, v meste Kahramanmaraş žije asi milión obyvateľov a v Gaziantepe okolo dvoch miliónov ľudí vrátane státisícov sýrskych utečencov.
Hoci ráno hlásili obe mestá desiatky obetí, celkový počet tu určite bude väčší.
K hlavnému otrasu bez predchádzajúcich varovaní došlo o 4.17 ráno miestneho času, keď väčšina obyvateľov ešte spala a boli teda vo svojich bytoch a domoch. Silu tohto otrasu cítili aj stovky kilometrov ďaleko: zem sa triasla v Libanone, Izraeli, Grécku či na Cypre.
Jeden z dôvodov, prečo bolo zemetrasenie také silné, je podľa vedcov ten, že k nemu došlo asi 18 kilometrov pod povrchom Zeme. Hoci sa to môže zdať hlboko, zo seizmologického hľadiska je to relatívne blízko pod povrchom.
„Energiu, ktorá sa uvoľnila zemetrasením, bolo cítiť dosť blízko povrchu s oveľa väčšou intenzitou, než keby bola hlbšie v zemskej kôre,“povedal pre portál Al-Džazíra austrálsky profesor seizmológie Chris Elders.
Navyše stále dochádzalo aj k dotrasom, teda následným otrasom po „hlavnom“zemetrasení. Najsilnejší mal silu 6,7.
„V priebehu hodiny bolo 10 zemetrasení s magnitúdom 5 a viac,“povedal pre Denník N seizmológ Slovenskej akadémie vied Kristián Csicsay. Nedalo sa podľa neho vylúčiť, že ešte dôjde k podobne silnému dotrasu.
Asi 12 hodín po prvom zemetrasení došlo k ďalšiemu zemetraseniu o sile 7,5 magnitúda, čiže len o málo slabšiemu, ako boli prvé otrasy v noci. Epicentrum bolo 67 kilometrov severovýchodne od mesta Kahramanmaraş a nachádzalo sa dva kilometre pod zemou.
Podľa tureckých vedcov však nešlo o dotras, ale o nezávislé zemetrasenie. Nebolo ešte jasné, aké spôsobilo škody.
NÁSLEDKY ZEMETRASENIA
Na sociálnych sieťach boli viaceré zábery spadnutých budov. Turecké úrady na obed
Boli pokusy predpovedať zemetrasenia. Raz sa to vedcom podarilo. Bolo to v 70. rokoch v Číne. No potom na tom istom mieste došlo k zemetraseniu, ktoré nepredvídali a pri ktorom zahynulo veľa ľudí. Každý by chcel zemetrasenie vedieť predpovedať, aby nedošlo k obetiam, no je to ťažké. Kristián Csicsay
seizmológ SAV
tvrdili, že zničených bolo vyše 2800 budov. Napríklad v meste Maltaya spadla 14-poschodová budova so skoro 30 bytmi.
V jednom meste hlásili zničenú nemocnicu, kde boli pacienti aj zdravotníci. Letisko v meste Hatay malo poškodenú jedinú pristávaciu plochu a bolo mimo prevádzky.
Za obeť zemetraseniu padli aj historické pamiatky. V meste Gaziantep zemetrasenie čiastočne zničilo hrad z 3. storočia. Čiastočne sa zrútila aj susedná historická mešita Şirvani zo 17. storočia.
Podobne dopadla aj mešita Yeni z 13. storočia v meste Maltaya. Boli to však hlavne ľudia, ktorých sa turecké orgány snažili zachrániť z trosiek. V jednom meste ľudia vytvorili reťaz a pomáhali odhadzovať trosky.
Situáciu komplikovalo počasie, región zasiahla predtým snehová búrka, teplota bola okolo nula stupňov a v pondelok malo takisto pršať. Bolo sa treba postarať o ľudí, ktorí prišli o svoje domovy a skončili na ulici. Úrady do oblasti poslali 300-tisíc diek.
Nemocnice boli preplnené zranenými ľuďmi, ktorí sa už doobeda rátali na tisícky.
PREČO PRÁVE TU
Ako hovorí seizmológ Csicsay, Turecko je seizmicky veľmi aktívna krajina a v rámci Európy patrí medzi najaktívnejšie regióny.
„Stretávajú sa tu tri litosferické dosky: euroázijská, africká a arabská. Majú voči sebe rôzne pohyby. Africká doska sa podsúva pod európsku. Ale africká sa s arabskou kĺžu vedľa seba, je tam transformný zlom. Euroázijská sa s arabskou takisto kĺžu vedľa seba, aj tam je transformný zlom. V Turecku vznikajú zemetrasenia práve na týchto transformných zlomoch,“hovorí.
V roku 1999 došlo v Turecku k zemetraseniu so silou 7,4 magnitúda (teda menej ako v pondelok) v severozápadnej časti Turecka. Zahynulo vtedy okolo 18-tisíc ľudí vrátane tisíc ľudí v Istanbule.
Počas zemetrasenia v roku 1939 s magnitúdom 7,8 v severnej Antalyi zahynulo 32-tisíc ľudí. Teraz to bude zrejme menej. Vedci odhadujú na základe minulých zemetrasení, že v troskách môže zahynúť 10-tisíc až 13-tisíc ľudí. To však ešte bolo pred druhým zemetrasením s podobnou silou.
Aj Csicsay hovoril, že počet obetí bude rásť, no netrúfal si predpovedať číslo.
NEDÁ SA PREDPOVEDAŤ
Otrasy vedcov aj ľudí nadránom zaskočili. Ako hovorí odborník, zemetrasenie sa stále nedá predpovedať.
„Boli pokusy predpovedať zemetrasenia. Raz sa to vedcom podarilo. Bolo to v 70. rokoch v Číne. No potom na tom istom mieste došlo k zemetraseniu, ktoré nepredvídali a pri ktorom zahynulo veľa ľudí. Každý by chcel zemetrasenie vedieť predpovedať, aby nedošlo k obetiam, no je to ťažké. Niekde máte predtrasy, inokedy nič nemáte a zrazu dôjde k silnému otrasu,“hovorí Csicsay.
Predvídať zemetrasenie sa dá iba na základe štatistiky: ak v istom regióne boli v minulosti silné zemetrasenia, tak je šanca, že k nim príde znova, ale kedy presne to bude, nevieme.
Napríklad v tejto lokalite sú zmienky o zemetrasení aj z rokov 115 a 526 nášho letopočtu. V tom druhom podľa odhadov zahynulo štvrť milióna ľudí.
Jediná ochrana pred zemetrasením na týchto miestach je kvalitná konštrukcia budov. „Treba sa snažiť stavať budovy, aby vydržali zemetrasenie,“hovorí Csicsay.
„Zoberme si napríklad zemetrasenie s magnitúdom 7. V takom Japonsku, kde sa stavajú silné budovy, to možno nič veľké nespraví. Ale napríklad na Haiti spôsobí obrovské škody. Infraštruktúra na to nie je pripravená,“hovorí.
Zemetrasenie na Haiti so silou 7,0 magnitúda v roku 2010 zabilo podľa odhadov okolo 160-tisíc ľudí.
Zdá sa, že ani mnohé budovy v južnom Turecku nie sú veľmi pripravené na zemetrasenie. Podľa americkej vládnej agentúry United States Geological Survey sú budovy v tejto oblasti stavané z tehál a krehkého betónu, čo je „extrémne zraniteľné voči otrasom zeme“.
EŠTE HORŠIE V SÝRII
Ešte horšia situácia však môže byť v susednej Sýrii.
Asi 100 kilometrov od epicentra prvého otrasu je napríklad mesto Aleppo s 2 miliónmi obyvateľov. V regióne podľa niektorých zdrojov žijú až 4 milióny dočasne presídlených Sýrčanov. Stovky obetí hlásila centrálna vláda, ale aj územia, ktoré majú stále v moci rebeli.
Problém je, že po viac ako desiatich rokoch vojny sú mnohé budovy v krajine poškodené, čo spôsobuje, že ťažšie odolávajú zemetraseniu.
„Správy, ktoré vidíme, sú desivé a srdcervúce. Vieme, že infraštruktúra budov v Sýrii bola poznačená rokmi bombardovania. Potrebujeme urgentnú pomoc, aby sme mohli zachrániť životy tých, ktorí sa zranili pri tomto masívnom zemetrasení,“povedala doktorka Chaula Sawah z mimovládky UOSSM, ktorá pomáha v Sýrii.
„Keď sa poruší konštrukcia budovy, automaticky klesne odolnosť voči zemetraseniu,“súhlasí aj Kristián Csicsay.
POMOC ZO ZAHRANIČIA
Turecko oznámilo, že aktivuje poplach úrovne 4, čo znamená aj žiadosť o pomoc zo zahraničia. Hneď sa prihlásili rôzne krajiny v podstate z celého sveta. Pomoc sľúbila EÚ s tým, že tímy záchranárov z Holandska a Rumunska už boli na ceste. Svojich požiarnikov ponúklo aj Poľsko či iné štáty z EÚ.
Susedný Azerbajdžan, ktorý má dobré vzťahy s Tureckom, poslal krajine vyše 300 záchranárov. Rusko tiež oznámilo, že do krajiny letia dve lietadlá so zhruba 100 ľuďmi. Ochotu a pripravenosť poslať záchranárov oznámili aj India či Taiwan.