Beyoncé zosobňuje úspech, tak v čom je problém?
Americká speváčka získala po vydaní albumu Renaissance rekordný počet Grammy, ale hlavná cena jej stále chýba a v posledných dňoch sa skloňoval aj jej koncert v Dubaji
Bol by to dobrý chyták aj pre tých, čo dlhodobo sledujú hudobnú scénu. Viete, kto získal doteraz, za 65 rokov udeľovania Grammy, najviac cien? Žiadna popová celebrita ani rocková či popová hviezda. Dirigent maďarského pôvodu Georg Solti (1912 – 1997). Ale po noci z tejto nedele na pondelok to už neplatí. Novou rekordérkou sa stala Beyoncé, ktorá už má dokopy 32 Grammy, čo je o jednu viac než Solti.
Dnes 41-ročná americká speváčka už bola dokopy nominovaná 88-krát, presne toľko ako jej partner, raper Jay Z. Niektorí ich titulujú Kráľovná a Kráľ Grammy, lenže bližší pohľad ukazuje, že to taký jednoznačný úspech nie je.
O ČOM HOVORIA GRAMMY
Keď bola v apríli 2013 v Bratislave, jej koncert ukázal všetko podstatné. Skvelý spev, dokonale prepracovaná hudobno-vizuálna šou, čisto ženská kapela, desať tanečníkov na pódiu. Takto vyzerá svetová áčková popová produkcia.
Lenže keď sa vrátime ku Grammy, za žiadnu z doterajších siedmich sólových nahrávok ešte Beyoncé nezískala hlavnú cenu za najlepší album roka. A iba jednu získala za Pesničku roka. Hoci jej aktuálny album Rennaissance mal najlepšie recenzie zo všetkých vlaňajších nahrávok, cenu nakoniec dostal Harry Styles za Harry’s House a speváčka neuspela ani v kategórii Pesnička roka, ktorú tentoraz vyhrala 73-ročná Bonnie Raitt s Just Like That.
O čom to vlastne hovorí? O tom istom, čo fakt, že hoci hip hop existuje už tri dekády, na Grammy zatiaľ dostal hlavnú cenu iba jediný raz (The Miseducation of Lauryn Hill v roku 1999)? Že Americká hudobná akadémia zaspala dobu, je mimo, nechápe mainstream alebo že ide pri vyhlasovaní víťazov hlavných kategórií na istotu, čoho jasným dôsledkom bol rapídny pokles sledovanosti galavečera?
Väčšina z cien za posledné roky to potvrdzuje, ale nie všetky. Keby si však niekto myslel, že Beyoncé je frustrovaná, mýli sa.
Má status popkultúrnej ikony, jej meno je značkou a nemusí podnikať mimo hudby ako jej manžel, aby bola multimilionárkou (čo neznamená, že si nevyskúša vlastnú módnu kolekciu, ale primárne je to skôr spestrenie hudobnej kariéry, hobby).
Jej úspech nie je úspechom vďaka partnerovi, jeho menu a jeho konexiám v šoubiznise. Odmakala si to sama, dokázala sa presadiť ešte výraznejšie než jej pôvodná skupina Destiny’s Child.
Vyzerá to ako úplne ukážková success story. Talentovaná self-made woman, role model pre afroamerickú komunitu aj pre ženy ako matka troch detí, ktorá naďalej rozvíja svoju vlastnú kariéru. Ale je tu zopár ale.
RENESANCIA A DUBAJ
„Ako umelkyňa som presvedčená, že mojou úlohou je odrážať dobu. Chcela som pozdvihnúť, povzbudiť a osláviť všetky krásne čierne kráľovné a kráľov, ktorí ma naďalej inšpirujú a inšpirujú celý svet,“hovorila pri svojom vlaňajšom prejave na Grammy.
Tieto slová ešte viac platia o jej aktuálnej nahrávke Renaissance. Rodila sa rok a pol, poznačená covidovou izoláciou a chuťou speváčky opäť sa naštartovať a baviť. Je to veľká pocta LGBTI+ komunite, špeciálne venovaná strýkovi Johnnymu, ktorý zomrel na AIDS, keď mala budúca Queen B sedemnásť. Speváčka ju hudobne postavila na prvej generácii afroamerickej klubovej hudby. Album tvorí 16 trackov, ale zoznam priznaných použitých konkrétnych diel a producentov je niekoľkonásobne dlhší.
Som presvedčená, že mojou úlohou je odrážať dobu. Chcela som pozdvihnúť, povzbudiť a osláviť všetky krásne čierne kráľovné a kráľov, ktorí ma naďalej inšpirujú a inšpirujú celý svet. Beyoncé
Nie sú to klasické pesničky s pauzami medzi nimi, skôr dlhý dídžejský set, kde sa množstvo citátov prelína s vlastnou tvorbou, sú tu aj konkrétne sample iných hlasov, ale primárnou speváčkou je Beyoncé. Je to vlastne akoby ňou zostavený hudobný mixtape, ktorý na rozdiel od iných vznikol s mikrofónom v ruke.
V čom je teda vlastne problém? Album Renaissance uviedla ako prvú časť trilógie a dá sa predstaviť ako zadanie pre umelú inteligenciu „urob tribute afroamerickej disco a house music 70. a 80. rokov“. Možno práve presne týmto spôsobom urobí Queen B pokračovanie, lebo na rozdiel od Madonny (s ktorou má inak veľa spoločného), jej chýbajú výrazné vlastné hity. Také pesničky, ktoré sa rýchlo dajú zapamätať a ktoré sa s najslávnejšími speváčkami a spevákmi fanúšikom okamžite asociujú.
Speváčka sa po piatich rokoch vracia na pódiá. V máji a júni príde na turné do Európy (najbližšie k Slovensku je zastávka 27. 6. vo Varšave). A práve s jej koncertným comebackom súvisí reputačný problém, ktorý si spôsobila sama.
Prvé vystúpenie po materskej a covidovej pauze odohrala pred dvomi týždňami v Dubaji. Bol to privátny večierok pri otvorení luxusného hotela, ktorý by možno nespôsobil takú diskusiu v prípade iného umelca. Nie však pri Beyoncé. Špeciálne jej to vyčíta časť LGBTI+ komunity, ktorá ju doteraz mala za svoju. Prekáža im, že speváčka, ktorá na aktuálnom albume oslavuje afroamerickú queer kultúru, pokojne ide spievať do krajiny, ktorá netoleruje vzťahy medzi rovnakými pohlaviami. Tvrdia, že na takéto peniaze nie je odkázaná.
Beyoncé, ktorej honorár za tento privátny koncert sa odhaduje na 24 miliónov dolárov, to oficiálne nekomentovala. Na druhej strane svoje vystúpenie v Dubaji uzavrela dôležitým gestom – v oblečení ukrajinského návrhára Ivana Frolova, ktoré vzniklo v Kyjive počas vojny.