Verte Ficovi
Stratil kontakt s európskymi politikmi, preto žije v blude, že historickým víťazom bude Rusko
Verte politikom. O svojich plánoch hovoria pravdu. Je našou chybou, že neberieme ich slová vážne. Málokto veril Leninovi, Hitlerovi či Putinovi, že naozaj urobia to, čo sľubovali.
Takže keď Robert Fico hovorí, že ak bude vo vláde, urobí čistky na špeciálnej prokuratúre a že zastaví vojenskú pomoc Ukrajine, tak to urobí. A tiež splní sľub, že zruší výsluhový dôchodok policajnej vyšetrovateľke Monike Barčákovej, ktorá obvinila Roberta Kaliňáka z podplácania.
Fico ešte len začal kresliť obrysy slovenskej budúcnosti, ale už z týchto prvých čiar je zrejmé, že napadne právny systém a zo Slovenska urobí izolovaný ostrov v presvedčení, že časom budeme hraničiť s Ruskom, ktoré si privlastní Ukrajinu.
Ponechajme bokom morálku, lebo tá vo Ficovom prípade nikdy nehrala žiadnu rolu.
Vždy vnímal geopolitiku len ako cynický súboj veľmocí, a keď ešte ako premiér hovoril o životnom záujme Slovenska byť v jadre Európy, bolo to preto, lebo Európsku úniu vnímal ako mocnosť, ktorej sa nedá vzdorovať, preto je lepšie sa k nej primknúť.
Jeho vlastný pád a vojna na Ukrajine zmenili jeho uvažovanie. Keď hovorí, že Rusko nie je možné poraziť, a preto nemá zmysel dodávať Ukrajine zbrane, myslí to vážne. Uvažuje ako Jozef Tiso, ktorý bol hlboko presvedčený, že Hitlerovo Nemecko je neporaziteľné, a preto sa k nemu treba primknúť. Rovnako uvažoval Gustáv Husák o Sovietskom zväze.
Slovensko malo od začiatku minulého storočia až podnes tragickú smolu na politikov, ktorí takmer neomylne vždy stavili na vopred prehratú kartu (výnimkou bol, samozrejme, M. R. Štefánik či Milan Hodža a do istej miery aj Mikuláš Dzurinda, ale to sú výnimky), lebo boli presvedčení, že je víťazná.
Stačí si prečítať knihu českého spisovateľa Pavla Kosatíka Slovenské století: je to smutná prehliadka hlúposti, naivity a amorálnosti slovenských politikov. Zázrak slovenského príbehu, o ktorom píše Kosatík, spočíva skôr v tom, že sme týchto politikov dokázali ako národ vôbec prežiť.
NAČÚVA LEN ORBÁNOVI
Ficovo geopolitické salto je dôsledkom toho, že stratil kontakt s európskymi politikmi (ktorí ho aj sami ignorujú), a preto nepochopil, ako zásadne zmenila vojna na Ukrajine európske myslenie. Nepochopil, že Európska únia urobí všetko pre víťazstvo Ukrajiny, lebo teraz už je to aj otázka politického prežitia európskych lídrov.
To isté platí pre Ameriku. Prezident Joe Biden bude v budúcom roku opäť kandidovať a oslobodenie Ukrajiny bude jeho najväčším politickým triumfom proti Donaldovi Trumpovi. Prehru Ukrajiny si jednoducho nemôže dovoliť.
Fico tomu nerozumie, hoci veľvyslanci, ktorých si pozval minulý týždeň, mu dali jasne najavo, kde je ich sever. Ak sa im sťažoval, že slovenská justícia ho šikanuje, nepochopil, že v Európe aj v Amerike je trestné stíhanie bývalých premiérov či prezidentov bežná vec. Francúzskeho exprezidenta Nicolasa Sarkozyho odsúdili za korupciu a Donald Trump čelí niekoľkým súdnym procesom.
Lenže Fico podľa všetkého načúva len Viktorovi Orbánovi. Stavil na víťazstvo Ruska, čím však Slovensku znemožní podieľať sa na obnove Ukrajiny, ktorá by mohla byť jednou z najväčších ekonomických príležitostí pre našu krajinu. Využijú ju – aj na náš úkor – Poľsko, Česko či baltické štáty.
Ďalším dôsledkom bude geopolitické odtrhnutie sa od Česka, podobne ako za čias Vladimíra Mečiara. Namiesto česko-slovenskej dvojice vytvorí Fico maďarsko-slovenskú, ktorej osudom bude izolácia na okraji EÚ.
Fico nerozumie ani tomu, že ak napadne právny systém, Únia si nebude môcť dovoliť to tolerovať a zastaví Slovensku eurofondy, ako to urobila v prípade Maďarska, hoci po dlhom váhaní. Tentoraz však váhať nebude, lebo malé a bezvýznamné Slovensko je ľahký terč.
BIEDA PRAVICE
Počúval som Ficove prejavy v posledných dňoch a som si istý, že nám hovorí pravdu o svojich plánoch a o stave svojej mysle. Ak sa dostane k moci, zaútočí na demokraciu a geopolitickú pozíciu Slovenska tvrdšie a surovejšie, ako to urobil Vladimír Mečiar v 90. rokoch.
Náš problém je, že si to stále odmietame pripustiť. Je to v ľudskej povahe. Neurovedkyňa Tali Sharotová zistila, že ľudia sú schopní spracovať informáciu o relatívne malom riziku (napríklad že cigarety škodia zdraviu) a upraviť podľa neho svoje správanie. Ak však dostanú informáciu, že riziko je naozaj veľké (napríklad, že fajčenie masovo zabíja), odmietnu ju prijať a svoje správanie nezmenia.
Podľa tohto pravidla sa správajú slovenskí pravicoví politici, ktorí síce hovoria, že nesmie prepadnúť ani jeden hlas demokratického voliča, ale robia všetko pre to, aby ich prepadli státisíce. Vyzerá to tak, že do volieb pôjdu štyri samostatné pravicové strany (KDH, Dzurindova Modrá koalícia, Eduard Heger a SaS Richarda Sulíka), vystavujúc sa tak riziku, že sa nedostanú do parlamentu. Zrádzajú tak svojich voličov.
Nepočúvajú Fica? Počúvajú. Heger napísal na Facebook, že Fico „ohrozuje bezpečnosť Slovenska“, a z jeho textu by sa zdalo, že veľkosti rizika rozumie. Lenže jeho správanie sa nemení, to znamená, že riziko Ficovho návratu nie je schopný spracovať a v skutočnosti ho odmieta. To platí aj o ostatných.
Jednou z najdôležitejších vlastností politika je schopnosť zvážiť riziká a rozhodovať sa tak, aby ich zmenšil na najnižšiu možnú mieru. Slovensko spravidla nemalo šťastie na takých politikov a zdá sa, že ho nemá ani dnes.
Počúval som Ficove prejavy v posledných dňoch a som si istý, že nám hovorí pravdu o svojich plánoch a o stave svojej mysle. Ak sa dostane k moci, zaútočí na demokraciu a geopolitickú pozíciu Slovenska tvrdšie a surovejšie, ako to urobil Vladimír Mečiar.