Segregačné múry a geto Angi Mlyn
Boli sme tam, kde žil obvinený z vraždy ženy v Michalovciach. K horšiemu sa situácia v tamojšom gete zlomila, keď tam pred 20 rokmi presťahovali neplatičov, mesto na to využilo úskok
Keď idete autom – povedzme – na Ukrajinu, s najväčšou pravdepodobnosťou prechádzate perifériou Michaloviec. Kruhové objazdy, sídlisko, obchody. Ako u nás všade. Ak ste pozorní, medzi panelákmi si všimnete nepatričné múry. Na jednom je nápis PREPÁČTE. „Kto? Komu? Za čo?“pýtate sa v duchu. Autor nápisu je doteraz neznámy.
Miestni vám vysvetlia, že múry pred viac ako dekádou dalo postaviť mesto, aby zabránilo Rómom z neďalekého geta chodiť popod bytovky. Vraj robili neporiadok, hluk, vykonávali potrebu, v lete si tu pri ohníkoch opekali a inak obyvateľov obťažovali.
Ak otočíte zrak na opačnú stranu, uvidíte v diaľke za poľom, po ktorom neustále kamsi kráčajú hlúčiky ľudí, nižšie bytovky. Mestské geto, kde žije marginalizovaná rómska komunita, sa volá Angi Mlyn. „Koho? Mlyn?“pokračujete v duchu v otázkach. Miestni vám vysvetlia, že pozemky s mlynom tu skutočne vlastnil istý pán Angi.
A práve tu žil 18-ročný Valentín, obvinený z vraždy 46-ročnej bývalej zdravotnej sestry, ktorá pracovala v zahraničí. Dnes je vo väzbe. Prípad na Nový rok otriasol Slovenskom. Situáciu zneužili na demonštráciu aj kotlebovci.
GETO ZVNÚTRA
„Radšej sa tu nezastavujme,“povie terénna sociálna pracovníčka, keď vchádzame do Angi Mlyna na felícii, ktorú jej poškodili podľa jej vlastných slov tunajší úžerníci. Chce radšej ostať v anonymite. Svoju prácu robila viac ako päť rokov, všetci ju tu poznajú a ona tu pozná každého. Dnes je učiteľka. Skončil sa projekt, z ktorého boli peniaze na jej plat.
Na začiatku geta sú udržiavané rodinné domy s oplotením a so zaparkovanými audinami či BMW. Domy sú evidentne iné, v lepšom stave ako „vybývané“dvojpodlažné bytovky na Mlynskej ulici za nimi, nehovoriac o chatrčiach celkom vzadu.
Hlavný úžerník mal podľa tereňáčky vzadu obchod s potravinami. Zbohatol tak, že nakúpil inde – povedzme – zemiaky a za šesťnásobok ich tu predával. Domáci ich od neho kupovali vysoko predražené, len aby nemuseli chodiť do mesta.
„A potom, hlupáci moji, si požičali od neho desať eur. Na druhý deň dlhovali dvojnásobok, na štvrtý štvornásobok, a tak to rástlo do astronomických výšin, do stoviek a tisícov. Čo ak nezaplatili? Užerník sa vyhrážal, že im polámu ruky nohy, že znásilnia ich dcéry. To sa aj dialo,“vysvetlí tereňáčka.
Niektorí obyvatelia pre strach z geta odišli.
Otec tereňáčky bol kedysi policajtom. Ona z rodinného rozprávania vie, že polícia je s „mlynom“a úžerníkmi prepojená. Obyvatelia geta im podľa tereňáčky donášajú na susedov za odmenu. Tou môže byť aj privretie očí policajtov nad tu rozšíreným rozoberaním kradnutých áut a ich odpredajom na súčiastky. „Každý z toho profituje. Chlapci z kriminálky sa radšej stiahli z vyšetrovania úžery,“dodá tereňáčka.
To už sme v blate medzi bytovkami. Okoloidúci sa zdravia, jeden pán s hrdosťou ukazuje kontajner s odpadom. Už ho vraj nevyhadzujú a nepália kade-tade ako predtým, polepšili sa.
V RODINE VALENTÍNA
Uprostred geta je prázdna plocha. Vlani koncom leta sa tam prepadlo schodisko, bytovku následne zbúrali. Ideme k „trojke“, na prízemí býva Valentín s otčimom, mamou a dvomi sestrami.
„Nemôžem uveriť, že to urobil on. Veľmi dobre Valentína od detstva poznám. Nikdy nebol stíhaný, nikdy nefetoval, nemal žiadne problémy. Chodil do školy do Strážskeho. Je mentálne zaostalý, ale mierny. Ani raz mu ‚nepreplo‘. Naopak, keď tu boli bitky, pribehol za mnou a kričal ‚poďte, pani sociálka‘. Keď padlo vlani to schodisko, do rána mi tam pomáhal,“povie tereňáčka. To už klopeme na dvere.
„Treba lepši zabuchac,“zvolá sused z balkóna.
„Doma sú? Láska, môžem na chvíľu?“opýta sa tereňáčka Valentínovej sestry Esmeraldy.
V prvom rade je dôležité, aby sa otázka spolužitia s marginalizovanou rómskou komunitou riešila na celoslovenskej úrovni, aby sa tejto problematike viac venovala aj vláda.
Miroslav Dufinec
primátor Michaloviec
Púšťa nás dnu, na rukách má neter.
Stojíme v kuchyni, keď vzápätí vojdú dnu Valentínova mama a otčim. Rozhovor je mierne zmätený, prekrikujú sa, ako je to v týchto komunitách zvykom. Všetci opakujú, že Valentín bol na Silvestra cez noc doma. Oslavovali a pili vraj aj s ním alkohol „u tedy Magdy“na začiatku geta do rána „minimálne do siedmej rána“.
Ak je to pravda, nemohol Valentín o pol siedmej v centre mesta spáchať vraždu. Môže však ísť o zaujaté svedectvo príbuzných.
VRAŽDA A KAMEROVÉ ZÁZNAMY
Kamery zachytili, ako po šiestej ráno žena uteká pred páchateľom, ktorý ju prenasleduje od bankomatu, kde si vybrala peniaze. Napadne ju nožom, ona volá o pomoc. Nikto jej na pomoc nepríde, hoci v okolí sú dvaja ľudia, muž a žena, pracovníci Technických služieb.
Obeť napokon padá na zem, páchateľ v bunde s kapucňou beží. Na ceste mu niečo spadne, zrejme mobil alebo peňaženka obete. Vráti sa, zodvihne predmet a uteká ďalej.
Časť záznamov kamier bola zverejnená. Polícia vypátrala podozrivého Valentína na tretí deň. Zadržali ho na železničnej stanici v Žiline. Išiel, ako tvrdil a ako sa na východe vraví, za prácou „na Čechy“.
Polícii pomohla aj výpoveď jeho družky zo Sobraniec a jej mamy. Mal sa im pri hádke vyhrážať, že „dopadnú ako tá gadžovka“. Valentín vinu popiera, policajný prezident Štefan Hamran však hovorí o nepriestrelných dôkazoch. Akých presne, sa nevie. V kontajneri v gete Angi Mlyn polícia našla nôž ako predmet vraždy, ako aj krvavé oblečenie páchateľa.
ČO ROBÍ MESTO
Mesto Michalovce od roku 2018 poskytuje v lokalite Angi Mlyn terénnu sociálnu prácu. Šesť terénnych sociálnych a terénnych pracovníkov poskytuje obyvateľom pomoc v oblastiach sociálno-patologických javov, financií a hospodárenia, sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti, bývania a zdravia.
Od 1. júla 2018 je tam aj komunitné centrum, ktoré sa nachádza v novootvorených priestoroch v objekte priamo v lokalite Angi Mlyn. Pracujú tam traja zamestnanci.
„V prvom rade je dôležité, aby sa otázka spolužitia s marginalizovanou rómskou komunitou riešila na celoslovenskej úrovni, aby sa tejto problematike viac venovala aj vláda. V meste Michalovce dlhodobo fungujú poradné rady primátora, medzi nimi je aj Rada Rómov. S jej zástupcami sa mesto pravidelne stretáva, a tak získava aktuálne informácie o živote komunity, jej potrebách a problémoch,“uvádza pre Denník N primátor Michaloviec Miroslav Dufinec (Smer, Sme rodina, SNS a Strana moderného Slovenska).
V súčasnosti sa mesto venuje téme prestupného bývania, zatiaľ bez zjavných výsledkov.
SEGREGAČNÉ MÚRY
Anton Tadian donedávna pôsobil ako mestský policajt v Michalovciach. Dnes dochádza ako mnohí odtiaľto za prácou na západné Slovensko. Za spoločenstvo vlastníkov inicioval stavbu jedného z múrov na sídlisku oproti Angi Mlynu – zatiaľ posledného.
„Nie je príjemné, ak vám chodia popod balkón cikať a kakať, ak tam sexujú. Najprv boli mestské múry. Raz v lete 2010 o štvrtej ráno, keď ešte Rómovia spia, nabehli robotníci, urobili základy a potom vytiahli betónové múry. Stalo sa to ‚partizánsky‘, pod zámienkou rekonštrukcie sídliska Východ. Ani my, čo sme tu bývali, sme o tom nevedeli,“spomína Tadian.
Ibaže mesto múrmi dosiahlo iba to, že odklonili obyvateľov Angi Mlyna popod bytovku najbližšie ku getu, kde Tadian býval. Navrhol preto na schôdzi vlastníkov, že to vezme na seba. Oznámil drobnú stavbu za štyritisíc eur z peňazí spoločenstva.
„Bolo to zábavné. Na stavbe múru, ktorý im znemožnil chodiť do mesta po obvyklej trase, pracovali Rómovia z Mlyna. Ako je to možné? Normálne, chceli zarobiť. Keď okolo nich prechádzali iní obyvatelia geta, došlo k hádkam,“smeje sa Tadian. Obyvatelia Mlyna argumentovali, že si trasami pomedzi bytovky skracujú cestu do mesta. Keď to mestskí policajti odmerali, prekvapujúco zistili, že to tak majú, naopak, o dvesto metrov ďalej.
Na medzinárodnej ceste 1. triedy, ktorá geto oddeľuje od mesta, sa stalo aj niekoľko smrteľných úrazov. Autá zrazili chodcov z geta. O sto metrov ďalej je pritom osvetlený vyznačený priechod, ku ktorému vedie z mlyna panelová cesta – tunajší ju však nepoužívajú, skracujú si to tradične cez pole.
Tadian tu v paneláku býval tridsať rokov, nedávno sa presťahoval. Hlavný problém vidí v nedostatočnej práci najmä s mladšou rómskou komunitou. Ich otcovia a dedovia mali ešte prácu, dalo sa s nimi.
„Chodil som s kolegom z mestskej polície od roku 2012 ako hliadka po meste. Keď som videl, ako vyberajú kontajnery, nahlásili sme ich exekútorovi a ten im strhával po päť eur. Fungovalo to, naučili sa poriadku. Keď nás videli v aute, vždy sa slušne pozdravili. Pred Veľkou nocou sa vždy na príkaz hlavného úžerníka čistilo okolo Mlyna pole od odpadu všetkého druhu,“pokračuje Tadian.
NEPLATIČOV Z CENTRA MESTA DELOŽOVALI
Ako v Angi Mlyne pribúdali ľudia, ktorých ako neplatičov deložovali z mesta, situácia v gete sa zhoršovala. Svoje o tom vie aj bývalý mestský, dnes krajský poslanec Milan Kaplan. Býval v centre mesta na Murgašovej ulici v bytovke. Vo vedľajšom bloku boli iba Rómovia, chodil s nimi do tej istej školy.
„Prepadávali sa z ročníka do ročníka, vystrájali, ale nikdy medzi nami neboli potýčky ani nenávisť. Naopak, brali sme to s humorom. Ich rodičia sa chodili do školy hádať, lebo keď deti robili problémy, boli záškoláci, neplatili im dávky. Mal som aj spolužiaka Róma, čo býval medzi majoritou. Sedel so mnou v lavici. Mal lepšie výsledky ako my ostatní.“
Kaplan hovorí, že keď bol pred dvadsiatimi rokmi na strednej škole, samospráva vymyslela šalamúnske riešenie, čo s neplatičmi. Celú bytovku predali za symbolickú korunu podnikateľovi z Prešova, ktorý sa zaviazal uhradiť nedoplatky.
Tak sa michalovská samospráva zbavila ťarchy – súkromný majiteľ na rozdiel od nej nemusel neplatičom poskytnúť náhradné bývanie. Tých deložoval a väčšinou skončili v Angi Mlyne. Prichádzali sem aj Rómovia z iných miest v okolí. Takto sa geto zväčšovalo až do dnešnej podoby.
Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 má Angi Mlyn 1481 obyvateľov a 157 obydlí, z toho je 140 bytov v bytových domoch, 16 chatrčí a niekoľko (počet nie je presne známy) rodinných domov.
Podľa toho istého zdroja z roku 2013 to bolo 1650 obyvateľov a 147 obydlí, z toho bolo 120 bytov, 7 chatrčí a niekoľko rodinných domov. Obyvateľov teda ubudlo, kvalita bývania však klesla, keďže počet chatrčí stúpol viac ako dvojnásobne.
Geto je naďalej napriek dôležitej práci tereňákov časovanou sociálnou bombou.