Keď vládne parlament Hlas jasne vedie
Poslanci sa pred voľbami v septembri predvedú sériou sociálnych návrhov zákonov
„Ideme sa teraz spoločne hrať na Ježiška,“prihovára sa líder OĽaNO Igor Matovič poslancom v rokovacej sále parlamentu. O pár hodín neskôr Národná rada schvaľuje obedy zadarmo pre deti, čo štát v tomto roku vyjde na 110 miliónov eur.
„Všetko, čo sa odteraz do volieb bude schvaľovať, je populistické, a obzvlášť sociálne veci,“zaznieva v ten deň z úst predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša.
Školské obedy sú prvým narýchlo pretlačeným návrhom s veľkým vplyvom na štátny rozpočet, odkedy padlo rozhodnutie, že predčasné voľby budú 30. septembra – o takmer osem mesiacov, čo v histórii Slovenska po páde vlády nikdy netrvalo tak dlho.
V momente schválenia školských obedov bolo jasné, že v parlamente odštartoval boj o voličov a poslanci sa začali pretekať v tom, kto príde s ľúbivejším návrhom.
Pretlačiť ich môžu v priebehu pár dní cez pozmeňujúce návrhy k prerokúvaným novelám, a to bez akejkoľvek odbornej debaty a napriek odporu povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý má už len obmedzené právomoci a na jeho vládu dozerá prezidentka Zuzana Čaputová.
Centrum moci sa tak naplno presunulo do parlamentu, ktorý bol síce vždy tvorcom zákonov a rozhodoval, aké sociálne opatrenia sa prijmú, ale doposiaľ bola navrhovateľom kľúčových opatrení vláda. Ešte aj kritizované trináste dôchodky, ktoré Smer presadil štyri dni pred voľbami v roku 2020, navrhla vláda Petra Pellegriniho (vtedy Smer, dnes Hlas).
NEBERÚ VLÁDU VÁŽNE
S čím do volieb príde dočasne poverený Hegerov kabinet, poslanci už príliš neberú do úvahy, sústredia sa na to, čo oni navrhnú v parlamente. A tak to berú aj predseda OĽaNO Igor Matovič a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár, hoci ich nominanti sedia vo vláde.
Igor Matovič, ktorý len nedávno zasadol do poslaneckej lavice po odchode z postu ministra financií, už predstavil, ako si predvolebnú „hru na Ježiška“v parlamente predstavuje.
Poslanci môžu podľa neho prichádzať s obdobnými návrhmi, ako sú školské obedy zadarmo, ale musia povedať, z čoho ich štát zaplatí.
„Mali by si zobrať vzor aj ostatní poslanci a ostatné politické strany, že keď teda do volieb si tu chcú akože kupovať voličov, tak nech sa páči, zároveň aj s návrhom, odkiaľ na to zoberieme, lebo potom je to zodpovedné voči tejto krajine,“vyhlásil Matovič v utorok počas parlamentnej rozpravy o školských obedoch.
V tej chvíli pritom sám netušil, odkiaľ presne na ne štát získa 110 miliónov v tomto a 150 miliónov v každom ďalšom roku. Strany bývalej vládnej koalície zvažujú rozšíriť osobitný odvod pre regulované subjekty aj o banky, ale definitívne to nie je vyriešené dodnes.
Z vyjadrení Sme rodina však vyplýva, že už sú s Matovičom na spomínanej „hre na Ježiška“dohodnutí.
„Je jedno, aký populistický návrh príde, kľúčové je, že musí
Je jedno, aký populistický návrh príde, kľúčové je, že musí byť niečím krytý. Peter Pčolinský
podpredseda Národnej rady, Sme rodina
Stranu Modrá koalícia bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu by vo februári 2023 volili dve percentá voličov. Ukázal to prieskum agentúry Focus pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza. Modrá koalícia vznikla spojením tímu okolo expremiéra s premenovanou stranou Spolu poslanca Miroslava Kollára.
Voľby by vyhral Hlas Petra Pellegriniho, ktorý sa vrátil nad 20 percent. Asi 15 percent ľudí by volilo Smer, na treťom mieste skončilo Progresívne Slovensko (PS) s podporou 11 percent.
Ak by sme porovnali štart Modrej koalície s prvými číslami strany Za ľudí, za ktorou v roku 2019 stál bývalý prezident Andrej Kiska, je na tom Dzurindova strana zatiaľ horšie. Za ľudí v prvom prieskume vyskočila hneď nad päť percent. Nová strana Jablko europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej sa v prieskume Focusu nedostala nad podporu jedného percenta voličov.
Do parlamentu by sa dostala aj Republika s podporou vyše osem percent voličov, Sme rodina (7,7 percenta), KDH (6,9 percenta) OĽaNO (6,4 percenta) a SaS, ktorá by skončila len tesne nad hranicou zvoliteľnosti. Hlas by jej dalo 5,3 percenta voličov.
Mimo parlamentu by zostala maďarská strana Aliancia, ktorú by volilo 4,5 percenta ľudí. Na podpore tesne nad tromi percentami stagnuje SNS Andreja Danka. Šancu na vstup do parlamentu dlhodobo nemá ani Kotlebova ĽSNS s podporou troch percent voličov. Stranu Za ľudí Veroniky Remišovej by v prieskume predbehli aj Maďarské fórum a Dobrá voľba, ktorá sa však zrejme spojí s Modrou koalíciou Mikuláša Dzurindu.
Focus meral preferencie strán naposledy v decembri a odvtedy nenastali radikálne posuny v podpore strán. S miernym rastom Hlasu, z 19 na takmer 21 percent, stratil dva percentuálne body Smer, ktorý sa v decembri blížil k hranici 17 percent. O takmer dva body kleslo Progresívne Slovensko. O jeden a pol percentuálneho bodu sa posilnila Republika, mierne rástlo KDH, naopak, mierne sa oslabilo OĽaNO. Ak by voľby dopadli tak, ako nameral Focus, Hlas by mal v parlamente 38 poslancov, Smer 27 a Republika 16 zástupcov. Súčasná parlamentná opozícia by teda mala väčšinu 81 hlasov. PS by malo 20 mandátov, Sme rodina 14, KDH 13, OĽaNO 12 a SaS desať.
Focus uskutočnil prieskum preferencií medzi 1. a 8. februárom.
Slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor sa v sídle Aliancie venuje vojne na Ukrajine každý deň. Osobne ju zažil posledný rok dvakrát. „Stáť v lete v Charkive na sídlisku, ktoré je niekoľkonásobne väčšie ako Petržalka, a vidieť všetky tie zničené byty, kde nie je ani noha, kde je strašné ticho a človek má pocit, že sa zobudil v postapokalyptickom filme,“hovorí slovenský diplomat o tom, čo ho zasiahlo na Ukrajine počas vojny najviac.
V posledných týždňoch sa veľa špekuluje o novej ruskej ofenzíve. Aké máte informácie v NATO, hovorí sa o tom?
Samozrejme, z toho, čo môžeme povedať, s nejakou ofenzívou sa vždy počíta. Rozprávame sa o každom možnom scenári, ktorý sa môže objaviť. Už viackrát sa však ukázalo, že hoci máte dobrú analýzu, nakoniec sa to udialo úplne inak. Je to vojna a v nej nikdy neviete na sto percent predpokladať, čo sa stane. Aktuálne Rusko zvýšilo svoju bojovú činnosť, testuje Ukrajinu na mnohých miestach a dá sa očakávať, že sa tento tlak bude zvyšovať. Ale vzhľadom na súčasné podmienky na fronte – aj čo sa týka pôdy a aktuálnej vyzbrojenosti ruskej armády –, neočakávam zásadný prielom alebo masívnu ofenzívu na výročie vojny. Oveľa väčší vývoj by som očakával na začiatku jari.
Hovorí sa aj o druhej vlne mobilizácie v Rusku. Stále majú málo vojakov?
Ruská mobilizácia vôbec neprestala, len nie je taká vypuklá. Nie je ani také dôležité, koľko tých vojakov, či 500 – alebo 100-tisíc majú, ale ako sú vycvičení a vystrojení. Rusi však stále neposlali na front svojich všetkých už mobilizovaných vojakov. Zaradenie a výcvik trvá. To, čo vieme očakávať od Ruska, je, že mobilizácia bude pokračovať a aj nástup vojakov na front sa zrýchli.
Zaznamenali ste zmenu v štýle vedenia vojny, odkedy vymenili vedenie?
Rusi prechádzajú z toho náhodného spôsobu boja k systematickejšiemu, ten boli naučení robiť. S novým vrchným velením prišiel aj väčší poriadok, lepšie riadenie a systém a vracajú sa späť k svojim doktrínam. Donedávna to bolo ad hoc, keď často posielali veľmi slabo vycvičených a vyzbrojených vojakov do nepripravených akcií.
Keď spomínate rôzne scenáre – s akými pracujete najviac?
Oveľa dôležitejšie, ako utiekať sa k nejakému najpravdepodobnejšiemu scenáru, ktorý si nakreslíme a potom budeme zaskočení, ako Rusko nevyhralo za sedem dní, alebo tým, aká efektívna bola ukrajinská protiofenzíva v Charkivskej oblasti, je pre nás aktuálne, aby Ukrajina dostala čo najviac materiálu a výzbroje, aby bola schopná sa brániť proti možnej ofenzíve. A ak by to podmienky dovolili, tak aj postupovať ďalej na okupované územia. To je náš prvoradý cieľ. Je to oveľa zodpovednejší prístup.
Vládne v Aliancii mierny optimizmus, že by sa vojna mohla skončiť relatívne skoro, alebo skôr prevláda obava z dlhého konfliktu?
Všetko uvidíme na jar: v akom stave budú ukrajinské aj ruské jednotky a či dôjde k nejakému prelomu. Nateraz mať nejaké predstavy prehnaného optimizmu by však bolo prehnane optimistické.
Posiela Západ Ukrajine dostatok zbraní?
Len tá frontová línia má vyše tisíc kilometrov. Keď sa na to pozrieme matematicky s tým, že dáme Ukrajine 140 tankov, tak nám z toho vychádza 1,4 tanku na desať kilometrov. Aj toto hovorí o tom, koľko by toho Ukrajinci potrebovali, aby mali strategickú výhodu. Samozrejme, nejdeme tie tanky nasadiť na celý front a na konkrétnych miestach budú mať zásadnú výhodu. Týmto nepodceňujem ani nedevalvujem pomoc, ktorú Západ dáva. Je naozaj veľká, ale skôr to hovorí o tom, čo všetko by Ukrajina potrebovala, aby sa zásadne zmenili pomery na fronte. Myslím si však, že dostáva toho dosť od začiatku roku. Ak by prišla nejaká ofenzíva na jar, Ukrajina bude takisto potrebovať čas, aby sa tie zbrane dostali aj tam, kde ich budú najviac potrebovať, a vojaci sa ich naučili čo najskôr obsluhovať. Preto to musíme robiť už teraz a čo najrýchlejšie.
Z pohľadu Západu už bolo prekročených viacero tabu – od poskytnutia raketových systémov až najnovšie po tanky. Bolo náročné presvedčiť nemeckých partnerov a prečo to trvalo tak dlho?
Trvalo to tak dlho, pretože prakticky a politicky to vôbec nie je jednoduché. Keď médiá o tom píšu, že je to na spadnutie, tak je to spravidla výsledok niekoľkomesačného úsilia. To sa presne stalo s nemeckým rozhodnutím o tankoch. Keď sa o niečom začne písať v novinách, neznamená to, že sa také veci dokážu vyriešiť v priebehu niekoľkých dní. Každý štát je citlivý na niečo iné. Je to aj o tom, ako nájsť také riešenie, ktoré bude akceptovateľné pre všetkých – tak dnes funguje Západ.
Bolo to prelomové rozhodnutie?
Bolo to prelomové, pretože sme na Západe konečne ukázali, že prestávame hrať túto zastrašovaciu hru z Kremľa, že dodávka legitímnej pomoci Ukrajine povedie k nejakej vojne. Dodávka tankov je demonštráciou dvoch vecí. Na jednej strane to, že sme zreálnili náš pohľad na vojnu a Rusko. Už to nie je také obrovské strašidlo. Porovnajme si to aj s tým začiatkom, keď aj poslanie S-300 na Ukrajinu bolo také, že z toho pomaly bude svetová vojna. Dnes už sú schválené tanky a hovorí sa o lietadlách. To hovorí veľa o tom, ako dnes vníma Západ ruskú hrozbu. A druhá vec je, že si uvedomujeme, že Ukrajina naozaj tú vojnu nesmie prehrať a ideme urobiť veľa, aby sa tak nestalo, pretože je to aj o našej bezpečnosti.
Mohlo by dôjsť aj na lietadlá?
Najdôležitejšie je, že veľké a vojensky silné štáty toto nevylúčili. Veď o tom už prebiehajú rozhovory. Ukazuje sa, že letectvo nemá takmer žiadnu úlohu v tomto konflikte, čo sa však môže rýchlo zmeniť. Dnes je však stále veľmi kľúčová protivzdušná obrana. Ide o to, aby sa Ukrajina bola schopná brániť, keby Rusi lietadlá nasadili.
Neukázalo sa tiež, že EÚ má pomerne malý arzenál a aj tých protivzdušných systémov nemá veľa na rozdávanie?
Slovensko na tom naozaj nebolo dobre. Mali sme tu jeden systém S-300, ktorý sme vyťahovali spravidla na symbolické podujatia. Viaceré členské štáty NATO, napríklad Nemecko, sú na tom oveľa lepšie. Neobávam sa však, že by sa Európa nedokázala ubrániť pred vzdušnými útokmi. Zatiaľ sa ukazuje, že ich má stále dosť na to, aby ich dokázala poskytnúť aj Ukrajine. Otázkou je, aký máme ako spojenci prebytok, aby Západ neoslabil svoju protivzdušnú obranu. Ruské letectvo nie je nasadené z jedného dôvodu – vidia, že by mali masívne straty a ukrajinská protivzdušná obrana je zatiaľ veľmi efektívna. A takú ju musíme aj naďalej udržať.
Keď spomínate S-300, Slovensko poskytlo aj húfnice Zuzana. Aký má Slovensko imidž, keď sa rozprávame o vojne na Ukrajine?
Sám generálny tajomník NATO na jednom z rokovaní povedal, že Slovensko boxuje vo výrazne vyššej kategórii, ako by mohlo. O naše názory a expertízu je záujem, počúvajú nás a sme rešpektovaní. Imidž Slovenska To, čo vieme očakávať od Ruska, je, že mobilizácia bude pokračovať a aj nástup vojakov na front sa zrýchli.