Prečo má Progresívne Slovensko 12 percent
Lídri PS vravia, že im v rebríčkoch pomohlo, že sa držali bokom od vládnej krízy. Prieskumy ukazujú, že ďalší rast by mohol prísť najmä na úkor SaS
Sú to len tri roky, ale zdá sa to ako večnosť. Začiatkom februára 2020 vrcholila kampaň pred parlamentnými voľbami a v štábe vtedajšej dvojkoalície Progresívneho Slovenska a strany Spolu bolo cítiť nervozitu.
Pôvodný favorit volieb nielen citeľne zaostával za očakávaniami, ale koalícia si nevedela ani nájsť hlavnú tému, ktorou by oslovovala voličov. Petícia za zákon nazvaný lex Haščák, namierený proti Pente, veľkú emóciu nevzbudzovala. Protesty proti mítingom Kotlebovej ĽSNS emóciu mali, ale budili aj veľa rozpakov. A najmä, nereagovali na objednávku väčšiny voličov, teda odstaviť od moci Smer Roberta Fica.
Zoči-voči rastúcim preferenciám hnutia OĽaNO sa lídri PS/Spolu chytali každej príležitosti, ako zaujať médiá. Spomenie si ešte niekto na ich sľub, že aktivisti dvojkoalície do volieb navštívia každú z takmer 3-tisíc obcí na Slovensku? Na to, ako liberálnostredová formácia hľadala voličov v dedinách ako Braväcovo, a nesústredila sa na mestá, kde bol ich úspech reálnejší, sa viacerí marketéri pozerali s údivom.
Dnes obe strany kampaňujú oddelene, Spolu už ako Modrá koalícia spojená s Mikulášom Dzurindom. Progresívci sa za posledného pol roka posilnili v rebríčku preferencií a s podporou okolo 12 percent stabilne obsadzujú tretie miesto, za Smerom a Hlasom. Kde sa vzali ich percentá a ako si ich tentoraz chcú udržať?
RAST NA ÚKOR SAS
Ako je známe, dvojkoalícia PS/Spolu sa vo februári 2020 do parlamentu nedostala. Získala 6,96 percenta a na dosiahnutie 7-percentného kvóra, platného pre koalíciu dvojice či trojice strán, jej chýbalo 926 hlasov.
Dvojkoalícia skončila a obe strany si vymenili lídrov. Predsedníčkou PS sa po Michalovi Trubanovi stala Irena Biháriová, na čele Spolu najprv Miroslava Beblavého nahradil Juraj Hipš. Neboli to finálne zmeny, obe strany od volieb vymenili svojich lídrov ešte raz.
PS dnes vedie podpredseda europarlamentu Michal Šimečka, predsedom Spolu sa vlani stal poslanec a bývalý primátor Hlohovca Miroslav Kollár.
Napriek niekoľkým snahám o spojenie pokračovali PS a Spolu v politike samostatne. Od začiatku sa preferenčne darilo skôr progresívcom, ktorí sa už v prvých povolebných prieskumoch držali nad hranicou zvoliteľnosti. Počas roka 2020 im prieskumy prisudzovali okolo šesť percent, v roku 2021 to už bolo zväčša okolo osem percent.
Výraznejší nárast prišiel s vládnou krízou v lete 2022, po ktorej Sloboda a Solidarita (SaS) odišla z vlády. Pre stranu Richarda Sulíka tento krok znamenal aj pokles podpory, keďže časť jej voličov s odchodom z vlády nesúhlasila. A tak kým SaS od leta 2022 spadla v prieskumoch z dvanásť percent na osem, PS vyrástlo z ôsmich percent na dvanásť.
Sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik hovorí, že s určitosťou nemôžeme povedať, či voliči, ktorí odišli od SaS, rovno prešli k Progresívnemu Slovensku. „To sa z dát veľmi ťažko číta, pretože nemáme kontinuálne dáta o trajektóriách jednotlivých voličov, kde by sme videli, ako v čase postupne menili svoje preferencie,“vysvetľuje.
„To, čo máme, sú akoby momentky preferenčnej reality v rôznych časových bodoch. Tieto pohyby môžeme skôr usudzovať z nepriamych indikátorov, ako je napríklad celková akceptácia voľby PS v elektoráte SaS či z takzvanej druhej voľby.“
Na vysvetlenie, pod „druhou voľbou“sa rozumie otázka, ktorú respondenti v prieskumoch verejnej mienky občas dostávajú. Anketári sa ich pýtajú, či by vedeli okrem strany, ktorú v prieskume menovali, že plánujú voliť, hlasovať aj za nejaké iné subjekty.
Druhá voľba naznačuje, či existuje možnosť, že by sa priaznivci jednej strany za nejakých okolností (napríklad pri nesúhlase s nejakým krokom svojho favorita) mohli presunúť inam.
„Tieto dáta naozaj ukazujú, že voliči SaS nemajú tak blízko k žiadnej inej strane ako PS,“pokračuje sociológ Martin Slosiarik. „Čiže, dá sa predpokladať, že nárast PS išiel práve na úkor poklesu SaS. To však neznamená, že je to každý jednotlivý prípad. Skôr to považujme za konštatovanie celkového pohybu v preferenciách.“
Denník N od vlaňajšieho leta spolupracuje s agentúrou Ipsos, ktorá na internetovom paneli sleduje aj spomínanú druhú a tretiu voľbu priaznivcov jednotlivých strán. Podľa volebného modelu z januára PS ako svoju druhú či tretiu voľbu pripúšťala až polovica voličov SaS.
Ich podiel pritom rastie aj napriek klesajúcim preferenciám SaS. Vlani v auguste bolo PS ako ďalšia voľba prijateľné
Táto partia premrhala obrovskú dôveru ľudí z posledných volieb, maslo na hlave majú všetci, ktorí tak dlho držali Matoviča pri moci. Túto spoločenskú klímu musíme zmeniť.
len pre tretinu voličov SaS. Riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský povedal, že presun medzi stranami vidno napríklad v ich tradičnej bašte, teda v Bratislave.
„Vlani v auguste by v Bratislave volilo SaS 20,4 percenta ľudí, Progresívne Slovensko 22,3 percenta. V januári by SaS v hlavnom meste získala 13,8 percenta a PS už 28,6 percenta hlasov.“
AKÝM LÍDROM JE ŠIMEČKA
Progresívne Slovensko vzniklo v novembri 2017, existuje teda asi päť a pol roka. Za ten čas vystriedalo už štyroch predsedov. Hnutie najprv viedol Ivan Štefunko, potom Michal Truban, po voľbách 2020 bola na čele PS Irena Biháriová a v máji 2022 sa stal predsedom europoslanec a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka.
O Biháriovej v čase jej líderstva v PS zvykli komentátori hovoriť, že nie je veľmi viditeľná. Vtedajšia predsedníčka hnutia, dnes podpredsedníčka, to pripisovala postaveniu mimo parlamentu. „Nemáme servis, aký majú štandardní opoziční poslanci. Nemáme taký mediálny priestor, asistentov. Nemáme viditeľnosť, s akou môže narábať Fico,“vravela v roku 2021.
Na slabý záujem médií, napríklad o tlačové konferencie, sa politici PS v rozhovoroch občas posťažujú aj dnes. Ako vravia, pre motiváciu ich osobností, ktoré majú na starosti nejakú programovú oblasť, je pomerne náročné, ak im na brífing príde maximálne spravodajca agentúry TASR.
No Šimečka má v porovnaní s Biháriovou predsa len jednu výhodu: ako europoslanec je vo volenej funkcii, dokonca sa stal podpredsedom europarlamentu, čo mu dáva vyššiu legitimitu aj v médiách.
Ako príklad – kým Biháriová počas dvoch rokov na čele Progresívneho Slovenska nebola ani raz hostkou najsledovanejšej nedeľnej politickej debaty, Na telo televízie Markíza, Šimečka sa tam vlani dvakrát dostal.
Dáta ukazujú, že do predvolebného súboja pôjde Šimečka s istými hendikepmi, najmä s ohľadom na to, že slovenská politika je silne personalizovaná a voliči si strany často prepájajú s ich lídrami.
V prvom rade, predsedu PS stále časť voličskej populácie vôbec nepozná. Podľa prieskumu agentúry Ipsos z januára je znalosť Michala Šimečku na úrovni necelých 75 percent. Pri politikoch ako Richard Sulík, Igor Matovič či Robert Fico je toto číslo 98 percent.
Šimečku pozná približne rovnaký počet ľudí ako predsedu KDH Milana Majerského (ktorý má znalosť 71 percent), no výrazne menej ako europoslankyňu Luciu Ďuriš Nicholsonovú (so znalosťou 92 percent).
S tým súvisí aj postoj voličov k predsedovi PS. Šimečku nepozná 27 percent voličov a ďalších 16 percent naňho nemá vyhranený názor.
V dôsledku toho sa v rebríčku dôveryhodnosti politikov pohybuje pomerne nízko, má dôveru len asi 16 percent voličov. Na druhej strane, jeho výhodou môže byť aj menší počet ľudí, ktorí sa k nemu stavajú kriticky. Vo voličskej populácii je ich asi 40 percent. Napríklad Richardovi Sulíkovi nedôveruje takmer 75 percent respondentov.
Zaujímavá je Šimečkova pozícia medzi samotnými voličmi PS. Dôveruje mu asi 60 percent z nich, čo je v porovnaní s inými stranami netradične málo. Sulíkovi dôveruje vyše 90 percent voličov SaS, Pellegrinimu veria prakticky všetci priaznivci Hlasu.
No Šimečku až štvrtina súčasných voličov PS buď nepozná, alebo k nemu nemajú jasný postoj. Výrazne vyššiu, 90-percentnú dôveru, má medzi priaznivcami progresívcov prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá bola do zvolenia v roku 2019 podpredsedníčkou hnutia.
Jakub Hankovský z Ipsosu v súvislosti so Šimečkom hovorí o netradičnej situácii, ktorá by mohla naznačovať, že voliči PS sa vo väčšej miere než priaznivci iných strán identifikujú skôr so straníckou značkou, než s aktuálnym lídrom. Čo v prípade strany, ktorá za päť rokov vystriedala štyroch predsedov, zrejme nie je až také prekvapivé.
Šimečkovi podľa Ipsosu dôveruje asi 40 percent sympatizantov SaS, necelá pätina voličov KDH, v menšej miere má sympatie aj niektorých voličov Hlasu či OĽaNO (na úrovni asi desatiny ich priaznivcov).
MIMO VLÁDNEHO CHAOSU
Ľudia v Progresívnom Slovensku pripisujú aktuálny nárast preferencií tomu, že sa až tak nezapájali do chaosu, ktorý prišiel po odchode SaS z koalície. Pochopili, že angažmánom v stupňujúcich sa konfliktoch medzi OĽaNO a SaS body nezískajú – a tak sa držali bokom.
„Percentá PS sú aj v tom, že sa nezapájame do každej bitky, do šarvátok, ktoré si táto vláda vymýšľa,“povedal v rozhovore pre Denník N tento týždeň podpredseda PS Michal Truban.
To potvrdzuje aj Michal Šimečka, ktorý sa od mája 2022 sústredil na to, aby ukázal, že PS sa nebude venovať len zeleným či kultúrno-etickým témam, ako sú klimatická zmena a práva LGBTI ľudí.
„Posilnili nás odborníci na ekonomiku, ako Štefan Kišš a Tomáš Hellebrandt, expert na zdravotníctvo Oskar Dvořák, a pripravili sme viaceré návrhy zákonov v oblasti ochrany ľudských práv, životného prostredia, podpory mladých ľudí a boja proti chudobe,“povedal.
„Predpokladám, že to ocenila aj časť voličiek a voličov, ktorí sú sklamaní z chaosu, amaterizmu a nekončiacich hádok rozpadnutej koalície. V PS sme sa rozhodli do týchto konfliktov nezapájať. Nie je to náš štýl politiky, chceme radšej pracovať na programe, ktorý pomôže ľuďom na Slovensku zvládnuť ťažkú dobu po Igorovi Matovičovi.“
Predseda OĽaNO však progresívcov bokom nenecháva, v statusoch ich zmieňuje často. Lídri hnutia zatiaľ odpovedajú málo. Opäť viac-menej cielene. „Náš hlavný súper nie je Igor Matovič. Najväčšie ohrozenia sú Fico a fašisti. Ale nechceme sa zaoberať oponentmi, chceme priniesť hlavne riešenia,“povedal Michal Truban.
No nezabúdajú pripomenúť, že Matovič nesie zodpovednosť za súčasnú situáciu. „Táto partia premrhala obrovskú dôveru ľudí z posledných volieb, a maslo na hlave majú všetci, ktorí tak dlho držali Matoviča pri moci. Túto spoločenskú klímu musíme zmeniť,“vraví Šimečka.
Stratégia PS do najbližších mesiacov je teda budovať o sebe obraz, že vedia ponúknuť solídnejších kandidátov do verejných funkcií ako ich konkurenti.
„Zuzana Čaputová ako najlepšia slovenská prezidentka, Matúš Vallo ako primátor hlavného mesta, verím, že aj ja ako prvý podpredseda Európskeho parlamentu zo Slovenska, moji kolegovia Martin Hojsík a Michal Wiezik, ktorí patria k najaktívnejším europoslancom. Ľudia za svoj hlas pre PS dostávajú vždy dobrú hodnotu.“
Tu treba zároveň dodať, že PS môže tento imidž budovať aj preto, že až toľko zvolených kandidátov nemá. Problémy s nominovanými osobnosťami sa hnutiu nevyhýbali, stačí si spomenúť, ako pred voľbami 2020 musel z 87. miesta kandidátky dvojkoalície PS/Spolu odstúpiť Erik Radačovský za rasistické statusy z minulosti.
Množstvo výrokov z minulosti musel pred tromi rokmi vysvetľovať aj vtedajší predseda hnutia Michal Truban.
SPÁJANIE NEBUDE
Podrobnejšie dáta z prieskumov naznačujú, že Progresívne Slovensko má ešte teoreticky kam rásť. Volebný potenciál hnutia sa podľa modelu agentúry Ipsos pohybuje okolo 20 percent. Toto číslo je súčtom ľudí, ktorí hovoria, že chcú PS voliť, a priaznivcov iných strán, ktorí PS menovali ako svoju druhú či tretiu voľbu. Ide teda o vyjadrenie maximálneho percenta ľudí, ktorí by boli ochotní Progresívne Slovensko voliť.
Ako už bolo povedané, potenciálni voliči PS sa regrutujú najmä spomedzi priaznivcov SaS, ale nielen. Progresívcov ako svoju druhú či tretiu voľbu uviedla aj asi desatina súčasných priaznivcov OĽaNO či dokonca niektorí jednotlivci medzi voličmi Hlasu alebo KDH.
Istú mieru nádeje na vstup do parlamentu môže Progresívnemu Slovensku dávať už pomerne silné voličské jadro.
Táto kategória vyjadruje percento ľudí, ktorí sú pevne rozhodnutí zúčastniť sa volieb, deklarujú, že chcú voliť PS, a zároveň nespomínajú inú stranu ako svoju druhú a tretiu voľbu. Jadro PS je v porovnaní s inými stranami momentálne tretie najväčšie, dosahuje 7 percent.
Vôbec to neznamená, že Progresívne Slovensko nemusí zažiť podobný pád ako pred voľbami v roku 2020. Do predčasných volieb je ešte osem mesiacov, ktoré budú ovplyvnené tvrdou kampaňou. Platí, že podľa prieskumov sa veľká časť voličov o tom, komu dá hlas, reálne rozhoduje až mesiac pred voľbami. Alebo aj neskôr.
Istú dynamiku do volebných preferencií prinesú nové strany, ktoré na stredopravej scéne vznikajú. Z doterajších prieskumov sa ukazuje, že pre progresívcov môže byť najväčšou výzvou Modrá koalícia Mikuláša Dzurindu. Podľa Ipsosu z januára by voľbu novej Dzurindovej strany mohla viac či menej zvažovať tretina súčasných priaznivcov PS.
Hnutie už v úvode kampane, na tlačovke 1. februára, oznámilo, že mieni ísť do volieb samostatne. Na rozdiel od predchádzajúcej kampane, keď lídri PS museli celé týždne vysvetľovať, či sa strany PS a Spolu spoja do koalície aj so stranou Za ľudí Andreja Kisku (krátko sa debatovalo aj o štvorkoalícii s SaS), sa chcú týmto diskusiám úplne vyhnúť.
„PS je funkčná, čitateľná, vnútorne stmelená strana.
Sme tu päť rokov, zažili sme víťazstvá aj pády, ale zostali sme verní našim hodnotám a naše voličky a voliči zostali verní nám. Toto si neskutočne vážim, a nemienim s tým ani na sekundu hazardovať,“vysvetľuje rozhodnutie Šimečka.
AKÁ BUDE KAMPAŇ
Progresívci zatiaľ nekomunikujú svoju predstavu o kampani, ani o tom, kto ju dostane na starosť. Komunikačné oddelenie hnutia vo februári 2021 prevzal Radovan Choleva, ktorý v minulosti pracoval napríklad pre stranu Sieť (krátko pred voľbami 2016 z jej volebného tímu odišiel), petržalského starostu Jána Hrčku či KDH v čase, keď ho viedol Alojz Hlina.
Do kampaňového tímu PS pred niekoľkými týždňami nastúpil Jerguš Ridzoň, ktorý vlani spolupracoval na komunálnej kampani Matúša Valla a Teamu Bratislava, no debatuje sa najmä o tom, či kampaň ako stratég dostane na starosť Martin Burgr.
Burgr je bývalý komunikačný poradca prezidentky Zuzany Čaputovej. Už pred komunálnymi voľbami v roku 2018 pracoval v tíme primátorského kandidáta Matúša Valla, potom robil na kampani Zuzany Čaputovej, koalície PS/ Spolu a najnovšie zvoleného českého prezidenta Petra Pavla. O svojich plánoch však zatiaľ verejne nehovorí.
Burgr by si z českej prezidentskej kampane priniesol skúsenosť s tým, ako vyzerá kampaň postavená na strašení vojnou či rovno rukovaním na bojiská na Ukrajine. Vzhľadom na proruský sentiment časti spoločnosti priznáva, že na Slovensku by táto stratégia fungovala lepšie ako v Česku. Verejnosť už teraz môže vedieť, že sa jej minimálne Smer nebude štítiť.
Fico v stredu prišiel s konšpiračnou teóriou, že premiér Eduard Heger, minister Jaroslav Naď a prezidentka Zuzana Čaputová možno vyhlásia vojnový stav, aby zrušili septembrové voľby. Podpredseda strany Ľuboš Blaha zasa vyhlasoval, že na Slovensku hrozí mobilizácia a ľuďom podsúval, že slovenských mužov môžu posielať na ukrajinské bojisko „bojovať po boku banderovcov“.
Ako chce PS tomuto čeliť? „Musíme jasne brániť demokraciu, našu príslušnosť k EÚ a NATO, aj ľudské práva a spravodlivosť pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, koho ľúbia, či aká je ich identita,“odpovedá Michal Šimečka na otázku, čo by mali byť témy ich kampane.
„Potrebujeme naštartovať inovatívnu a zelenú ekonomiku, ktorá prinesie ľuďom na Slovensku nové pracovné miesta, a zároveň ochráni životné prostredie aj pre naše deti. Toto sú témy, ktoré by mali znieť v kampani, nie absurdné konflikty a zástupné témy, s ktorými prídu politici ako Fico, Uhrík či Matovič.“
Progresívcov ako svoju druhú či tretiu voľbu uviedla aj asi desatina súčasných priaznivcov OĽaNO či dokonca niektorí jednotlivci medzi voličmi Hlasu alebo KDH.