Hargaš: Odvolanie ma prekvapilo

Mali sme rozdielny pohľad na manažérsky štýl, vraví o Remišovej jej bývalý štátny tajomník

Bývalý štátny tajomník pre informatizáciu Ján Hargaš hovorí, že ho odvolanie prekvapilo a čaká, že mu ministerka Veronika Remišová vysvetlí, prečo to navrhla.

Vláda vás na návrh ministerky Remišovej odvolala z funkcie štátneho tajomníka. Na sociálnej sieti ste napísali, že s Remišovej dôvodmi nesúhlasíte. Čo vás prekvapilo?

V prvom rade to, že zatiaľ nekomunikovala dôvody, pre ktoré ma odvolala. Nazvala to štandardné manažérske rozhodnutie. Ja nepovažujem za štandardné manažérske rozhodnutie odvolávať pár mesiacov pred voľbami štátneho tajomníka, keď je rozbehnutých mnoho projektov, ktoré v tomto roku prinesú ovocie. Aj ja čakám na tie skutočné dôvody.

Napísali ste, že dôvod môže byť ten, že Remišová chce pred voľbami prezentovať výsledky sama. Myslíte si teda, že toto je ten dôvod?

Napísal som to tak, že sa nemôžem zbaviť toho pocitu. Naozaj neevidujem dôvody, ktoré by mali byť také závažné, že by mali viesť k odvolaniu štátneho tajomníka.

Kedy ste sa o tom dozvedeli?

Pani ministerka mi to oznámila 23. januára poobede.

V poslednom čase ste s ministerkou aj menej komunikovali?

Komunikovali sme, ale posledné mesiace bol náš vzťah náročnejší, ťažší. Ale nemal som indície, že nejaké dôvody považuje za natoľko závažné, že by mohli viesť k takému kroku.

Špekulovalo sa aj o tom, že za odvolaním je vaša budúca politická kariéra alebo chýbajúca bezpečnostná previerka na stupeň tajné.

Chcel by som dementovať tú časť o politickej kariére. Naozaj som bol, a to som hovoril aj pani Remišovej, plne sústredený na prácu štátneho tajomníka, chcel som dokončiť rozbehnutú prácu. Venoval som tomu tri roky práce na ministerstve. Určite som nemal ako prioritu politické angažovanie.Pokiaľ ide o bezpečnostnú previerku, nie je to dôvod, ktorý mi tvárou v tvár komunikovala, keď mi oznamovala odvolanie. Skôr to beriem ako zástupný dôvod, ktorý sa následne objavil. Úprimne si myslím, že na úrovni štátneho tajomníka nie je bezpečnostná previerka nevyhnutná, pretože často robíme manažérske rozhodnutia. Dôležité je, že previerku majú tí ľudia, ktorí sa kybernetickej bezpečnosti venujú v dennej práci. To je sekcia kybernetickej bezpečnosti alebo vládna jednotka CSIRT a tam ľudia, ktorí riešia kybernetické incidenty, previerku majú.

S Michalom Trubanom z Progresívneho Slovenska sa poznáte zo združenia Slovensko.Digital. Dostali ste od neho ponuku?

Bol som s ním v kontakte a povedal som mu, že sa plne sústredím na prácu štátneho tajomníka a že by nebolo vhodné, aby som sa teraz politicky angažoval. Krok pani Remišovej to, samozrejme, mení. Teraz si chcem chvíľu oddýchnuť a budem zvažovať, ako ďalej. Mišo Truban nie je jediný zástupca politickej strany, ktorý sa ozval a mal záujem o spoluprácu.

Čiže úplne nevylučujete, že by ste vstúpili do politiky a máte politické ambície?

Nenazval by som to politické ambície. Určite som nezanevrel na tému štátneho IT. Baví ma a myslím si, že stále viem niečo ponúknuť. Rád by som sa v budúcnosti možno uchádzal o možnosť dokončiť rozbehnutú prácu. Ale či to bude vo forme aktívnej politiky, alebo vo forme odborného poradenstva pri príprave programu, prípadne odbornej nominácie do budúcnosti, nechávam otvorené. Mám otvorenú možnosť, že sa vrátim do neziskového sektora.

Takže to odvolanie vás nesklamalo natoľko, aby ste vylúčili prácu pre štátne IT?

Sklamalo ma, pokiaľ ide o vzťah s pani Remišovou. Keď ma oslovila na spoluprácu po voľbách v roku 2020, bral som to ako možnosť meniť k lepšiemu veci, ktoré sme dovtedy aj v Slovensko.Digital kritizovali, že v štátnom IT nefungujú. Myslím si, že veľa z nich sa podarilo zmeniť, napríklad ako sa nakupujú štátne IT systémy. Dosiahli sme desiatky miliónov úspor v štátnom IT, podarilo sa rozbehnúť dôležité iniciatívy, služby v mobilnej aplikácii a podobne. Z tohto pohľadu ma mrzí, že túto misiu ukončila takýmto spôsobom. Ale určite som nezanevrel na tému štátneho IT a stále ma to baví.

Vaším nástupcom sa stal Jozef Graňačka, ktorý nejaký čas pôsobí na ministerstve a predtým niekoľko rokov pracoval v SkyTolle. Je to dobrý nástupca?

Nepovažujem za korektné hodnotiť svojho nástupcu. Odovzdal som mu svoju agendu a musí sa s tým popasovať. Nebudem hodnotiť jeho kvality alebo predispozície a minulosť.

Predtým ste bežne komunikovali pracovne?

Áno.

Považujete ho za odborníka v IT oblasti?

Myslím, že pokiaľ ide o IT, má zručnosti, ktoré bude vedieť uplatniť. Neviem, či v tom čase, ktorý na funkciu má, bude vedieť podchytiť celú šírku agendy. Keď som nastúpil, trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som naozaj uchopil agendu a zaviedli sme si riadiace štruktúry, a to som bol v tom portfóliu relatívne zorientovaný. Predpokladám, že to bude pre neho výzva.

Z ministerstva odchádza viacero ľudí? Koľko?

Nechcem to teraz špecifikovať. Sú medzi nimi aj niektorí, ktorí boli pre mňa veľmi dôležití. Je na novom štátnom tajomníkovi, ako si s tým poradí.

Vždy sa hovorí, že na to, aby štátne IT lepšie fungovalo, musí mať svojho pána, musí byť pre ministra prioritou. Je štátne IT podľa vás pre Remišovú prioritou?

Už aj pri nástupe sme si povedali, že pre ňu sú prioritou eurofondy. Informatizácia bola na druhom mieste, čo je v poriadku. Informatizácia je široké portfólio, mal som pod sebou približne 450 ľudí, keď rátam aj podriadené organizácie NASES a Slovensko IT. Neočakávam, že minister bude rozumieť do detailu celej šírke agendy.

Na čo ste mali iný pohľad ako Remišová?

Aj tento krok ma vedie k tomu, aby som povedal, že sme mali rozdielny pohľad na manažérsky štýl. Ja by som nerobil takéto zásadné rozhodnutia pár mesiacov pred voľbami.

Ako sa spätne pozeráte na odvolanie bývalého šéfa štátnej akciovky Slovensko IT Pavla Miroššaya? Pre Denník N povedal, že iba upozornil na nejaké nedostatky a chýbajúce financie. Bolo to podľa vás korektné?

Za rozhodnutím si stojím, bol som to ja, kto členom predstavenstva oznámil toto rozhodnutie akcionára. Myslím si, že po výmene došlo k zlepšeniu niektorých kľúčových ukazovateľov fungovania Slovensko IT, čiže zrejme to bol krok správnym smerom.

Keď vznikalo Slovensko IT, boli rôzne názory na to, či ho štát potrebuje. Ukázalo sa podľa vás, že je táto akciovka pre štátne IT potrebná?

Aj vtedy a aj teraz hovorím, že to bol správny krok. Možno nebol úplne zvládnutý prvotný nábeh firmy a tým sa vytvoril historický dlh, ktorý si firma

Teší ma, že medzi dodávateľmi je väčšia dôvera v to, že štátne tendre sú písané férovo a má zmysel sa o ne uchádzať. Zásadne sa v tendroch zvýšil počet ponúk, šetríme desiatky percent, pričom predtým to boli štyri percentá.