Ruská štátna televízia: Ukrajina okupuje naše budúce územia
Toto by nevymyslel ani Orwell. Putinov režim a jeho „myšlienková polícia“nastolili pravidlá naruby
Všetko je ako obvykle. Prvý kanál ruskej štátnej televízie vysiela diskusnú reláciu. Piati hostia sa v štúdiu predbiehajú v tom, kto povie niečo šokujúcejšie. Tupá propaganda. Menia kadenciu slov a intonáciu, umne využívajú dramatickú pauzu na nádych.
V jednej chvíli jeden z nich spustí verbálnu paľbu. Najprv povie, že Ukrajina okupuje ich územia, ktoré im nevrátia, Rusko ich preto musí získať silou. Má na mysli Cherson, Zaporižžie a Sloviansk.
„Okrem toho okupujú aj naše budúce územia, tie tiež musíme obsadiť,“dodá chlapík so samozrejmosťou.
Nikto z prítomných sa pochopiteľne nepozastaví nad bezočivou priamosťou takého výroku. Sú zvyknutí. My sa však opýtať môžeme a musíme. Ako môže niekto, komu dnes bez akýchkoľvek pochybností patria, obsadiť „naše budúce“územia? V dnešnom Rusku je to skôr úprimné ako absurdné. Ide o krajinu, ktorá naplnila (a prekonala) dystopiu Georgea Orwella. Brilantný Brit v románe 1984 opisoval kľúčové heslá oficálnej ideológie fiktívnej Oceánie, kde vládne Veľký brat.
Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila. Vojna je mier.
Dnešné Rusko pridáva ďalšie obrátené významy. Okupácia je oslobodenie. Zabíjanie je záchrana. V duchu perverznej logiky je každá vec, každý jav a fenomén opakom seba samého. Pôvodný význam je totiž neznesiteľne demaskujúci. Dovedené do dôsledkov, Rusko dnes na Ukrajine nepácha vojnové zločiny, ale – ako znelo heslo za komunizmu – „bojuje za mier“.
A to tak, že neostane kameň na kameni, iba vyplienená (pardon, oslobodená) krajina.
Odporné krádeže detí ukrajinským rodičom sú tak „oslobodením budúcich ruských detí“.
Orwell správne preukázal, že prvým fenoménom totalitarizmu je jazyk. Keďže dnes, v ére internetu a sociálnych sietí, nemožno nenávratne vymazať z dejín nijakú udalosť, tak ako to robil v Oceánii vlastnou rukou úradník Winston Smith na Ministerstve pravdy, Putinov režim a jeho „myšlienková polícia“nastolili pravidlá naruby prevrátených hodnôt – a jazyka.
Občan Ruska opakovane dostáva zakódované informácie, de facto mentálne pokyny, ktoré vedú k tomu, čo si má správne myslieť. Páchateľ a agresor bol v totalite odjakživa obeť. Novinkou je bezočivé tvrdenie, že Ukrajina okupuje „naše budúce územia“. Tento novotvar dokonale navodzuje žiadaný dojem odporu a obrany „vlastného“.
Orwellove prózy hovoria o ovládnutí minulosti a cez to o ovládaní prítomnosti, Putinov režim k tomu pridáva ovládnutie budúcnosti, vďaka čomu sa všetky tri časové deje stávajú jedným a tým istým. Budúcnosť sa stala neodvratnou, budúca „spravodlivosť“je tak dodatočným dôvodom na súčasnú agresiu.
Totalitné a autoritárske režimy, pochopiteľne, neovládnu mysle všetkých občanov. Vždy sa nájdu slobodne uvažujúci (a konajúci) jednotlivci, ktorí lož demaskujú ako lož. Nie inak je tomu aj v dnešnom Rusku, kde autor ruského prekladu Orwellovho 1984 musel osvedčiť občiansku odvahu. To keď vlani v máji vyvracal tvrdenie hovorkyne ministerstva zahraničia Marije Zacharovovej, že román je o „súmraku liberalizmu“. Viktor Golyšev, ako sa prekladateľ volá, zdôraznil, že román je, naopak, o totalitnom štáte a o žiadnom súmraku liberalizmu nič nevie.
Ešte ďalej pokročili v Bielorusku, kde tamojšie úrady Orwelov 1984 priamo zakázali. Román tam bol preložený v roku 1992, pričom v roku 2020 vyšlo nové vydanie. Pre veľký záujem čitateľov urobili dotlač a išlo o štvrtú najpredávanejšiu knihu v štátnych kníhkupectvách.
Nádejou slobodného sveta ostáva, že nie všetkých sa v totalite podarí zotročiť propagandou a nie každú myseľ možno ovládnuť. Bez pomoci zvonka však tieto hlasy budú slabnúť. A keď režim „pritiahne skrutky“, hrozí, že celkom zaniknú. Je našou úlohou to nedopustiť aj v prípade dnešného Ruska.