Prezidentka mala favoritov na premiéra
Prezidentka odobruje veľkú časť agendy vlády, výzvy na výmenu ministrov označuje za predvolebnú kampaň. Ministri hovoria o obmedzeniach v čase poverenej vlády
Ako funguje vláda, ktorá má obmedzené právomoci? Čo všetko robí a čo nerobí prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá má, naopak, po odvolaní vlády právomoc na vládu dohliadať? Pozrime sa na to.
Pripomeňme, že zásadnou zmenou pre vládu Eduarda Hegera je, že prezidentka jej môže kedykoľvek zobrať poverenie a vymenovať vlastnú. Navyše prezidentka chce vidieť všetky plánované rozhodnutia vlády vopred. Sama si určila, že chce, aby jej úradníkom poslali program zasadnutia vlády a všetky materiály tri dni vopred.
Aj v prípade posudzovania vládnych materiálov tu panujú pravidlá, ktoré určuje ústava. „K návrhom zákonov prezidentka nedáva súhlas, pri nich zostáva zachovaná výlučná právomoc vlády schvaľovať návrhy zákonov,“píše jej kancelária.
Prezidentka však podľa nej v zmysle ústavy udeľuje predchádzajúci súhlas vláde na výkon jej ostatných právomocí, ktoré vyplývajú napríklad zo zákona, teda hlavne vo vzťahu k menovaniu a odvolávaniu štátnych funkcionárov.
Zuzana Čaputová už odložila vymenovanie jedného štátneho funkcionára. Vláda vymenovala do funkcie štátneho tajomníka ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Jozefa Graňačku až minulú stredu, hoci jeho výmena bola naplánovaná na 31. januára. Prezidentka tento proces o týždeň zdržala, chcela počkať do konca januára, dokedy mal parlament odsúhlasiť predčasné voľby a stanoviť ich termín.
Prezidentka dostala doteraz na stôl viac ako 80 materiálov. Do minulotýždňového zasadnutia vlády to bolo 72 materiálov, súhlas prezidentka vyjadrila z nich so 66 materiálmi, o dvoch materiáloch ešte minulý týždeň konala a zatiaľ nerozhodla a tri materiály vrátila vláde z dôvodu, že nespadali pod právomoc Zuzany Čaputovej.
„Jednému materiálu prezidentka súhlas nedala. Išlo o zahraničnú cestu do Spojených arabských emirátov a nebolo preukázané dostatočné spojenie agendy cesty s právomocami rezortu,“odpísala prezidentská kancelária bez spresnenia, o koho išlo. Podľa informácií Denníka N išlo o jedného z vedúcich funkcionárov ministerstva vnútra, ktorý chcel za štátne cestovať na športové podujatie.
DOKÁŽU VYDRŽAŤ 289 DNÍ?
Vláda Eduarda Hegera by mala od vyslovenia nedôvery vlani 15. decembra do predčasných volieb 30. septembra vládnuť najmenej 289 dní. Tak dlho ešte žiadna poverená vláda bez dôvery na Slovensku nevládla.
Ďalší útok predsedu najsilnejšej z koaličných strán OĽaNO Igora Matoviča na Hegerovho ministra a aj presun moci do parlamentu do rúk Borisa Kollára a aj Matoviča pritom ukazuje, ako lídri koaličných strán podkopávajú autoritu premiéra. Do toho predseda vlády ohlasuje, že odchádza z OĽaNO, len ešte nehovorí kedy a kam. OĽaNO a Sme rodina spolu so Smerom, s Hlasom a extrémistami najskôr tento týždeň proti vôli Hegera presadili v parlamente návrat „obedov zadarmo“. Igor Matovič potom zaútočil na ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera pre jeho slová o možných územných nárokoch Maďarska a žiada prezidentku, aby mu odobrala poverenie riadiť ministerstvo.
Matovič sa pritom na začiatku roka tvrdo pustil už aj do ministra hospodárstva Karla Hirmana a dlhodobo spochybňuje aj ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského.
MALA OKRUH MOŽNÝCH PREMIÉROV, VÝMENY MINISTROV ODMIETA
Z odvolanej vlády musel ešte na konci minulého roka odísť minister financií Igor Matovič, čo bola súčasť dohody s SaS na podpore rozpočtu. Vedenie ministerstva financií ústavne netradičnou cestou prebral premiér Heger.
Dočasne poverená vláda totiž podľa ústavy nemôže mať nových ministrov.
Na konci minulého roka do politického diania zásadne vstúpila prezidentka, keď dala politikom ultimátum, aby do konca januára pripravili krajinu na predčasné voľby – inak vymenuje úradnícku vládu. V prípade nesplnenia týchto podmienok bola prezidentka rozhodnutá už na začiatku februára, deň po vypršaní vlastného ultimáta, oznámiť vymenovanie úradníckej vlády – a o jej pevnom rozhodnutí vedeli Kollár aj Heger. Prezidentka už mala podľa informácií Denníka N vybratý užší okruh kandidátov na premiéra.
Keď na konci januára prezidentka odobrila bývalej koalícii termín predčasných volieb na 30. septembra, varovala vládu, že ju mieni pozorne sledovať a v prípade „zásadných zlyhaní“Hegerovi a jeho ministrom odoberie poverenie na vládnutie a na zostávajúci čas do volieb vymenuje úradnícku vládu. Menovala energetickú krízu, situáciu v zdravotníctve, stabilizáciu samospráv či odstránenie nedostatkov v plnení plánu obnovy.
Prezidentka verejne nepomenovala, či bude za zásadné zlyhanie považovať aj prípadné ďalšie odchody ministrov.
Keby však Zuzana Čaputová odobrala poverenie ešte jednému či dvom ďalším ministrom, je len ťažko predstaviteľné, že by premiér mal mať okrem ministerstva financií pod sebou napríklad aj diplomaciu či hospodárstvo a zdravotníctvo.
Na aktuálnu výzvu Igora Matoviča, aby prezidentka dostala ministra Káčera z vlády, hovorca Martin Strižinec reagoval, že prezidentku prakticky každý týždeň niekto vyzýva na odvolanie nejakého ministra.
„V odvolanej vláde prezidentka odoberá poverenie ministra na návrh premiéra, pričom nemôže vymenovať inú osobu na jeho miesto. Takéto výzvy preto považuje za súčasť začínajúcej sa predvolebnej kampane.“
Premiér Heger zo samitu EÚ v Bruseli najskôr reagoval, že sa nechce „nechať vtiahnuť do predvolebných vyjadrení“. Vo štvrtok večer na Facebook napísal, že minister zahranič
Jednému materiálu prezidentka súhlas nedala. Išlo o zahraničnú cestu do Spojených arabských emirátov a nebolo preukázané dostatočné spojenie agendy cesty s právomocami rezortu.
prezidentská kancelária
ných vecí Káčer má jeho dôveru ako jeden z našich najskúsenejších diplomatov.
AKO VLASTNE MÔŽU VLÁDNUŤ?
Aktuálne znenie ústavy, ktoré obmedzuje právomoci poverenej vlády, pochádza ešte z roku 2011. Strany vtedajšej koalície Ivety Radičovej sa vtedy krátko po páde vlády na zmene dohodli so Smerom Roberta Fica; prezidentom bol vtedy Ivan Gašparovič.
Prezident mal síce podľa vtedajších ustanovení povinnosť vládu odvolať, ústava mu však neumožňovala poveriť ju výkonom funkcie do vymenovania novej.
Popri tejto zmene sa do ústavy dostalo aj pravidlo, že takáto vláda stratila možnosť robiť zásadné rozhodnutia v hospodárskej, sociálnej, zahraničnej a vnútornej politike a na vymenúvanie a odvolávanie štátnych úradníkov potrebovala súhlas prezidenta. Ako vtedy hovoril Robert Fico, mala iba „kúriť a svietiť“. Iveta Radičová to síce spochybňovala, pravdou však je, že jej dovládnutie bolo výrazne okresané.
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vraví, že niektoré dlhodobejšie materiály z dôvodu obmedzenia kompetencií už nemôže dať schváliť vláde. Takto nepredložil napríklad stratégiu riešenia bezdomovectva do roku 2030.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) plánuje na tento rok veľké nákupy – zvažuje nákup útočných pušiek, podzvukových lietadiel, súčastí protivzdušnej obrany a nákladných áut. Naď vraví, že nevie, čo z toho sa nakúpiť podarí. Myslí si však, že mu ani nová situácia nebráni v takýchto nákupoch, hoci o nich bude musieť rozhodovať vláda. Má ich totiž už zapracované v rozpočte ministerstva, a tak podľa neho nepôjde o nové rozhodnutie.
Minister obrany hovorí, že dôležité veci s prezidentkou konzultovali už od začiatku volebného obdobia a teraz v tom pokračujú. Jedinou zmenou je podľa neho to, že prezidentka chce mať všetky materiály, ktoré idú na vládu, na posúdenie tri dni vopred.
Podľa Naďa sa vyriešila aj otázka, či môže vláda s obmedzenými kompetenciami rozhodovať o čerpaní stámiliónov z plánu obnovy. Právnici z úradu vlády a z kancelárie prezidentky sa zhodujú v tom, že štrukturálne fondy z EÚ a peniaze z plánu obnovy budú vyňaté zo zoznamu strategických rozhodnutí. Vláda by ich tak mohla schvaľovať.
Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek (OĽaNO), ktorý de facto riadi ministerstvo, hovorí, že súčasné znenie ústavy je „kontraproduktívne“. Prekáža mu, že niektoré kompetencie vláda úplne stratila.
No a potom je tu minister spravodlivosti Viliam Karas, ktorý tento týždeň ešte len predstavil a ide predložiť do vlády zásadnú novelu trestného zákona, ktorá má výrazne znížiť sadzby za ekonomické trestné činy.
KRAJNIAK: KOALIČNÁ ZMLUVA PLATÍ DO 30. MARCA
V koalícii podľa vyjadrení jej politikov nie je úplná zhoda na tom, aké pravidlá vlastne platia – ministri napriek rôznorodým návrhom v parlamente hovoria, že idú ďalej podľa programového vyhlásenia vlády. Nie je však jasné, ako to je s koaličnou zmluvou, ktorá upravuje vzťahy medzi stranami, a napríklad s právom veta.
„Členovia vlády by sa mali pridŕžať programového vyhlásenia vlády. Čo sa týka vzťahov v parlamente, koaličná zmluva platí do 30. marca,“hovorí minister práce Milan Krajniak. Podpredseda Sme rodina hovorí, že na Slovensku je štandardom, že koaličná zmluva prestáva platiť pol roka pred voľ bami.
Niektorí koaliční poslanci v tom pritom nemajú úplne jasno. Napríklad skupina jedenástich poslancov Občiansko-demokratickej platformy navrhla reformu voľby riaditeľa RTVS, ktorú v minulosti vetovala Sme rodina. „Pád vlády znamená, že tento dobrý návrh už teraz nemôže nik vetovať,“vykladá si nové pomery poslanec Kristián Čekovský. Skupina odišla z klubu OĽaNO, ale stále podporuje koalíciu.
Aj minister obrany Naď hovorí, že programové vyhlásenie platí a pridržiava sa ho on a aj práca jeho ministerstva je nastavená podľa vládneho programu. „Vláda formálne pokračuje hlavne podľa vládneho programu, keďže jej podstatná časť na čele s premiérom je z pôvodnej koalície,“hovorí minister hospodárstva Karel Hirman.
Čo na to hovorí prezidentka? „Dodržiavanie programového vyhlásenia vlády je politickou otázkou, pretože z pohľadu práva odvolaná a poverená vláda ani nemá právomoc o svojom programe rozhodnúť alebo meniť ho,“odpovedala prezidentka Zuzana Čaputová.
KONZULTUJE S HEGEROM A KOLLÁROM, ALE NIE S MATOVIČOM
Prezidentka často neformálne komunikuje s premiérom Eduardom Hegerom aj predsedom parlamentu a Sme rodina Borisom Kollárom. Nejde o pravidelné konzultácie, ale o komunikáciu podľa potreby. S oboma má korektné vzťahy a stretávajú sa osobne alebo komunikujú cez telefón.
Iné je to s Igorom Matovičom, predsedom ešte stále najsilnejšej parlamentnej strany OĽaNO. Vzhľadom na zlý vzťah Matoviča k Zuzane Čaputovej medzi prezidentkou a expremiérom neprebieha v podstate žiadna osobná komunikácia a aj ich stretnutia sa v posledných mesiacoch obmedzili na protokolárne udalosti.
Úzko spolupracujú a komunikujú legislatívne odbory úradu vlády a prezidentskej kancelárie a aj šéf úradu vlády Július Jakab a riaditeľ prezidentskej kancelárie Metod Špaček (úradník, ktorému Igor Matovič vytrhol z ruky svoju demisiu).
„Spolupráca je primeraná situácii a obsahu materiálov, ktoré chce vláda prerokovať. Úrad vlády a prezidentská kancelária komunikujú na dennej báze, konzultácie prebiehajú aj priamo medzi prezidentkou a premiérom a ďalšími členmi vlády,“odpísala prezidentská kancelária.
Zuzana Čaputová sa môže zúčastňovať na zasadnutí vlády, zatiaľ to však ani raz neurobila a podľa informácií Denníka N niečo také ani momentálne neplánuje.
RADIČOVÁ NEMOHLA PREDLOŽIŤ DAŇOVÚ REFORMU
Bývalá premiérka Iveta Radičová spomína na to, že aj jej vláda pred 11 rokmi riešila dôležité otázky aj po svojom páde a s už obmedzenými kompetenciami.
Hovorí, že išlo napríklad o štrajk lekárov a vyhovenie ich podmienkam vrátane zmeny zákonov v parlamente, ale aj o zlúčenie dvoch vojenských spravodajských služieb do jednej.
„Inými slovami, bol to riadny a plnohodnotných chod. Fico to komentoval slovami, že kúrime a svietime, čo, samozrejme, nebola pravda.“Jediné, čo podľa nej nemohla vláda predložiť, hoci ju mala pripravenú, bola podľa Radičovej veľká daňovo-odvodová reforma.
Vtedajší prezident Gašparovič podľa Radičovej do chodu vlády v podstate nezasahoval, hoci aj on formálne kontroloval každý program zasadnutia vlády. Schvaľoval tiež každú zahraničnú cestu jej členov – a to robí teraz aj Zuzana Čaputová.
Gašparovič vtedy podľa bývalej premiérky neschválil vtedajšiemu ministrovi pôdohospodárstva Zsoltovi Simonovi cestu do Maďarska, kam mal ísť rokovať pre slovensko-maďarské spory o uznanie slovenskej časti vinohradníckej oblasti Tokaj.
„Vyslovil podozrenie, že tam nebude obhajovať záujmy Slovenskej republiky, a dodávam, že ho považujem za nemiestne,“spomína na Gašparoviča Radičová s tým, že Slovensko súdny spor vyhralo.
Iveta Radičová si myslí, že vtedajšie obmedzenie právomocí vlády zmenou ústavy bolo zbytočné a neprimerané. Na reformné zákony totiž treba mať väčšinu v parlamente, o ktorú jej koalícia a aj táto prišli.
V odvolanej vláde prezidentka odoberá poverenie ministra na návrh premiéra, pričom nemôže vymenovať inú osobu na jeho miesto. Takéto výzvy preto považuje za súčasť začínajúcej sa predvolebnej kampane.
Martin Strižinec hovorca prezidentky