Ako sa zmení vyučovanie
Druháci už nebudú písať 10 diktátov, tretiakov budú učiť rozprávať sa cez telefón. Odborníci vysvetľujú, v čom sa po reforme zmení vyučovanie predmetov
Po viac ako dvoch rokoch prípravy zverejnilo ministerstvo školstva verziu nového kurikula. Sú to učebné osnovy, v ktorých štát predpisuje každej slovenskej škole, čo musí naučiť svojich žiakov.
Ide o jeden z najdôležitejších dokumentov pre budúcnosť školstva. Štát v ňom určí, akých vzdelaných občanov chce mať. Zatiaľ ide najmä o veľa plánov, ktoré môžu pôsobiť aj všeobecne. Preto sme poprosili odborníkov, ktorí sa na zmene v rôznej miere podieľali, aby ich vysvetlili tak, aby sme si vedeli predstaviť.
Najskôr predstavíme niektoré zo zmien – čo konkrétne sa zmení napríklad na geografii, slovenčine či aj telesnej výchove. Potom nasledujú celé odpovede odborníkov vrátane ministra školstva.
1. NAMIESTO TELEFÓNNEHO ZOZNAMU NÁCVIK TELEFÓNNEHO DIALÓGU
Ťažisko by už nemalo byť na bifľovaní detailov, ale presunulo sa k aktivite žiakov.
„Považujem za veľmi dobré, že tretiaci už nebudú musieť vedieť, čo je to telefónny zoznam (v papierovej podobe), ale sústredia sa na nácvik telefonického dialógu,“vysvetľuje minister školstva Ján Horecký.
2. DÔLEŽITÉ JE AJ SLUŠNE POMENOVAŤ NESÚHLAS
Najviac má reforma okresať učivo v slovenskom jazyku a literatúre, kde by sa mali učitelia skôr sústrediť na čitateľskú gramotnosť. U tretiakov je cieľ naučiť ich aj primerane sa poďakovať a ospravedlniť, sformulovať otázku, prosbu, nesúhlas či námietku. U deviatakov je dôraz aj na to, aby vedeli uplatňovať pri vedení dialógu zásady kooperácie a zdvorilosti a rešpektu voči inakosti.
3. MENEJ FAKTOV, VIAC ROZMÝŠĽANIA
„Občianska náuka je zas nastavená na rozvoj aktívneho občianstva a menej na učenie sa teoretických poznatkov o fungovaní spoločnosti,“vraví Peter Farárik, učiteľ, ktorý prešiel zo školy na Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Faktografia má ísť podľa neho do úzadia aj na geografii. Minister školstva Horecký to vysvetľuje aj tak, že tretiaci sa už na slovenčine nebudú musieť naspamäť učiť príslovia a pranostiky, ale o ročník dva neskôr sa budú učiť porozumieť ich významu.
4. PRÍRODNÉ VEDY SÚ ZALOŽENÉ NA DÔKAZOCH
Pri prírodných vedách by mali školy zdôrazňovať, že učia vedecké poznanie založené na dôkazoch – čo môže byť dôležité vo svete plnom dezinformácií. Dôraz by mal byť na experimentovaní, aj na prezentovaní získaných informácií.
Zásadná zmena je, že skoordinujú jednotlivé prírodovedné predmety. „Už by sa nemalo stávať, že sa žiaci venujú tej istej téme na tej istej úrovni v rôznych predmetoch,“vraví Farárik.
5. TELESNÁ VÝCHOVA: FAIR PLAY AJ ŠPORTOVÉ APLIKÁCIE
Pri športovaní nové ciele napríklad hovoria aj o fair play.
Najstarší žiaci už budú môcť na telesnej výchove využívať aj rôzne športové aplikácie, ktoré zaznamenávajú a vyhodnocujú výkon či činnosť tela.
Teraz už nasledujú otázky a celé odpovede expertov:
1. Uveďte konkrétny príklad zastaraného cieľa či požiadavky, ktoré sa z kurikula vyhodili.
2. Vysvetlite rodičom, aké pozitívne zmeny prinášajú nové vzdelávacie štandardy priamo do vyučovania.
Ján Horecký minister školstva
1.
Zo štátneho vzdelávacieho programu sme napríklad odstránili podrobnú úpravu počtu diktátov, ktoré majú učitelia žiakom zadať v školskom roku. Nemyslím, že je potrebné, aby v každej škole mali žiaci v jednom ročníku rovnaký počet diktátov, a už vôbec, že optimálny počet pre druhý ročník je 10 a tretí v poradí má byť zameraný na hlásku ä. Považujem za dobré, že tretiaci už nebudú musieť vedieť, čo je to telefónny zoznam, ale sústredia sa na nácvik telefonického dialógu. Nebudú si zaťažovať pamäť definíciou ľudovej slovesnosti, vymenúvaním útvarov ľudovej slovesnosti a zapamätaním pranostík, ale o niečo neskôr, vo štvrtom alebo v piatom ročníku, si budú svoje hlavičky trénovať vyvodzovaním významu pranostík, prísloví a porekadiel. Neznamená to však, že znižujeme latku. Dnes sa žiaci prvýkrát zoznamujú s tvorením slov až vo štvrtom ročníku, a to nevhodným spôsobom. Z výskumov detskej reči však vieme, že deti spontánne používajú odvodené slová oveľa skôr, pretože je nimi výrazne nasýtená aj slovná zásoba slovenčiny. V novom vzdelávacom štandarde nadväzujeme na túto prirodzenú skúsenosť dieťaťa a zaraďujeme tému tvorenia slov už do prvého cyklu, nie však ako izolované učivo, ale tak, aby deťom pomohla pri porozumení textu a pri tvorení textu. V druhom a v treťom vzdelávacom cykle sa učivo zo slovotvorby rozširuje a prehlbuje, ale opäť nie samoúčelne, ale ako opora pre žiaka pri porozumení alebo vyjadrovaní rôznych obsahov a pri učení sa.
2.
Ako jeden príklad uvediem vzdelávaciu oblasť človek a príroda, v ktorej sa autorský tím dôsledne zamýšľal nad tým, ako viesť učiteľov a učiteľky k tomu, aby nenútili deti „bifľovať sa“poučky, ale aby viedli deti k bádaniu, kladeniu otázok. A potom, aby primerane veku vedecky uvažovali a objavovali odpovede na položené otázky – pozorovaním, usudzovaním, triedením informácií, meraním. Nové vzdelávacie štandardy hovoria nielen o tom, čo všetko majú ich deti vedieť, aby mali prehľad v disciplínach, ktoré sa klasicky vyučujú na školách, ale aj akým spôsobom s informáciami kriticky pracovať, ako im porozumieť a ako ich použiť pri riešení úloh. Vytvárajú rámce, ktoré umožnia ich deťom roz
poznať a napĺňať svoj potenciál, učiť sa a prispôsobiť sa čo najlepšie rôznym zmenám, s ktorými sa v živote stretnú. Veríme, že s postupným zavádzaním zmien do tried našich škôl sa bude skvalitňovať práca učiteľov a naši žiaci budú vyrastať v múdrych, aktívnych a zodpovedných občanov.
Ľudmila Liptáková slovenský jazyk a literatúra katedra komunikačnej a literárnej výchovy, Prešovská univerzita 1.
V súčasnom štátnom vzdelávacom programe je v 2. ročníku výkonový štandard „Rozlišovať neúplnú vetu v texte.“Takýto štandard nemá oporu v súčasnej jazykovede a zároveň nijako žiakovi nepomáha rozvíjať vyjadrovanie. Druhák predsa nepotrebuje označovať vetu Hlasno šteká, ktorá nadväzuje na vetu Na dvore je pes, ako takzvanú neúplnú vetu a tým skončiť. Potrebuje však pozorovať takýto spôsob nadväzovania viet a hlavne ho použiť pri písaní textu. Takýto štandard formulujeme v novom štátnom vzdelávacom programe. Takých príkladov by bolo mnoho. Ako som už spomínala, ide o výrazné posilnenie komunikačného a zážitkového charakteru vyučovacieho predmetu.
2.
Nový vzdelávací štandard slovenského jazyka a literatúry oveľa viac ako súčasný štandard zdôrazňuje rozvíjanie praktických komunikačných zručností žiaka – napríklad vedenie dialógu, súvislý hovorený prejav, písanie textov či porozumenie textu. Je dôležité, že sa pri týchto činnostiach uplatňuje postupnosť a nadväznosť naprieč celým základným vzdelávaním, čo doteraz bolo slabšou stránkou vzdelávacích štandardov slovenského jazyka a literatúry. Najpozitívnejšie vnímam to, že nový vzdelávací štandard SJL jasne vytyčuje spôsobilosti. A to od zvládnutia základov čítania a písania cez využívanie čítania a písania pri učení sa a v iných situáciách až ku kritickému vyhodnocovaniu informácií a informačných zdrojov. Nový vzdelávací štandard intenzívnejšie a systematickejšie pracuje s porozumením textu a s utváraním pozitívneho vzťahu žiaka k čítaniu tak vecných, ako zážitkových textov. Miesto jazykového učiva v obsahu vzdelávania prekonáva doterajšiu samoúčelnosť a odtrhnutie od komunikácie, ale, naopak, vymedzuje sa ako opora pri rozvíjaní komunikačných spôsobilostí žiaka.
Peter Farárik spoločenskovedné predmety zakladateľ portálu Lepšia geografia, Národný inštitút vzdelávania a mládeže 1.
Myslelo sa na odstránenie duplicity v obsahu, a tak by sa už nemalo stávať, že sa žiaci venujú tej istej téme na tej istej úrovni v rôznych predmetoch. Dôraz je kladený na postupnú gradáciu rozvíjania spôsobilostí od 1. po 3. cyklus. Čo sa týka redukcie obsahu, výraznejšia nastáva napríklad v predmete slovenský jazyk a literatúra, ktorej obsah sa citeľne viac zameriava na rozvoj čitateľskej gramotnosti, schopností so záujmom a tvorivo pracovať s textom. Občianska náuka je zas nastavená na rozvoj aktívneho občianstva a menej na učenie sa teoretických poznatkov o fungovaní spoločnosti. Na geografii sa kladie dôraz na skúmanie príkladov vzájomného prepojenia súčasného sveta na rôznych úrovniach. Do úzadia idú faktografické poznatky o jednotlivých oblastiach sveta, ktorých učenie tvorilo gro doterajšej školskej geografie.
2.
Navrhované vzdelávacie štandardy sú v porovnaní s aktuálne platnými viac činnostné. To znamená, že kladú väčší dôraz na aktivitu samotných žiakov. Citeľný je odklon od osvojovania si vedomostí k rozvíjaniu praktických zručností, ako je schopnosť získavať, spracovávať, vyhodnocovať a prezentovať informácie. Žiaci by mali nadobúdať základné bádateľské spôsobilosti používané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach, rozvíjať si kritické myslenie, schopnosť spolupracovať a participovať na veku primeraných prospešných aktivitách. Chceme dosiahnuť, aby sa žiaci stretávali s učebnými situáciami, pri ktorých budú napríklad navrhovať a prípadne aj uskutočňovať vlastné riešenia rôznych výziev či problémov. Obsah vzdelávania by mal byť viac prepojený so životom žiakov a so skutočným svetom. Samozrejmosťou by malo byť učenie sa v súvislostiach. Súčasťou sú aj integrované prierezové gramotnosti, čo znamená, že vo vyučovaní budú viac prítomné napríklad obsahy environmentálnej či mediálnej výchovy.
Katarína Kotuľáková prírodovedné predmety Katedra chémie Pedagogickej fakulty, Trnavská univerzita 1.
Vo výkonoch žiakov na prvom mieste majú dominovať spôsobilosti súvisiace s poznávaním prírody okolo nás. Obsahy sa koncentrujú okolo desiatich kľúčových myšlienok, ku ktorým veda dospela. Koordinuje sa tým obsah jednotlivých prírodovedných predmetov, čo sa doteraz v kurikule nedialo. Činnostný charakter prírodovedného vzdelávania bol v štandardoch naznačený aj doteraz, no bez uvedenia postupnej gradácie a precizovania jednotlivých spôsobilostí. Napríklad žiak mal pozorovať na prvom aj druhom stupni. Čo sa však očakáva pri pozorovaní od druháka a čo od siedmaka, v dnes platných štandardoch uvedené nie je. Ani kurikulárne dokumenty nie sú všemocné, keď sa nevytvorí adekvátny priestor pre prácu učiteľov a samotní učitelia zmeny odmietnu alebo neakceptujú. A môže to byť ťažké aj pre rodičov, lebo môžu mať pocit, že nevedia, čo svoje dieťa „vyskúšať“, čo sa vlastne má naučiť.
2.
Podľa rôznych prieskumoch podliehajú Slováci dezinformáciám vo väčšej miere ako ostatní Európania. Problémom je, že logické uvažovanie a vedecké poznanie založené na dôkazoch sú zatlačené do úzadia. Z obsahových požiadaviek na výkony detí treba preferovať dokonalé zvládnutie fundamentálnych poznatkov a ich aplikáciu pred kvantitou podrobností. Prírodovedné vzdelávanie by sa malo stať priestorom na rozvíjanie poznávacích procesov žiakov vychádzajúcich z pozorovania okolitého sveta, najmä prírody. Problém je v tom, že doterajšie vzdelávanie nestavalo na vlastných skúsenostiach žiakov, lebo tie sa čoraz viac nahrádzajú virtuálnym a nereálnym svetom. Úlohou nových štandardov pre prírodovedné vzdelávanie je posilniť konkrétne prírodovedné činnosti žiakov, ktoré sa stanú východiskom pre rozvíjanie poznávacích postupov, ktorými disponuje veda. Pritom tieto sú využiteľné v racionálnom správaní sa občana.
Dana Masaryková Zdravie a pohyb Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita
1.
Nahradené budú najmä štandardy zamerané na dosiahnutie konkrétneho výkonu, najmä v motorických testoch. Testovanie bude, samozrejme, stále prítomné, ale cieľom bude najmä sledovať zlepšenie žiakov, odhaľovať prípadné motorické deficity a následne hľadať možnosti na ich rozvoj. Zmenou je aj posilnenie štandardov v oblasti zdravia a životného štýlu, zapracované sú aj odporúčania na využívanie aplikácií a zariadení najmä v treťom cykle, ktoré by mohli byť motiváciou pre žiakov v oblasti podpory zdravia a telesnej zdatnosti.
2.
Naším cieľom je nielen telesný a pohybový rozvoj žiakov, ale zameriavame sa aj na sociálnu, emočnú, intelektuálnu, ako i etickú stránku žiaka. Žiaci by mali získať predstavu o vlastných pohybových možnostiach, mali by v rámci telesnej a športovej výchovy dostať príležitosť spoznávať zákonitosti fungovania ľudského tela a jeho pohybových možností. V nových vzdelávacích štandardoch zdôrazňujeme inkluzívny prístup a zohľadňovanie individuálnych dispozícií žiaka tak, aby žiaci vnímali pohybovú aktivitu ako primárnu možnosť trávenia voľného času a chápali význam pohybu pre svoje zdravie. Dôležitou súčasťou úspešnosti nových vzdelávacích štandardov bude, samozrejme, vzdelávanie učiteľov v tejto oblasti, aby dokázali štandardy v plnej miere implementovať do praxe.