Lamar Johnson: Plakali sme spolu s režisérom

Bolo to emocionálne nesmierne náročné, hovorí o dramatickom nakrúcaní seriálu The Last of Us kanadský herec

Seriál The Last of Us, ktorý zobrazuje život v Amerike počas pandémie smrtiacej huby, vznikol podľa rovnomennej počítačovej hry a momentálne patrí medzi najsledovanejšie.

V aktuálnej piatej epizóde, ktorá mala premiéru tento víkend sú hlavnými postavami Henry a Sam. Ide o vzťah dvoch bratov, ktorí sa snažia prežiť v ruinách mesta, starší Henry sa snaží ochrániť súrodenca pred drsnou realitou za každú cenu. Sama hrá nepočujúci Keivonn Woodard, Henryho stvárnil 28-ročný kanadský herec Lamar Johnson, s ktorým mal Denník N príležitosť porozprávať sa.

Rozhovor prebehol online, otázky kládli aj novinári z Brazílie, Austrálie, Kanady, Anglicka, zo Španielska či Poľska.

Ako ste sa pripravovali na postavu Henryho?

Jadrom mojej prípravy bolo nadviazanie vzťahu s Keivonnom. Pretože centrálny príbeh piatej epizódy, to sú Henry a Sam. Chcel som sa teda v prvom rade uistiť, že náš vzťah nielen na nakrúcaní, ale aj v zákulisí bude fungovať a bude silný. Rozvíjali sme ho od prvého dňa, keď som priletel do Calgary. Keď sme sa stretli, najskôr sme sa začali hrať naháňačku. Bolo to skvelé. Keivonn má desať rokov a je talentovaný. Mojou úlohou číslo dva v rámci prípravy bola posunková reč, ktorú som doteraz neovládal. Musel som sa ju naučiť, aby som so Samom mohol komunikovať. Ale myslím si, že v čase, keď sme začali nakrúcať, už nám všetko spolu išlo veľmi plynule.

Ako by ste opísali Henryho?

Musí byť veľmi silný. Nechce, aby si aj Sam musel prejsť tým, čím si prechádza on. On už žije vo svete, ktorý je veľmi brutálny. Nechce mu pridávať žiadne ďalšie stresy alebo tlaky. Preto toho Henry znáša tak veľa. Robí maximum, aby ochránil Sama pred čímkoľvek a kýmkoľvek.

Podľa tvorcov seriálu sú Sam a Henry ako zrkadlo. Čo znamená ich vzťah?

Určite tam je zrkadlo, ja som ochranca Sama, tak ako je Joel ochrancom Ellie. Superhrdinom je v tomto prípade Sam, Henryho cieľom je nájsť spôsob, ako v ňom vzbudiť dôveru, že to dokáže vydržať a prežiť. Pretože superhrdinovia prežijú, všetko vydržia, viete, k superhrdinom sa vzhliada. Henry sa neustále snaží vnútiť Samovi sebaistotu, no vnútorne je stále trochu znepokojený. Je zodpovedný za to, aby sa Samovi nič nestalo, a preto musí robiť aj veľmi ťažké rozhodnutia.

Hrali ste predtým hru The Last of Us na PlayStation?

Áno, poznal som ju. Veľa mojich priateľov je tiež veľkými fanúšikmi hry, takže keď som prišiel na konkurz, povedal som si „wow“a presne som vedel, o čo ide. Nechcel som však vytvárať kópie postavy podľa hry. Zobral som ju ako základ na to, ako pochopiť dejový oblúk. Pokiaľ ide o moju interpretáciu postavy, chcel som len čo najlepšie stvárniť scenár, pretože Craig (Craig Mazin, ktorý je spolu s Neilom Druckmannom tvorcom a scenáristom seriálu – pozn. red.) odviedol naozaj fantastickú prácu. Ako viete, urobil určité zmeny oproti hre. Ja som len chcel čo najviac slúžiť tomu, čo bolo v scenári, a pri nakrúcaní vhodne reagovať na Keivonna, Pedra a Bellu (hlavní predstavitelia seriálu Pedro Pascal a Bella Ramsey – pozn. red.), alebo Melanie (Melanie Lynskey – pozn. red.), ktorá hrá úplne novú postavu.

Oslovili vás priamo na túto postavu alebo ste absolvovali konkurz?

Dostal som tip na konkurz od svojho agenta. Poznal som hru aj predchádzajúcu tvorbu Craiga a Neila, takže som si povedal, že to môže byť skvelá príležitosť. Nahral som videoukážku podľa scenára a poslal HBO. To bolo v pondelok, v stredu mi zavolali, že som rolu dostal, a v sobotu som už sedel v lietadle. Bolo to veľmi rýchle. Som veľmi vďačný, že všetko do seba tak zapadlo. Keď som prišiel do Calgary, s Craigom sme mali skvelý rozhovor, veľmi ma povzbudil a hneď sme sa pustili do práce.

Záverečná scéna, ktorá sa končí dvoma radikálnymi rozhodnutiami Henryho, musela byť skutočne náročná.

Túto scénu sme natáčali väčšinu dňa, emocionálne bola extrémne vyčerpávajúca. Keivonn a ja, ako Sam a Henry, sme si vytvorili skvelý vzťah, no zrazu sme prišli do tohto bodu deja. Keď sme s Jeremym (Jeremy Webb – pozn. red.), režisérom piatej epizódy, sedeli pri monitore a sledovali scénu Sama s Ellie, obaja sme mali slzy v očiach. Takže urobiť ďalšiu scénu, vyjadriť, čo Henry prežíval, bolo ešte náročnejšie. Keby som to mal vyjadriť jedným slovom, bolo by to slovo šok. Zaplavia vás emócie a otázky: „Čo som to práve urobil? Ako som tomu mohol zabrániť? Mohol som tomu vôbec zabrániť?“Je toľko vecí, ktoré mu bežia hlavou. Nevie, ako reagovať, takže len reaguje na čokoľvek, čo vidí okolo seba. Má v tom zmätok. Keď sa nakoniec rozhodne, je v tom istý odkaz na tretiu epizódu s Billom a Frankom.

Aká bola vaša reakcia, keď ste prišli na nakrúcanie a uvideli ten postapokalyptický svet? Bolo to surrealistické?

Bolo to veľmi surrealistické. Pred očami mi ožila hra, takýmto úžasným spôsobom. Produkčný dizajn bol jedným z najlepších, aké som kedy videl. Prostredie bolo skvele vybraté, veľa z toho, čo vidíte na obrazovke – autá, budovy a miestnosti, všetky tie podkrovia a tunely tam skutočne boli. Reálne prostredie hercom veľmi pomáha, je to omnoho lepšie, ako keď si ho musíte len predstavovať, keď sa dotvára dodatočne počítačovými efektami.

Henry v seriáli o sebe hovorí, že je zlý človek, pretože urobil niečo zlé. Znamená to podľa vás, že ním naozaj je?

Sú v The Last of Us dobrí alebo zlí ľudia? No a presne o to ide. Mnohé z našich morálnych rozhodnutí sú spochybňované. Najmä vo svete, ako je ten, ktorý zobrazuje The Last of Us, musíte robiť ťažké rozhodnutia. Ale ak moje rozhodnutie niekomu ublížilo, považujem to za zlú vec, pretože nemusíte nutne niekomu ublížiť, aby ste dostali to, čo potrebujete. Preto si myslím, že je to len Henryho sentiment. Je to čistá duša. Nemyslím si, že je to zlý človek. Ale pretože urobil to, čo urobil, veľmi ho to zaťažilo. Chce mať možnosť žiť so svojím malým bratom a postarať sa o to, aby bol Sam šťastný. Pokúša sa vytvoriť aspoň nejakú formu normálnosti pre brata v tomto bláznivom svete, ale zároveň nakoniec všetko zničí.

Je The Last of Us príkladom toho, že v kvalite dnes už nie je rozdiel medzi kinom a televíziou?

Áno, hranice sa stierajú, najmä v posledných rokoch sa objavilo niekoľko naozaj skvelých televíznych seriálov, ktoré sú len dlhými filmami. Keď sa pozriem na The Last of Us, je to vlastne ako deväťhodinový film. Takéto seriály ponúkajú veľa silných príbehov, veľa oblúkov postáv, veľa možností akcie aj vývoja deja.