Prečo sa Rastislav Káčer mýli
Káčerovo správanie vyvoláva príliš veľa otáznikov a on namiesto toho, že by verejnosti poskytol vysvetlenie, pustil sa do hádky
Keď v apríli minulého roka Boris Kollár v diskusnej relácii Markízy hovoril o tom, že Viktor Orbán s Vladimirom Putinom si o chvíľu rozparcelujú Slovensko, bol to z jeho strany politicky zrozumiteľný krok. Nie elegantný alebo štátnický, keďže sám musel veľmi dobre vedieť, že jeho výrok je značne prehnaný a ide proti skutočným záujmom Slovenska, ale politicky zrozumiteľný. Kollár totiž pravidelne brnká na nacionalistické struny a rád straší nereálnymi hrozbami – veď sa stal parlamentným politikom tak, že nás chcel ochrániť pred utečencami, ktorí tu vlastne nikdy neboli.
Keď sa v rovnakom duchu o „maďarskej hrozbe“vyjadruje politik ako Rastislav Káčer, je to oveľa menej zrozumiteľné. Káčer taktiež v politickej relácii Markízy vyhlásil, že ak by Putin bol úspešný na Ukrajine, Maďarsko by uplatňovalo územné nároky voči Slovensku, a táto hrozba je aktuálna aj dnes. Nebol konkrétnejší, no dodal, že má v trezore hrubú spravodajskú zložku k tejto téme.
Káčer však nie je populistický politik, ale dlhoročný, skúsený diplomat, ktorý hovorí síce často priamočiarejšie ako mnohí jeho kolegovia, považuje sa však za uznávaného profíka. Tým menej pochopiteľné je, prečo rozpráva veci, o ktorých sám musí vedieť, že sú nereálne.
Predtým, ako sa dostaneme ku Káčerovým možným motiváciám a potenciálnym dôsledkom jeho správania, musíme vysvetliť, prečo nemá minister zahraničných vecí tentokrát pravdu.
PREČO KÁČER NEMÁ PRAVDU?
Vojna na Ukrajine zásadne zmenila svetovú politiku a tieto zmeny by boli, samozrejme, ešte zásadnejšie, ak by bol Putin na Ukrajine úspešný. Nič však nenasvedčuje tomu, že by táto vojna ohrozila jednotu dvoch najväčších západných spojeneckých štruktúr, EÚ a NATO, ktorých členskými krajinami sú Maďarsko i Slovensko. Slovenský vzdušný priestor budú chrániť aj maďarské stíhačky a tieto dve krajiny sú si mimoriadne blízki obchodní partneri.
Ani v jednej krajine nie je hlavnou politickou témou, že by chceli vystúpiť z EÚ a NATO – áno, v súvislosti s Orbánom sa táto téma pravidelne vracia a obavy o maďarské členstvo v Únii sa môžu javiť ako opodstatnené, Orbán však nikdy nikde nenaznačil, že by mal problémy s maďarským členstvom v NATO. Práve naopak – Maďarsko bolo v posledných desaťročiach vždy lojálnym spojencom Aliancie.
Vystúpenie Slovenska z Aliancie zase hlásajú iba fašisti, ktorí však v slovenskom parlamente v blízkej budúcnosti väčšinu určite mať nebudú. Ak by ju získali, znamenalo by to pre Slovensko väčšiu hrozbu ako sto Orbánov.
Môže mať za takýchto podmienok Maďarsko – hoci aj ako dobrý priateľ Ruska – územné nároky voči Slovensku? No teoreticky môže, ale bolo by to smiešne a neznamenalo by to žiadnu reálnu hrozbu voči Slovensku, ktoré by ako člen NATO chránili najsilnejšie armády sveta.
Treba dodať, že Maďarsko patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky v EÚ a jeho ekonomické prežitie dnes závisí najmä od jeho najväčších partnerov, medzi ktorých Rusko nepatrí, patria tam však západné krajiny ako Nemecko a jeho susedia ako Slovensko.
Stotina sankcií, ktoré sa zaviedli proti Rusku, by rozdrvila maďarskú ekonomiku ešte predtým, ako by Viktor Orbán stihol vysloviť slovíčko Felvidék.
Mohli by sme ešte pokračovať, prečo nie je Maďarsko bezprostrednou hrozbou. Je to politicky mimoriadne polarizovaná krajina, Orbán ani zďaleka nemá takú popularitu, akú má v Rusku Putin, a aj keď používa Putinove metódy, Orbánovo Maďarsko nie je Rusko ani Lukašenkovo Bielorusko.
Čakať, že Orbán by financoval separatistické skupiny na juhu Slovenska, aby eskalovali situáciu, ako to robili od roku 2014 separatisti na východnej Ukrajine, je rovnako uletený scenár, s ktorým môže pracovať iba človek, ktorý vôbec nepozná pomery medzi Maďarmi na Slovensku. Aj keď maďarská menšina nie je so svojou pozíciou na Slovensku úplne spokojná, lojálnejšiu a zdržanlivejšiu menšinu by si však bolo ťažké aj predstaviť. Práve preto je takýto postoj zo strany ministra voči Maďarom na Slovensku mimoriadne nekorektný.
Káčerove scenáre teda môžu pripomínať slabý politický thriller, ale nie je to téma hodná serióznej diskusie v časoch, keď máme aj dosť vážne reálne problémy s veľkou vojnou v Európe. Nie je náhoda, že sa téme reálnosti „maďarskej hrozby“nevenovali žiadne seriózne slovenské médiá. Nebolo čo skúmať.
SNY RADIKÁLOV SA NEMÔŽU STAŤ PRAVDOU
Nechceme tvrdiť, že Viktor Orbán neživí iredentistické nálady – áno, robí to a jeho slová o tom, že „príde náš čas“a „vymôžeme si svoje dlhy“, právom vzbudzujú odpor všade v okolitých krajinách.
Vieme aj to, že Orbán si buduje vplyv v komunitách zahraničných Maďarov a státisíce Maďarov v Rumunsku či Srbsku majú aj maďarské občianstvo.
Znamená to, že Orbán iba čaká na vhodnú chvíľu, aby mohol obnoviť historické Uhorsko alebo aspoň hranice Maďarska z rokov 1938 až 1945? Asi sklameme niektorých slovenských patriotov, ktorí by sa už chceli vybrať do zákopov na Žitnom ostrove, ale aj maďarských radikálov, ktorí existenciu Slovenska nikdy neuznali, no odpoveď je nie.
Možno o tom Orbán naozaj sníva a určite rád takúto nostalgiu vo svojich voličoch pestuje. Je však dosť pragmatický politik na to, aby si uvedomoval svoje limity. Inak by nebol pri moci už trinásty rok. Uvedomuje si aj to, že u časti Maďarov fungujú nostalgické slogany perfektne na to, aby mu to pomohlo udržiavať jednotu voličskej základne. Je to teda dobre vymyslený konštrukt pre domácu politiku.
Vie to aj Rastislav Káčer, ktorý pozná maďarské reálie dobre. Orbánovo Maďarsko kritizuje dlhodobo, doteraz však nehovoril o tom, že maďarské územné nároky voči Slovensku považuje za reálny scenár. Aké môžu byť teda jeho motivácie?
KÁČEROVE MOTIVÁCIE
Na túto otázku nepoznáme odpoveď, keďže nevidíme do hlavy Rastislava Káčera. Sú však dve možnosti: myslel to naozaj vážne alebo vedome zavádzal.
Ak to myslí naozaj vážne – pričom sa z hore uvedených dôvodov mýli –, znamená to, že jeho doteraz väčšinou presné diagnózy o Orbánovom Maďarsku prerástli do skutočnej paranoje. On sám dokonca hovoril o tom, že určitá dávka paranoje voči Maďarsku je v podstate racionálny prístup zo strany okolitých národov. Jeho slová teda v tejto otázke treba brať s rezervou a neprepadávať z nich zbytočnej panike.
Ak v skutočnosti ani sám neverí tomu, čo hovorí – ide o menej pravdepodobnú možnosť –, tak jeho slová môžu tvoriť už súčasť predvolebnej kampane, v ktorej chce operovať s témou maďarskej hrozby. Nebolo by to hodné dlhoročného skúseného diplomata.
AKÉ TO MÔŽE MAŤ DÔSLEDKY
Ktorékoľvek z hore uvedených motivácií by boli pravdivé, máme problém. Minister zahraničných vecí by si mohol nájsť milión možností na oprávnenú kritiku Orbánovho Maďarska, on si však vybral najmenej náležitú možnosť. Nielenže sa tým vystavil nechutným útokom zo strany Igora Matoviča (tie mu dokonca politicky môžu aj pomôcť), ale riskoval aj svoju odbornú povesť.
Čo si môžu myslieť ľudia, ktorí podľa jeho doterajšieho výkonu Káčerovi veria, o budúcnosti slovensko-maďarských vzťahov? Nepomôže takýto výrok náhodou práve Viktorovi Orbánovi, ktorý môže tvrdiť, že šéf slovenskej diplomacie ho len používa ako politický nástroj v predvolebnej kampani?
V neposlednom rade by mohlo celkom potešiť aj ruského agresora, ak by sa vzťahy medzi blízkymi partnermi v rámci EÚ pokazili v dôsledku napätia, ktoré by ani nemuseli umelo vygenerovať ruskí agenti.
Káčerovo správanie vyvoláva príliš veľa otáznikov a on namiesto toho, že by verejnosti poskytol vysvetlenie, pustil sa do hádky s Matovičom a Gyimesim približne na rovnakej komunikačnej úrovni, akú reprezentujú oni dvaja.
Káčerove slová tentokrát polarizujú aj prozápadnú a demokratickú časť Maďarov na Slovensku. Ak by takéto dystopické scenáre kreslil ako publicista alebo nezávislý analytik, bolo by to úplne iné. Z pozície šéfa diplomacie však jeho slová majú obrovskú váhu a takéto úlety môžu vážne škodiť vzťahom majority a minority na Slovensku. Prehlbovať etnickú nedôveru vo vyšpičkovanej predvolebnej atmosfére je mimoriadne riskantný krok a ďalšiu zbytočnú polarizáciu spoločnosti po covide a počas vojny na Ukrajine určite nepotrebujeme.
Vystúpenie Slovenska z Aliancie zase hlásajú iba fašisti, ktorí však v slovenskom parlamente v blízkej budúcnosti väčšinu určite mať nebudú. Ak by ju získali, znamenalo by to pre Slovensko väčšiu hrozbu ako sto Orbánov.