Sú naše migy ešte schopné lietať?
Odpovede na najdôležitejšie otázky o možnosti darovania slovenských migov Ukrajine
Téma možného darovania uzemnených stíhačiek MiG-29 hýbe slovenskou politikou. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) začal o takomto kroku rokovať po tom, čo ho o lietadlá požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Politici Smeru označujú tieto kroky za zaťahovanie Slovenska do vojny a zvolávajú na utorok mimoriadnu schôdzu parlamentu.
Pripravili sme súhrn, v ktorom sme sa pokúsili odpovedať na základné otázky o slovenských migoch.
Je odoslanie migov na Ukrajinu už hotová vec?
Nie. Hoci o migy vo štvrtok na samite v Bruseli požiadal ukrajinský prezident, bolo to zatiaľ len mediálne vyhlásenie po krátkom stretnutí so slovenským premiérom Eduardom Hegerom. V súčasnosti sa čaká, či o túto pomoc oficiálne požiada ukrajinská vláda aj na príslušnom mieste. Takýmto miestom je takzvaný ramsteinský formát, čo je stretnutie ministrov obrany krajín, ktoré poskytujú vojenskú pomoc Ukrajine. Ak má Kyjiv záujem o slovenské stíhačky, mal by o ne požiadať ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov aj pred ostatnými spojencami.
Čo by sa muselo stať, aby sa dodanie migov odsunulo?
Ostatné štáty môžu na ramsteinskom formáte povedať, že sú pripravené napríklad viac posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu alebo poskytnúť iný typ pomoci, pri ktorom by slovenské migy zrazu neboli také dôležité. Slovenská vláda zároveň dáva najavo, že aj my máme požiadavky – napríklad na kompenzáciu za tieto stroje. Budeme čakať, ako sa spojenci k týmto požiadavkám postavia.
Má na to Hegerova vláda mandát?
Keď Slovensko vlani poslalo Ukrajine protiletecký raketový systém S-300, stačilo na to uznesenie vlády. Medzitým však väčšina poslancov vyslovila Hegerovej vláde nedôveru, čím vláda prišla o značnú časť svojej legitimity. Odvolaná vláda s poverením podľa ústavy nesmie robiť zásadné vnútropolitické ani zahraničnopolitické rozhodnutia. „Otázku, či vláda o tejto veci môže rozhodnúť, musí vyriešiť vláda spolu s ústavnými právnikmi,“uviedol k tomu Prezidentský palác. Premiér Heger od piatka hovorí, že požiada o stanovisko ústavných právnikov. Zatiaľ nie je známe, kedy ho chce mať k dispozícii.
Martin Buzinger, ktorý sa venuje ústavnému právu, vysvetľuje, že v tomto prípade sa stretávajú dva princípy – na jednej strane síce zrejme ide o zásadnú otázku, no na druhej strane má vláda aj v tomto období záväzky v oblasti bezpečnosti štátu a jej obyvateľov.
Na úrovni koalície sa podľa informácií Denníka N rozoberajú viaceré možné varianty, ako o prípadnom darovaní stíhačiek rozhodnúť. Jedným z nich môže byť scenár, že vláda to urobí formou uznesenia a následne sa k tomu vyjadria poslanci – napríklad formou vyhlásenia či deklarácie.
Aká je nálada v koalícii a čo hovorí Sme rodina?
Viaceré podmienky si navonok kladie aj Sme rodina. Predseda Boris Kollár na jednej strane podporuje myšlienku, aby Slovensko s uzemnenými migmi niečo urobilo. „Inak skončia v múzeu alebo sa rozpadnú a zostane z nich len kopa šrotu,“povedal Kollár v pondelok. Na druhej strane Sme rodina žiada, aby sa najprv vyjasnilo, či odvolaná vláda má právomoc poslať stíhačky na Ukrajinu, prípadne či za ne Slovensko dostane odplatu. Žiada, aby nešlo o separátne slovenské rozhodnutie, ale o súčasť medzinárodného balíka pomoci.
Sú súčasné rokovania o migoch štandardné?
Podľa niektorých kritikov nie. Viaceré štáty postupovali tak, že si v tichosti vyrokovali, za akých okolností pošlú Ukrajine zbrane, a až následne o tom informovali. Ak vôbec. Takýto postup zvolilo vlani aj Slovensko pri darovaní systému S-300. Jeho odoslanie Hegerova vláda dohodla s ukrajinskou stranou, potom to v tichosti odhlasovala a nakoniec túto pomoc priznala, až keď bol S-300 na Ukrajine. Takýto postup je dôležitý aj z bezpečnostných dôvodov – aby sa Rusi nepokúsili prekaziť takúto pomoc. Keď vlani predseda Smeru Robert Fico zverejnil video z prepravy systému S-300, členovia Hegerovej vlády ho obvinili, že ohrozil životy slovenských vojakov.
Pri slovenských migoch je teraz situácia odlišná: ukrajinský prezident o ne požiadal pred kamerami, slovenský premiér povedal, že sa tým ide zaoberať, a následne nepriamo priznal, že nemá túto vec vydiskutovanú ani s ústavnými právnikmi. Sme rodina tiež vyčíta Hegerovi a ministrovi Naďovi, že si urobili tlačovú konferenciu pred tým, ako túto tému dostali na stôl príslušné orgány štátu. „Odporúčal by som pánovi premiérovi a pánovi ministrovi, aby sa o tom bavili aj s nami, lebo na vláde ani na bezpečnostnej rade o tom debata nebola,” povedal Krajniak.
Prečo je práve okolo stíhačiek taký rozruch?
Pre slovenské ozbrojené sily išlo donedávna o ich najcennejšiu zbraň. Prúdové stíhacie lietadlá sa v mnohých armádach považujú za najviac sofistikovanú techniku. Niektoré krajiny stíhačky nemajú vôbec. Úlohou tohto typu lietadiel je nielen chrániť vzdušný priestor, ale v prípade adekvátnej výzbroje môžu aj bombardovať a útočiť na pozemné ciele. To druhé však nie je prípad slovenských migov, ktoré majú proti pozemným cieľom len neriadené, a teda aj málo účinné strely.
Prečo zatiaľ nikto stíhačky neposlal?
Presnejšie je hovoriť o tom, že k dodávke bojových lietadiel sa zatiaľ žiaden štát neprihlásil. Teoreticky je možné, že Slovensko by bolo len prvým štátom, o ktorom by sa to vedelo. Špekuluje sa, že bojové lietadlá mohlo v tichosti poslať napríklad Bulharsko – podľa niektorých neoficiálnych informácií by mohlo ísť o štrnásť Su-25. Nejde o stíhacie lietadlo, ale o podzvukový stroj na boj proti pozemných cieľom, ale aj to by bol precedens. Bulharská vláda takéto správy poprela. Oficiálnym zdôvodnením, prečo štáty doteraz stíhačky neposlali, sú obavy pred ruskou reakciou, a teda eskaláciou konfliktu. O darovaní stíhačiek MiG-29 vlani uvažovalo Poľsko, nechcelo však urobiť rozhodnutie samo. Poľská vláda preto navrhla, že tieto lietadlá „prepíše“na USA, a tieto ho posunú Ukrajincom, čo oficiálne Pentagón zamietol.
Akékoľvek rozhodnutie o možnosti darovania migov-29 na Ukrajinu nebude urobené bez toho, aby o tom rokovala Národná rada. Jaroslav Naď
minister obrany
Koľko stíhačiek má Slovensko?
Slovenské vzdušné sily majú jedenásť lietadiel MiG-29, sú uzemnené na letisku Sliač. Ide o deväť jednomiestnych a dve cvičné dvojmiestne verzie. Koncom 90. rokov minulého storočia ich malo Slovensko až 24. Desať stíhačiek MiG-29 získalo z federálnej výzbroje – v tom čase moderné prúdové stroje boli jediným majetkom, ktorý sa delil v pomere 1 : 1 a nie v tradičnom pomere 2 : 1. Ďalších štrnásť strojov objednali vlády Vladimíra Mečiara v rámci deblokácií ruského dlhu.
V novembri 2002 došlo k tragickej udalosti, pri ktorej sa dva slovenské migy zrazili počas nočného letu pri Spišských Tomášovciach. Pri nehode zomrel pilot Marián Katuška.
Aj vlády Mikuláša Dzurindu stavali na ochrane našej oblohy migmi. Vyčlenili dvanásť strojov, ktoré v Rusku prešli čiastočnou modernizáciou, čo malo predĺžiť životnosť najmenej do roku 2025. Slovenské vzdušné sily odvtedy prevádzkovali 12 migov. Tento stav pretrval do septembra 2019, kým došlo k ďalšej nehode. Pilot Ján Kurtík nemohol pre zlé počasie pristáť na letisku Sliač, dostal pokyn letieť na letisko do Bratislavy. Na takýto let však nemal dosť paliva. V okrese Nitra nasmeroval stroj do neobývanej oblasti a úspešne sa katapultoval.
Prečo Slovensko migy uzemnilo?
O tom, že migy v slovenskej armáde skončia, rozhodli už politici Smeru a SNS. V decembri 2018 objednala vláda Petra Pellegriniho na návrh nominantov Andreja Danka modernú verziu amerických stíhačiek F-16. Migy mali lietať len dovtedy, kým americká firma Lockheed tieto stroje vyrobí, čo malo byť do polovice roka 2023. USA však vlani Slovensku oznámili, že termín dodania o rok posunú – oficiálne pre nedostatok čipov a pandémiu, ktorá narušila dodávateľské reťazce. Minister Naď odvtedy obviňuje svojich predchodcov, že nimi dohodnutý kontrakt nepočítal so žiadnymi zmluvnými pokutami, takže Američania nie sú nútení za meškanie platiť.
Po útoku Vladimira Putina na Ukrajinu sa Hegerova vláda rozhodla, že migy uzemní predčasne. Dôvodom bolo, že Slovensko odoberalo náhradné diely od ruských štátnych firiem a aj to, že ich prevádzku zabezpečovali ruskí technici. Armáda tieto stroje oficiálne odstavila k 1. septembru 2022. Slovenský vzdušný priestor odvtedy pomáhajú strážiť stíhacie letky z okolitých štátov: Česka, Poľska, ku ktorým by sa malo pridať aj Maďarsko. Podľa ministerstva obrany Slovensko za túto pomoc neplatí – len v prípade ostrého štartu nad slovenské územie hradí spojencom palivo. Prevádzka migov, naopak, doteraz stála asi 50 miliónov ročne, z čoho väčšinu inkasovali ruské štátne firmy.
Mohlo by Slovensko migy znovu používať?
To je takmer vylúčené: nemáme k nim dosť náhradných dielov a ruských technikov sme po vypuknutí vojny poslali domov. Armáda by ich teoreticky mohla skúsiť prevádzkovať sama, ale ako upozornila Pravda, takýto servis by nemal kto „opečiatkovať“, takže by ich prevádzka odporovala predpisom. Slovensko navyše už nemá na migy ani dosť pilotov. Keďže bolo jasné, že migy skôr či neskôr odídu do výslužby, armáda prestala na ne cvičiť pilotov – posledného nového stíhača na migy vycvičila v roku 2008.
Na čo by mohli byť Ukrajine slovenské migy?
Klasické vzdušné súboje sa nad Ukrajinou už neodohrávajú. Podľa ministra Naďa by však Ukrajinci mohli využiť slovenské migy na zostreľovanie rakiet, ktorými Rusko bombarduje ich územie. Ukrajinci tiež využívajú migy-29 na odpaľovanie amerických protiradarových striel AGM-88 HARM. Po ďalšie: slovenské migy môžu byť pre Ukrajincov aj cenným zdrojom náhradných dielov.
Taká vážna vec by mala byť koordinovaná s našimi spojencami. Ak sa tak dohodne V4 alebo viacero krajín, viem si predstaviť sa o tom baviť. Milan Krajniak
minister práce