Aké sú časté mýty o elektromobiloch
Každé piate auto, ktoré si Európania minulý rok kúpili, bolo elektrické. Pozreli sme sa na 10 najčastejších argumentov proti elektrickým autám
Nebude to trvať veľa rokov a elektromobilita bude jediná možnosť v doprave,“hovorí Ján Zuštiak z firmy AgeVolt, ktorá podniká s inteligentnými nabíjacími stanicami pre elektromobily. Európska komisia zaradila AgeVolt medzi najinovatívnejšie spoločnosti v Európe.
Prechod zo spaľovacích áut na elektrické však často znamená robiť veci inak, než sme zvyknutí. Milovníci „spaľovákov“sa navyše obávajú, že prichádzajú o svoj koníček. Elektromobily sa im zdajú „nudné“. Veď aj milovaný Ford Mustang sa prechodom na elektrický pohon podľa niektorých motoristických redaktorov zmenil z príťažlivého športiaka na SUV bez emócie. V Nórsku jazdí v taxislužbách.
Odporcovia elektromobility jej prínosy spochybňujú, pričom si pomáhajú niekedy viac, inokedy menej podloženými argumentmi. Jedným z najčastejších je, že batérie sú v skutočnosti pre prírodu ešte škodlivejšie než spaľovanie.
Hneď na úvod prezradíme, že väčšinou to tak nie je. V tomto texte sa pozrieme aj na ďalšie populárne tvrdenia o elektromobiloch.
1. ELEKTROMOBILY NEPRODUKUJÚ MENEJ EMISIÍ AKO SPAĽOVÁKY
Pri výrobe je na tom elektromobil z pohľadu vplyvu na životné prostredie o niečo horšie než auto so spaľovacím motorom, vysvetľuje Ján Zuštiak z AgeVoltu.
„Spaľovák vieme vyrobiť s menším dosahom na ekológiu a energetiku, ale počas životnosti to elektromobil rýchlo dobieha a už po prvom roku užívania dosahuje celkovo menšie ekologické a energetické vplyvy ako spaľovací automobil.“
Dôvodom je spaľovanie benzínu alebo diesla. Spaľovacie autá produkujú takmer trojnásobok oxidu uhličitého v porovnaní s priemerným elektromobilom v Európskej únii. Ukazujú to výpočty skupiny Transport and Environment, ktoré zahŕňali emisie z výroby auta, batérií a z používania.
Elektrické autá majú o tretinu nižšie emisie dokonca aj vtedy, keď elektrina pochádza z veľkej miery z uhlia, ako je to napríklad v Poľsku. Úspora emisií je výrazná aj v prípade, že auto treba doviezť z Ázie.
2. ŤAŽBA SUROVÍN DO BATÉRIÍ NIČÍ PRÍRODU VIAC AKO ŤAŽBA ROPY
Zvyšujúci sa dopyt po elektromobiloch vedie k väčšiemu dopytu po materiáloch nevyhnutných na výrobu batérií. Je pravdepodobné, že do roku 2035 vznikne okolo 400 nových baní na lítium, kobalt, nikel a ďalšie alkalické a prechodné kovy a materiály, ktoré povedú k svojej vlastnej forme environmentálnej deštrukcie, píše magazín Wired.
Životné prostredie a životné podmienky miestnych obyvateľov však negatívne zasahuje aj ťažba ropy. Z tohto pohľadu sa prechodom od jednej ťažby k inej nič nemení – treba riešiť tie isté výzvy. Pomôcť by mohlo, keby automobilové koncerny začali od svojich dodávateľov vyžadovať plnenie prísnych pracovných a environmentálnych štandardov – bez ohľadu na to, či ide o kobalt, alebo o ropu.
3. BATÉRIE SA NERECYKLUJÚ
Batérie z elektromobilov sa dajú zreckylovať na 80 až 90 percent. Dnešné linky dokážu recyklovať pomerne veľké množstvo batérií. V Európe sú za ich zber zodpovední výrobcovia.
Podľa Milana Bahnu z portálu elektromobil.tv je problém v tom, že veľa batérií sa na tieto linky zatiaľ nedostalo. Elektromobilov na konci životnosti je totiž zatiaľ stále málo.
Čoskoro začne platiť európska smernica, ktorá stanovuje minimálne úrovne recyklácie drahých kovov, dodáva Patrik Križanský, predseda Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.
Od roku 2027 budú výrobcovia povinní recyklovať kobalt, meď a nikel na úrovni 90 percent a minimálne 50 percent lítia. Neskôr sa budú limity sprísňovať. Na trh budú navyše časom prichádzať aj nové technológie výroby batérií, napríklad na báze sodíka, ktoré sú pre životné prostredie oveľa prijateľnejšie.
4. ELEKTROMOBIL MÁ KRATŠIU ŽIVOTNOSŤ
Štandardný elektromobil je jednoduchší a menej kazivý ako
spaľovací, pretože má menej mechanických súčiastok. Najviac jeho životnosť ovplyvňuje batéria.
Jej kapacita postupne klesá a zhruba po 300-tisíc kilometroch alebo 1 500 plných nabitiach môže podľa Jána Zuštiaka degradovať na 70 percent pôvodnej kapacity.
Keď sa však majiteľ o batériu stará, nenamáha ju častým nabíjaním na rýchlonabíjačkách a nie na úplných 100 percent, jej kapacita by nemala viac klesnúť. Platí tu to isté ako pri mobiloch.
Dnešné batérie vydržia minimálne 15 rokov, dopĺňa Bahna. „Tesly, ktoré prišli na trh v rokoch 2013 – 2014, majú dnes najazdených pol milióna kilometrov [s rovnakou batériou],“dodáva.
Nedá sa však zovšeobecniť, že elektrické auto vydrží dlhšie ako spaľovacie. Tak ako sa vám môže pokaziť prevodovka bežného auta, môže sa pokaziť aj batéria.
5. PRE OBYVATEĽOV SÍDLISK SÚ NABÍJACIE STANICE NEDOSTUPNÉ
Aktuálne je na Slovensku zhruba 1 500 verejných nabíjacích bodov vo vyše 630 lokalitách. Väčšinou však ľudia nabíjajú vozidlá doma alebo v práci. „Na Slovensku treba ďalej rozširovať sieť normálnych AC nabíjačiek, ktoré auto nabíjajú rádovo v hodinách, a čo je dôležité, môžu nabíjať aj v noci.“
Obyvatelia sídlisk bez miesta v garáži sú odkázaní len na nabíjanie na verejných nabíjačkách. V husto obývaných oblastiach však bývajú na celé hodiny obsadené a nie vždy ich má človek za rohom. Postupne by sa však situácia mala zlepšovať. Zlepšenie môžu podľa odborníkov priniesť aj investície z plánu obnovy.
„Nie je problém vybudovať nabíjaciu infraštruktúru na sídliskách. Elektrické prípojky v zemi ju bez problémov utiahnu, a keď si pamätáme, ako rýchlo išlo vybudovať napríklad optickú infraštruktúru pre internet, tá nabíjacia bude určite menej komplikovaná,“hovorí Ján Zuštiak.
Mesto Bratislava napríklad plánuje montovať nabíjačky aj v pouličných lampách. Ide však o „pomalé“nabíjačky, na ktorých sa auto dobije za niekoľko hodín.
6. NABÍJACIE STANICE V PODZEMNÝCH GARÁŽACH PREDSTAVUJÚ BEZPEČNOSTNÉ RIZIKO
Odborníci, ktorých Denník E oslovil, jednoznačne hovoria, že ide o mýtus. „Nabíjacia stanica je ochranný elektrický prvok, ktorý chráni elektromobil, sústavu a obsluhu pred vznikom problému, úrazu alebo požiaru,“vysvetľuje Ján Zuštiak.
Riziko môže podľa neho predstavovať skôr poškodený elektromobil, ktorý v garáži zaparkuje. Nabíjacia stanica však toto poškodenie dokáže odhaliť a oznámiť možnú krízovú situáciu.
7. NABÍJANIE V GARÁŽACH MÔŽE BYŤ ČOSKORO ZAKÁZANÉ
Je to nezmysel. „Náš zákon o energetickej efektívností budov priamo predpisuje počty nabíjacích staníc v nových projektoch v garážach alebo na parkoviskách,“vysvetľuje Patrik Križanský.
8. ELEKTROMOBILY SÚ V PORIADKU NA KRÁTKE TRASY, NO NA CESTU DO CHORVÁTSKA SÚ NEPOUŽITEĽNÉ
Milan Bahna z elektromobil. tv sa túto tézu minulý rok rozhodol preveriť na vlastnej koži, keď s Volkswagenom ID 5 cestoval s rodinou na dovolenku do Talianska. Cestoval s vedomím, že v cieľovej destinácii veľa príležitostí na dobitie nenájde, keďže ako vraví, „Taliansko je na tom s infraštruktúrou doslova mizerne“. Žiadne obmedzenie počas cesty vraj nepocítil.
„S rodinou sme si zastávky na nabíjanie spojili s oddychom, obedom alebo inými aktivitami. Rovnakú trasu som roky predtým robil so spaľovacím autom s rovnakým počtom zastávok, pretože aj benzín som musel niekde natankovať,“vysvetľuje.
Ak k moru jazdíte raz-dvakrát ročne, je podľa neho polhodina navyše k plánovaným zastávkam zanedbateľným diskomfortom oproti výhodám, ktoré elektromobil poskytuje po zvyšok roka.
Kratšie cesty – napríklad aj z Bratislavy do Košíc – sa podľa neho dajú pri dodržiavaní maximálnej povolenej rýchlosti absolvovať aj bez toho, aby trvali dlhšie.
Pre prípady, keď sa človek s elektromobilom vydá na dlhšiu trasu, sú pri diaľniciach rýchlonabíjačky. Za dvadsať minút dokážu dobiť auto na ďalších 200 až 300 kilometrov. Na Slovensku ich máme 80. V ich dostupnosti však zaostávame, hovorí Patrik Križanský.
9. SLOVENSKÁ DISTRIBUČNÁ SIEŤ BY PRI VEĽKOM POČTE ELEKTROMOBILOV SKOLABOVALA
Aktuálne slovenské cesty brázdi menej ako 6-tisíc elektromobilov, štát očakáva, že v roku 2030 ich bude zhruba 180-tisíc. Žiadne blackouty a kolaps však preto nehrozia. Inštalácia nabíjacích staníc bude postupná a nie nárazová.
Aj keby odrazu boli všetky autá, kamióny, poľnohospodárske stroje a všetka ostatná pozemná doprava elektrické, podľa Zuštiaka by to predstavovalo zvýšenie spotreby elektrickej energie štátu o 17 percent. „To je číslo, ktoré nie je v rámci výroby a distribúcie elektrickej energie zanedbateľné, ale je realizovateľné aj zajtra.“
10. ELEKTROMOBILY BUDÚ NAVŽDY PRÍLIŠ DRAHÉ A PRE BEŽNÝCH ĽUDÍ NEDOSTUPNÉ
Pri elektromobile však platí, že úvodná investícia je väčšia, ale následná úspora na pohonných látkach a servise predstavuje minimálne 10-tisíc eur pri najazdených 100-tisíc kilometroch, hovorí Zuštiak. Pri 200-tisíc kilometroch je už úspora 20-tisíc eur, čím sa už aj pri dnešných cenách dostáva na celkovú cenu porovnateľnú s rovnakým spaľovacím vozidlom.
„Očakávame, že cena elektromobilov a spaľovacích vozidiel sa vyrovná okolo roku 2027 alebo 2028,“hovorí Patrik Križanský.
Náklady na výrobu batérií do elektromobilov budú postupne klesať. Cena spaľovacích vozidiel bude stúpať, pretože začne odrážať skutočné náklady spojené s ničením životného prostredia. Pri luxusných SUV a drahých modeloch môže vyrovnanie ceny nastať aj skôr.
Očakávame, že cena elektromobilov a spaľovacích vozidiel sa vyrovná okolo roku 2027 alebo 2028. Patrik Križanský
predseda Slovenskej asociácie pre elektromobilitu