Moldavsko sa obáva ruskej hybridnej vojny
Moldavská tajná služba potvrdila, že Moskva má plán zvrátiť proeurópske smerovanie krajiny. V Kišiňove sa takisto ozývajú hlasy za vyriešenie Podnesterska, čo môže Moskvu ešte viac dráždiť
Naša ekonomika a bezpečnosť potrebuje nový život a nová vláda potrebuje zvýšiť úroveň bezpečia a udržať Moldavsko v slobodnom a demokratickom svete,“povedala moldavská prezidentka Maia Sandu, keď oznámila výmenu na poste premiéra.
Jej slová neboli žiadnou frázou, ale prišli uprostred veľkej krízy, keď najchudobnejšia krajina v Európe čelí pokusom o destabilizáciu zo strany Ruska, ktoré sa snaží využiť vojnu na Ukrajine aj proti proeurópskemu smerovaniu Moldavska.
Na samite EÚ o tom minulý týždeň hovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a rovnako to potvrdil Kišiňov, ktorý v pondelok zverejnil aj viacero podrobností o údajnom ruskom pláne.
Podľa ich informácií sa chce Moskva pokúsiť zastaviť proeurópsky kurz v tejto dvaapolmiliónovej krajine medzi Rumunskom a Ukrajinou a vyvolať v nej chaos. Výmena na poste premiéra, ktorým sa po novom stal bezpečnostný poradca moldavskej prezidentky Dorin Recean, je tak aj reakciou na to, aby k tomu nedošlo.
Vlani v júni sa pritom Moldavsko spolu s Ukrajinou stalo kandidátskou krajinou pre členstvo v EÚ.
PREČO VYMENILI PREMIÉRA?
Ako by mohlo Rusko destabilizovať Moldavsko a je v hre aj napadnutie krajiny, ktorej súčasťou je sporné Podnestersko s proruskou vládou?
V prvom rade Moldavsko pociťuje vojnu na Ukrajine, s ktorou má spoločné hranice dlhé 1222 kilometrov, nielen ekonomickou krízou, návalom utečencov, ale aj preletmi ruských rakiet, ktoré už viackrát smerovali na Ukrajinu cez jej územie.
Jedna z nich preletela aj v čase, keď došlo k výmene na poste predsedu vlády.
Obmedzenie dodávok ruského plynu a elektriny a kolaps zahraničného obchodu, ako píše Financial Times, zvýšilo infláciu na 30 percent. Vplyv vojny na ekonomiku je skutočne devastujúci. O tú však tentoraz ide až v druhom slede.
Výmena na poste premiéra nie je podľa expertov prejavom slabosti, ale skôr odhodlania tlakom z Ruska odolať. „Je potrebné si spresniť pojmy – moldavská vláda nepadla. Došlo k jej rekonštrukcii. Nebolo žiadne hlasovanie o nedôvere. Predčasné voľ by nehrozia,“hovorí analytik Ján Cingel z think-tanku Strategic Analysis.
Podľa jeho slov ide o vnútropolitickú dohodu. „Dokonca sa dá hovoriť o vnútrostraníckej
Naša ekonomika a bezpečnosť potrebuje nový život a nová vláda potrebuje zvýšiť úroveň bezpečia a udržať Moldavsko v slobodnom a demokratickom svete. Maia Sandu
moldavská prezidentka
dohode v rámci najsilnejšej koaličnej strany PAS, ktorá sa rozhodla nahradiť doterajšiu predsedníčku vlády Nataliu Gavrilitu za nového predsedu vlády.”
Predpokladá sa tiež, že nový premiér Recean niektorých ministrov vo vláde vymení. „Nedochádza však k žiadnemu politickému zvratu a Moldavsko v žiadnom prípade neopúšťa proeurópsky smer. Proeurópska vláda a prezidentka pokračujú vo svojej snahe pritiahnuť Moldavsko bližšie k EÚ, a to aj pre prebiehajúcu vojnu v susednej Ukrajine,“hovorí Cingel a prirovnáva to k situácii, keď na Slovensku vymenilo OĽANO na premiérskom poste Matoviča za Hegera.
Ekonomika krajiny bola na tom podľa Cingela katastrofálne už pred vojnou. Finančné problémy však teraz ešte prevýšili obavy o bezpečnosť.
“Bývalá premiérka Gavrilița je ekonómka a jej úlohou bola predovšetkým ekonomická obnova krajiny po katastrofálnej vláde proruských strán v Moldavsku pred parlamentnými voľbami na jar 2021, ktoré vyhrali práve strany presadzujúce EÚ integráciu krajiny vrátane Natalie Gavrilițy. To bolo trištvrte roka pred tým, ako Rusko zaútočilo na susednú Ukrajinu,” vysvetľuje Cingel.
PREZIDENTKIN ČLOVEK
Ako dodáva, nový premiér Dorin Recean bol do piatka poradcom pre obranu a národnú bezpečnosť prezidentky Maie Sanduovej a zároveň bol aj tajomníkom Bezpečnostnej rady Moldavska. Podobne ako jeho predchodkyňa aj on má blízko k prezidentke. O jeho nástupe sa hovorilo už koncom minulého roka, a tak jeho vymenovanie domácu verejnosť veľmi neprekvapilo.
S exekutívou má Recean bohaté skúsenosti. V rokoch 2012 až 2015 bol za predchádzajúcej proeurópskej vlády ministrom vnútra, čo je v Moldavsku mimoriadne vplyvná pozícia. „Z jeho profilu je jasné, že Moldavsko cíti potrebu posilniť bezpečnostno-obranný aspekt politiky krajiny,” rozpráva analytik.
Aj na základe zmien vo vláda sa podľa neho zdá, že Zelenského varovanie v Kišiňove zobrali veľmi vážne. „Jedným z dôvodov výmeny predsedov vlády boli aj indície z Kyjiva, že Kišiňov môže byť pod hrozbou proruského prevratu,” hovorí Cingel.
To, že je v krajine krehká politická rovnováha, vyplýva aj z politických nálad. „Je potrebné si uvedomiť, že obyvateľstvo je v Moldavsku stále rozdelené a má významnú časť populácie, ktorá má proruské postoje,” vysvetľuje analytik Cingel a pripomína, že do roku 2021 vládla v Moldavsku proruská vláda.
Aj preto má súčasná proeurópska vláda extrémne komplikovanú situáciu, keďže musí bojovať s katastrofálnym stavom v energetickom sektore (takmer úplná závislosť od energií z Ruska alebo Rusmi kontrolovaného Podnesterska), vysokou infláciou, vysokou nezamestnanosťou a celkovou vnútornou sociálnou nestabilitou.
O ČO IDE MOSKVE A ČO MÔŽE SPRAVIŤ?
Podľa Cingela je možné, že predovšetkým v proruských častiach Moldavska, ako je napríklad autonómna oblasť Gagauzko, by sa mohli sformovať proruské skupiny podporované Ruskom, ktoré by sa mohli pokúsiť destabilizovať Moldavsko zvnútra.
Podľa moldavskej prezidentky chce Rusko v prvom rade cez hybridné akcie dosadiť do vlády svojich chránencov.
Priame vojenské zapojenie sa Ruska v Moldavsku považuje Cingel za vysoko nepravdepodobné vzhľadom na vojenskú situáciu na Ukrajine.
„Rusko má však silné páky, ktorými môže hybridným spôsobom pôsobiť na Moldavsko a vážne ho destabilizovať. Moldavsko a Ukrajina sú pritom spojené nádoby – už v máji minulého roka si v Moldavsku uvedomili, že ak by padla Ukrajina, automaticky padne aj Moldavsko, ktoré nemá prostriedky na to, aby sa bránilo,” rozpráva Cingel.
Podľa moldavskej tajnej služby SIS ruskí agenti podnikajú v krajine podvratné aktivity s cieľom podkopávať stav Moldavskej republiky, destabilizovať a narúšať verejný poriadok.
Bližšie podrobnosti uviedla v pondelok na tlačovej konferencii. Podľa údajného plánu, ku ktorému sa podarilo dostať Ukrajine, chceli Rusi pod rúškom protestov opozičných síl zaútočiť prostredníctvom svojich priaznivcov na štátne inštitúcie.
Medzi sabotérmi sú údajne aj cudzinci, ktorí prešli vojenským výcvikom z Ruska, Bieloruska, Srbska a Čiernej Hory, ako napísala ruská služba Slobodnej Európy.
Niektoré sily v Moldavsku vrátane prívržencov opozičných politikov a podnikateľov Ilana Shora a Vlada Plahotniuca, ktorí sú v zahraničí, môžu podľa tajnej služby Rusku pomôcť dosiahnuť jeho ciele.
Cieľ Moskvy je podľa Sanduovej zjavný. Rusko chce podľa prezidentky Sanduovej zastaviť európsku integráciu krajiny. Už vlani na jeseň sa o to mala údajne pokúsiť Moskva cez masové protivládne protesty. Pokus však podľa nej nevyšiel aj pre rýchlu reakciu bezpečnostných orgánov.
Ako píše ruská služba BBC, v centre Kišiňova sa protestovalo od septembra minulého roka až do nástupu chladného počasia každú nedeľu. Organizátorom protestov bol moldavský politik na úteku a oligarcha Ilan Shor.
SLABÁ ARMÁDA MOLDAVSKA
Ozbrojené sily Moldavska sú podľa Cingela mimoriadne slabé a počtom aktívnych príslušníkov sú na úrovni Čiernej Hory, ktorá je šesťkrát menšia. Tá je však členskou krajinou NATO a Moldavsko je formálne vojensky neutrálne.
Predchádzajúce proruské vlády podľa Cingela zámerne nerozvíjali obranný sektor, aby zostalo Moldavsko napospas Rusku na jednej strane a na druhej strane, aby sa nepokúsilo zjednotiť odštiepenecký región Podnestersko, kde sa nachádzajú „ruskí mierotvorcovia“a tamojšia de facto administratíva má bližšie k Moskve ako ku Kišiňovu.
Moldavsko je na tom podľa Cingela vojensky zle, má slabú armádu a starú výzbroj takmer výlučne zo sovietskych čias. Aj jej obranná infraštruktúra je v katastrofálnom a havarijnom stave.
„Navyše Rusko odpaľuje strely stredného doletu ponad územie Moldavska – cez moldavský vzdušný priestor, a tak sa snaží zasiahnuť ciele na juhozápade Ukrajiny. Aj v piatok – keď predsedníčka vlády Gavrilita ohlásila demisiu –, preletela minimálne jedna ruská strela ponad územie Moldavska a zasiahla ciele v Černivskej oblasti Ukrajiny len 35 kilometrov od hraníc s Rumunskom,” hovorí Cingel.
Rusi podľa neho vedia, že Moldavsko jednoducho nemá také prostriedky protivzdušnej obrany, ktoré by mohli tieto strely likvidovať ešte počas letu. Rusko tak de facto môže aj v budúcnosti používať vzdušný priestor Moldavska pre strely vypálené buď z Čierneho mora, alebo zo vzduchu z východu Ukrajiny určené pre ciele v západnej a juhozápadnej časti Ukrajiny.
ČAS VYRIEŠIŤ PODNESTERSKO?
V čase vojny je veľmi zaujímavé sledovať aj situáciu v Podnestersku, ktoré je síce proruským odštiepeneckým regiónom Moldavska a na jeho území formálne pôsobia „ruskí mierotvorcovia“, no zároveň má pomerne širokú autonómiu od Moskvy.
„Aktuálna vojna na Ukrajine a spôsob, akým sa nateraz vyvíja, je pre Podnestersko doslova katastrofou. Keď nebola vojna, hranice medzi Podnesterskom a Ukrajinou boli otvorené, obe strany čulo obchodovali a darilo sa predovšetkým čiernemu obchodu,” vraví Cingel.
Ako dodáva, to platilo pre obdobie od roku 2014. Zmenilo sa to až vlani, keď po ruskej invázii Ukrajina úplne uzavrela hranice s Podnesterskom.
„Podnestersko je teraz absolútne odkázané na Moldavsko z pohľadu zásobovania, dopravy a obchodu,” hovorí Cingel a vysvetľuje, prečo to niektorých jastrabov v Kišiňove motivovalo k myšlienke, že „teraz je správny čas vyriešiť problém Podnesterska“.
„Samozrejme, vládna koalícia je v tomto ohľade veľmi opatrná a akékoľvek vojenské dobrodružstvo striktne odmieta, no musí čeliť niektorým nacionalistickým skupinám, ktoré volajú po znovuzjednotení. Vláda so znovuzjednotením súhlasí, ale len a výhradne mierovou cestou,” rozpráva Cingel.
Vojensky na to síce Moldavsko nie je pripravené, no aj tieto hlasy po vyriešení otázky Podnesterska môžu podľa neho motivovať Rusko, aby sa pokúsilo ovplyvniť hybridnými prostriedkami a spôsobmi dianie v Moldavsku a pokúsiť sa zmeniť jemnú rovnováhu v rámci moldavskej spoločnosti vo svoj prospech.
„Nedochádza však k žiadnemu politickému zvratu a Moldavsko v žiadnom prípade neopúšťa proeurópsky smer. Proeurópska vláda a prezidentka pokračujú vo svojej snahe pritiahnuť Moldavsko bližšie k EÚ, a to aj pre prebiehajúcu vojnu v susednej Ukrajine.
Ján Cingel
analytik