Z Mimi a Líza bude hra pre deti
Slovenský rozprávkový príbeh dostáva novú podobu, chcú ju ponúkať aj v zahraničí
Mimi a Lízu poznajú deti a rodičia z obrazoviek RTVS a série knižiek, ktoré si získali aj pozornosť prestížnej poroty na Taiwane. Mimi je nevidiaca, no aj tak dokáže Lízu naučiť, ako vidieť svet, akurát trochu inak. Líza je dobrodružná a pomáha Mimi zdolávať prekážky.
„V seriáli sa dej odohráva vždy v byte nejakého suseda. A my sme túto štruktúru dali do hry, takže deti sa pohybujú po týchto jednotlivých bytoch a v každom byte musia rozlúsknuť nejaký iný problém,” hovorí Branislav Cíbik, ktorý je spolautorom hry vznikajúcej v rámci vzdelávacieho kurzu Butterfly Effect.
Aký je dej hry, čo má odzrkadľovať?
Dlho sme rozmýšľali, ako seriál, ktorý má veľmi pekné posolstvo, kde jedna z postáv je nevidiaca a druhá je jej kamarátka a navzájom si pomáhajú, videoherne uchopiť. Keďže je hra určená malým deťom, rozmýšľali sme, ako ju urobiť tak, aby nebola bezduchá a zároveň obsahovala vzdelávacie elementy. Vyskúšali sme viacero nápadov a najviac sa ujala jednoduchá 2D adventúra s rôznymi rébusmi, hlavolamami, kde sa hráč pohybuje po celom svete Mimi a Lízy, zbiera predmety a lúšti hádanky. V seriáli sa dej odohráva vždy v byte nejakého suseda. Túto štruktúru sme dali do hry, takže deti sa pohybujú po bytoch a v každom musia rozlúsknuť nejaký problém. Keď je, dajme tomu u pána hodinára, tak zbiera kolieska do hodín, musí ich zložiť a tak ďalej.
Ako viete, že tie činnosti sú pre deti edukačné?
V každej úrovni je jeden špeciálny hlavolam, nad ktorým musia naozaj premýšľať, nemôžu si stiahnuť nejaký videonávod, ktorý by to vyriešil za ne. Rébusy sú často založené na zvukoch, ktoré musia správne rozoznať, alebo na vyfarbovaní, kde je farba nejako ozvučená. Musia používať hlavu. Zároveň sme k hre vytvorili aj metodickú príručku, aby to mohli využívať aj učitelia v základných, prípadne materských školách. Naša hlavná herná dizajnérka vyučuje deti na základnej škole. Ona navrhovala všetky hlavolamy a rébusy. Plus tá metodika bude vytváraná spoločne s učiteľmi.
Ako konkrétne to dokáže pomôcť učiteľom v práci?
Pedagogické, alebo presnejšie povedané metodické príručky ukazujú hlavne možnosti, ako využiť hru pri vysvetľovaní konkrétnej témy a ako pracovať s deťmi po dohratí hry. Napríklad ako začať diskusiu, ako nadviazať na konkrétny herný zážitok alebo nejaký hlavolam. Ako ho deti vnímali, čo si z toho zapamätali. Tieto príručky vytvárame v spolupráci s pedagógmi a odborníkmi.
Hra pôsobí ako kreslená, tie pozadia musí niekto maľovať?
Využívame asi 60-70 % pôvodnej grafiky, ktorá už bola vytvorená práve pre seriál Mimi a Líza. Ale dotvárame veci, ktoré potrebujeme pre hru. Niektoré predmety, rekvizity, prostredia si pridávame svoje. Samozrejme, veľa iných vecí ako zvuky, animácie a nejaké efekty, tak tie si vytvárame nanovo sami. Štýl bol teda už predpripravený od tvorcov seriálu. My sme sa len snažili ho zachovať, a keď sme vytvorili niečo nové, tak sme sa snažili, aby to veľmi pekne zapadalo a ladilo s tým, ako to už vytvorili oni. Tým, že je to veľmi krásne nakreslené, tak sme ani nemali dôvod žiadať o nejaké zmeny.
Ako to funguje, keď používate niečie intelektuálne vlastníctvo?
Všetky práva k značke vlastní spoločnosť Fool moon a my sme si len prenajali licenciu na určitý čas. To znamená, že túto značku budeme môcť používať povedzme päť rokov. Po tomto období všetky aktivity, ktoré plynú z jej komerčného využívania, by sa mali pozastaviť, alebo sa požiada o predĺženie zmluvy.
Čo sú najrizikovejšie časti bežných mobilných hier pre deti?
Je tam viacero postupov, ktoré hry používajú na to, aby deti pripútali k obrazovke na čo najdlhší čas, prípadne od nich pýtali peniaze. Asi najhoršie sú hry, ktoré sú nekonečné a tvorcovia ich musia neustále plniť bezduchým obsahom na to, aby hra fungovala ďalej. Nebezpečné môžu byť aj veľmi nevhodne zvolené reklamy, ktoré zbytočne obťažujú dieťa a ťahajú pozornosť niekam, kam by nemali.
Tieto mobilné hry sú pomerne ziskovým odvetvím v hernom priemysle. Väčšinou zarábajú na inzercii či mikrotransakciách. Akým spôsobom hru monetizujete vy?
Nechceme reklamy, preto sme dizajnovali celú hru tak, že jej prvá časť, 2-3 levely budú zadarmo a zvyšných 6-7 za nejaký fixný poplatok, zhruba tri eurá.
Máte nejakých investorov?
Projekt z najväčšej časti podporil Fond na podporu umenia. Nejakú malú čiastku sme získali zo súkromných zdrojov, hlavne od spoločnosti Fool moon a od RTVS. Koncom projektu sme zistili, že nám to trvá trošku dlho, a tak sme hľadali aj nejakého súkromného investora a nakoniec sa našiel jeden, ktorý si však nepraje byť menovaný. Ten dofinancoval zvyšok vývoja.
Keby niekto povedal v reakcii na podporu z FPU, že hry nie sú umenie, ako by ste ho presvedčili o opaku?
Určite by som mu vysvetlil, že hry umenie sú. Je to súčasť kultúrneho priemyslu. Pracujú tam podobné profesie a podobní ľudia ako vo filme a divadle. Okrem toho, táto hra ako dielo reprezentuje Slovensko vo svete. Dokonca spracováva lokálnu slovenskú značku, čo tiež nebýva veľmi časté.
Pomôže pri uvedení na trh značka rozprávky alebo si musíte robiť marketing sami?
Marketing si budeme robiť vo vlastnej réžii, a našli sme si externého človeka, ktorý sa špecializuje na marketing mobilných hier. Najprv hru vydáme na Slovensku, tam si tiež kampaň pripravujeme sami s partnermi. Vo svete potom budeme hru propagovať hlavne v online forme. Predaju mobilných hier dominujú obchody Google Play Store a Apple Store, takže budeme cieliť reklamy na tieto dve platformy.
Ktoré zahraničné trhy by mohli byť zaujímavé?
Spoliehame sa hlavne na anglofónne krajiny. Na Áziu si zatiaľ netrúfame, lebo nemáme kapacitu pripraviť dobrú kampaň v tamojších jazykoch. Ale knižka sa veľmi dobre ujala aj na Taiwane a dokonca tam predvlani vyhrala cenu ako najlepšia kniha roka pre deti. Zároveň my v hre nemáme ani jedno hovorené slovo, takže ju nie je nutné dabovať.
Má vydávanie detských hier nejaké špecifiká, s ktorými sa boríte?
Schvaľovacie procesy pre obchody Google Play Store a Apple Store sú veľmi prísne. Naozaj hry veľmi striktne kontrolujú a nepustia deťom pod 13 rokov len tak hocičo. Trh je zároveň už dosť presýtený, takže je veľká konkurencia a 95 percent hier pre deti je zadarmo, takže rodičia nie sú zvyknutí za obsah platiť.
Rozmýšľali sme, ako hru urobiť tak, aby nebola bezduchá a obsahovala aj vzdelávacie elementy. Branislav Cíbik
spoluautor hry Mimi a Líza