Ad: Nákupné centrum Nivy alebo Ako nákupná utópia maskovaná...
Vyjadrenie HB Reavis k textu Radoslava Augustína o Nivy centre
Text autora Radoslava Augustína obsahoval viaceré tvrdenia, na ktoré považuje Nivy centrum za potrebné reagovať.
Na jednej strane rešpektujeme právo autora na slobodu prejavu, kritika je namieste vždy, a, dokonca, by sme boli ochotní prijať aj skutočnosť, že nie je práve konštruktívna. Nakoniec, hoci ide o článok a nie komentár či blog, je subjektívnym vyjadrením názoru autora a jej oprávnenosť necháme na posúdení čitateľom Denníka N a najmä našim návštevníkom. Článok však prekračuje limity toho, čo možno považovať za primeranú kritiku, keďže stojí na viacerých nepravdivých a neúplných skutkových tvrdeniach. Viaceré z nich poškodzujú naše dobré meno. Autor vo všeobecnosti pre svoj článok nepovažoval za potrebné svoj subjektívny názor konfrontovať s bežnými postupmi pri prevádzke nákupného centra.
Za úplne absurdnú, a dovolíme si konštatovať, že nie hodnú redakcie Denníka N, považujeme pasáž článku, v ktorej autor píše, že „centrum priebežne upratujú a zametajú ľudia bez mena a hlasu v uniformách, ktorých sa nepatrí si všimnúť, tobôž pozdraviť: upratujúce služobníctvo v pekných uniformách“. Rozhodnutie autora prezentovať ako negatívum skutočnosť, že naše priestory sú stále čisté, a zamestnanci, ktorých je to hlavná zásluha, sú riadne označení nosiac jednotnú uniformu, je z kategórie za hranicou pravidiel žurnalistiky.
Autor sa však zásadne mýli, ak naznačuje, že títo ľudia sú nehodní našej pozornosti alebo nebodaj ešte čosi horšie. Zamestnanci
upratovacej firmy, ktorá zabezpečuje čistotu našich priestorov, sú slobodní ľudia, ktorí môžu hovoriť, s kým sami uznajú za vhodné. My sami si ich prácu nesmierne vážime, keďže dobre vieme, aká je náročná na mieste, ktoré navštívilo v roku 2022 14,2 milióna návštevníkov.
Autor napríklad vo svojom článku píše aj to, že „mesto nemôže diktovať svoju podobu a diktujú ju developeri“a „Nákupné centrum Nivy […] sa dá pochopiť ako prehra verejného záujmu a výhra developera, ktorý bez rešpektu k mestu […] extrahuje život z ulíc“. Rozumieme tomu, že žijeme v dobe, keď články s negatívnou emóciou vykazujú zásah na sociálnych sieťach a čítanosť. Vnímame aj to, že developeri sú vzhľadom na komplikovanosť povoľovacích procesov pre laickú verejnosť vďačnou témou pre takéto články. Tvrdenie autora, nielen vo vzťahu k Nivy centru v tomto článku, je však nepravdivé. Mesto je totiž tým subjektom, ktorý má všetky nástroje na to, aby určoval svoju podobu – je to totiž práve mesto, kto prijíma územný plán, jeho zmeny a doplnenia. Okrem toho je mesto prítomné vo všetkých stupňoch povolenia akejkoľvek stavby – keď nie priamo ako príslušný stavebný úrad, ktorý stavbu povoľuje, tak prinajmenšom ako účastník konania. Vyznať sa v mäteži slovenských územnoplánovacích a stavebných právnych predpisov nie je zrovna jednoduchá úloha pre laika, to treba uznať, a ľudsky teda túto skratku autorovi možno odpustiť. Tvrdiť však, že podobu mesta diktujú developeri, akokoľvek populárne to môže znieť, je jednoducho hrubým zavádzaním – developeri totiž diktujú podobu mesta len do tej miery, do akej im to umožňuje územný plán a príslušný stavebný úrad.
Zároveň je potrebné poukázať na to, že práve výstavba Nivy centra, ale aj jeho bezprostredného okolia bola výsledkom spolupráce developera nielen s mestom Bratislava, ale aj s viacerými subjektmi jednoznačne zastupujúcimi verejný záujem.
Práve vďaka tomuto prístupu sa nám v spolupráci s mestom Bratislava podarilo okrem výstavby novej autobusovej stanice obnoviť aj celé jeho okolie, pričom sme realizovali, okrem iného, kompletnú rekonštrukciu verejnej infraštruktúry. V rámci verejnej zelene sme vysadili viac ako 200 stromov, vytvorili ucelenú zelenú strechu a rozšírili viacero už existujúcich ciest a chodníkov, čím sme, podľa nášho názoru, vytvorili neporovnateľne kvalitnejší verejný priestor, ako bol v tejto lokalite predtým. Akým spôsobom tieto naše aktivity vyextrahovali z ulíc život a čo z nich možno považovať za prejav dešpektu k mestu, nám ostáva záhadou.
Ďalšie nepravdivé tvrdenie, ktoré nám udrelo do očí, je implicitné tvrdenie, že naša Zelená strecha vlastne nie je verejným priestorom, ale len „námestím pre mall rats – tínedžerov ponevierajúcich sa po nákupných centrách“. Problém s týmto tvrdením spočíva v tom, že autor ho neopiera o žiadne relevantné dáta, ale svoje izolované pozorovanie prezentuje ako nespochybniteľný fakt. My na rozdiel od autora článku disponujeme presnými dátami, a zároveň hovoríme, že kvalita alebo nekvalita verejného priestoru sa má okrem iného merať jej populárnosťou a frekvenciou využívania. Aj ten odborníkmi najlepšie hodnotený verejný priestor totiž neobstojí v prípade, ak ho nik nenavštevuje. Čísla návštevnosti našej strechy (1,5 milióna návštev v období 10/2022 – 10/2023, o čom sme informovali aj médiá) nám bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú, že toto miesto sa pre mnohých obyvateľov stalo populárnym. Zelená strecha tak plne plní funkciu verejného priestoru. Okrem toho, v roku 2022 bola Zelená strecha Nív ocenená nezávislou komisiou odborníkov v súťaži Zelená strecha roka a je nespochybniteľné, že okrem socializačnej funkcie plní aj environmentálnu v mikroklíme mesta.
Záverom by sme radi podotkli, že je úplne legitímne a normálne, ak niekto nemá rád obchodné centrá. Ak však niekto v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou v priebehu roka uverejní už druhý článok, z ktorého trčí zaujatosť už len tým, že účelovo poukazuje výlučne na subjektívne vnímané nedostatky a kŕčovito sa snaží vytvárať dojem, že práve Nivy centrum je najväčším problémom Bratislavy, a ani sa len neunúva poskytnúť nám vo svojom článku priestor na reakciu, musíme sa brániť.