Vyhráža sa sám sebe
Takých, ako je podpredseda Smeru, tu už novinári zažili desiatky
Ak by ste pre scenáristické potreby hľadali predlohu na dobré výhražné mafiánske video, určite netreba gúgliť talianske zdroje či preklikávať sa cez Sopranovcov v archíve. Stačí si nájsť na sociálnych sieťach Erika Kaliňáka. Jeho odkaz politickému komentátorovi Mariánovi Leškovi je ako vystrihnutý zo starých uhladených mafiánskych filmov. Až na jednu vec. Nech sa Smer akokoľvek snaží nadvonok pôsobiť ako štandardná politická strana, to, že fungoval ako organizovaná zločinecká skupina, skrátka nevie nijako zakryť. Stačí, že chce niečo predstierať, a prezradí sa ako sedlák vo vyššej spoločnosti zdvihnutým malíčkom pri šálke kávy. V prípade Erika Kaliňáka je toto prezradenie o to smiešnejšie, že ešte ani pri vyhrážaní ho skrátka nemôžete brať vážne.
Keď sa novinárom vyhrážali Mečiar, Kočner či Fico, kolegovia z brandže vždy minimálne spozorneli. Vedeli, že pichli do osieho hniezda a ich práca odkrýva skutočnosti, ktoré by dotyční najradšej udržali mimo pozornosť verejnosti. Mali dôvod predpokladať, že sa o nich začnú dotknutí zaujímať. Ich obavy potvrdili aj úniky z policajných spisov, z ktorých si informácie o novinároch vyťahovali ľudia blízki Smeru ako bonbóny z bonboniéry. Jána Kuciaka to stálo život.
Minimálne odvtedy sa slovenskí novinári stavajú k zastrašovaniu s oveľa väčšou odvahou a zásadovosťou. Hranica bola prekročená. Ich kolega za fakty zomrel. Čo si myslíte, že teraz urobia? Prestanú písať pri prvej hrozbe žalobou? Naozaj, pán Kaliňák?
Takých, ako je podpredseda Smeru, tu už novinári zažili desiatky. Pod ťarchou vlastných straníckych káuz a vážnych obvinení z korupcie a zneužívania právomocí sa zvykli uchyľovať k poslednej možnej obrane, ktorá má pomýliť verejnosť. Útočia na tých, ktorí na ich prešľapy poukazujú. V prípade Erika Kaliňáka to však zaváňa takým gangsterským amatérizmom, že keby sa na poľovníckej chate smerácki chlapci stretávajú dodnes, padli by po tomto videu od smiechu rovno pod stôl.
Nie je totiž nič komickejšie, ako keď člen Smeru s vážnou tvárou (neverím, že to dali na prvú dobrú) hovorí, že už odmieta rešpektovať, aby ľudia, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku, neniesli „žiadnu zodpovednosť za svoje slová“. Keď to už raz musíme rešpektovať my pri politikoch Smeru, trošku veľkodušnosti by mohli vedieť prejaviť aj oni. O to viac, ak ich bývalí ministri bez mihnutia oka klamú v televízii o úplatkoch v taštičke na šampóny a o miliónoch pre Imreczeho.
Erik Kaliňák v replike ako z Krstného otca hovorí, že „pán Leško bude prvý a ak to nepochopíte, pôjdu ďalší“. Pravda je však úplne opačná, a on to pridobre vie. Podľa prebiehajúceho vyšetrovania Imreczeho kauzy to skôr vyzerá tak, že Róbert Kaliňák bude prvý, a ak to v Smere nepochopia, pôjdu ďalší.
Pánovi Leškovi nemôžeme priať nič lepšie, len aby bola podaná občiansko-právna žaloba. Pred súdom totiž bude môcť na podporu svojich tvrdení žiadať znovu vypočuť ľudí, ktorí k prípadu únosu vietnamského občana určite majú čo povedať. A po rokoch už možno aj budú chcieť.