Nová ekonomická paradigma
Bude životne dôležité, aby sa USA a EÚ dohodli a zastavili preteky v subvencovaní a dotovaní a vzájomné obchodné vojny
USA sú, a ešte zrejme dlho budú, svetovým ekonomickým lídrom. Preto je dôležité chápať, čo sa tam deje, prečo sa to deje, ako sa nás to dotýka a čo treba robiť, aby sme minimalizovali negatívne dosahy a prípadne aj inkasovali benefity.
NAJAMBICIÓZNEJŠÍ PLÁN
Bidenova administratíva presadila v americkom kongrese tri kľúčové zákony, cez ktoré dochádza k zásadným zmenám v doterajšej doktríne ekonomickej politiky. Tá bola založená na štíhlom štáte, minimálnom priamom aktívnom zasahovaní do ekonomiky, presadzovaní slobodného obchodu a otvorenej konkurencie nielen v USA, ale aj všade inde vo svete.
Tomu je koniec. Prvým zo spomínaných troch zákonov je „infraštrukturálny zákon“, cez ktorý bude americký verejný sektor investovať v najbližších rokoch 1 200 miliárd dolárov do modernizácie a výstavby dopravnej, energetickej a informačnej infraštruktúry. Druhým je „zákon o čipoch“, ktorého účelom je podpora výroby čipov v USA (a predpokladá výdavky najmä na stimuly pre investorov v objeme 280 miliárd dolárov).
A napokon najnovší „zákon na zníženie inflácie“, ktorého názov trochu mätie, pretože jeho hlavným účelom sú subvencie do zelených technológií. V najbližších desiatich rokoch by sa na tieto účely malo z verejných zdrojov vynaložiť 400 miliárd dolárov. Podľa niektorých iných odhadov to však môže byť až 800 miliárd dolárov, teda spolu 1 880 až 2 280 miliárd dolárov.
Ide o najambicióznejší plán za posledné desaťročia, ale aj o plán, ktorý je plný dobrých úmyslov, no aj rizík, či už zjavných, alebo skrytých. Týždenník The Economist sa tejto téme venuje vo viacerých článkoch svojho najnovšieho vydania. Asi najlepšie vystihuje pohľad tohto rešpektovaného týždenníka podtitul jedného z jeho článkov, ktorý znie nasledovne: „Bidenov plán prestavby ekonomiky je ambiciózny, riskantný a sebecký – ale môže pomôcť zachrániť planétu“.
RADŠEJ DOMA NEŽ VONKU
Prvá dôležitá vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že tento plán je reakciou na to, čo sa vo svete, ale najmä v USA udialo za posledné roky. Je reakciou najmä na víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách v roku 2016 a na dôvody, ktoré k nemu viedli. No je aj reakciou na rast geopolitického napätia najmä v súvislosti s Čínou, pandemické a postpandemické narušenie obchodných vzťahov a čoraz zjavnejšiu a akútnejšiu potrebu zelenej transformácie.
Takže v tejto situácii Bidenovi neostalo iné, ako spojiť volanie svojej vlastnej strany po podpore zelenej transformácie s tlakom na podporu a ochranu výroby v USA a prísnejšou politikou proti Číne. Tieto posledné dve veci majú pritom podporu ako u amerických demokratov, tak aj u republikánov.
Ide o veľmi komplexný program, ktorý má veľa rizík a bude mať aj negatívne dôsledky, pričom za najdôležitejšie a najvážnejšie sa už dnes dá označiť riziko obchodných vojen a zhoršenia vzťahu s inými krajinami vrátane západných spojencov. Druhým hlavným dosahom bude zhoršenie podnikateľského prostredia, vyššie dane, ale aj ceny a takisto nižší ekonomický rast a vyššie riziko korupcie a klientelizmu.
Politicky príťažlivé zdôvodnenie ponúkol samotný prezident Biden, keď pri príležitosti otvorenia novej fabriky najväčšieho svetového výrobcu čipov, taiwanskej firmy TSMC v Arizone v decembri minulého roka, povedal: „Budeme radšej vyrábať veci tu v Amerike a potom ich vyvážať do sveta, než by sme mali vyvážať prácu do sveta, aby sa tam vyrábali veci, ktoré si potom musíme odtiaľ doviezť.“
Povedzme si najskôr, ako chce Bidenov program cez uvedené zákony obnoviť a posilniť americkú priemyselnú výrobu. Zákon o čipoch počíta so subvenciami pre nové investície do výroby čipov, ale aj do výskumu a vývoja v tejto oblasti.
Zákon na zníženie inflácie obsahuje množstvo nástrojov od zvýhodňovania amerických výrobcov pri verejnom obstarávaní (čo mimochodom zvýši a nie zníži infláciu), cez dotácie na americké výrobky (napríklad elektrické autá, ale aj komponenty pre solárne panely vyrobené v USA). Dotovať sa budú výrobcovia aj spotrebitelia, samozrejme, len americkí.
VEĽA CIEĽOV
Program má veľa cieľov naraz – podporiť investície a výrobu v USA, urýchliť zelenú transformáciu a znížiť vplyv Číny, aj preto sú jednotlivé iniciatívy komplikované a obsahujú veľa navzájom sa prekrývajúcich, ale niekedy aj protichodných nástrojov.
Príkladom môže byť maximálna daňová úľava až do výšky 7 500 dolárov pri kúpe elektrického auta, ale len ak auto a komponenty (najmä batéria) pochádzajú z USA alebo z krajiny, s ktorou majú USA dohodu o voľnom obchode (v súčasnosti Kanada a Mexiko). To ale nebude aspoň v najbližšej budúcnosti možné, pretože veľa surovín potrebných na batérie pochádza z iných krajín, napríklad nikel z Malajzie a Indonézie, lítium z Argentíny.
Aj v prípadoch, keď USA majú náleziská týchto kovov, trvá otvorenie nových baní dlhé roky a negociovanie zmlúv o voľnom obchode ešte dlhšie. Takže v niektorých prípadoch – ako pri vzácnych kovoch – môže byť problémom ich nedostatok.
Iný problém môže spočívať, naopak, v prebytku niektorých výrobkov z dôvodu ich subvencovania. To sa bude zrejme týkať najmä čipov a solárnych panelov. Už dnes je ich na svetovom trhu prebytok. Intel napríklad informoval, že za štvrtý štvrťrok 2022 mu klesli tržby medziročne o 32 percent z dôvodu poklesu predaja osobných počítačov (a teda aj čipov).
Výstavba nových, subvencovaných fabrík na výrobu čipov (ale aj solárnych panelov, autobatérií, elektrických áut a podobne) bude znamenať ďalšiu nadprodukciu a znevýhodnenie iných výrobcov.
Týka sa to aj spojencov, ako je Južná Kórea, Japonsko či Európska únia, a môže to spôsobiť eskaláciu obchodných vojen, ale aj zhoršenie celkových vzťahov. Spolupráca a spoločný postup západných spojencov sú však v súčasnosti potrebnejšie ako kedykoľvek v minulosti.
Európska komisia už ohlásila program subvencovania svojich výrobcov vo výške 250 miliárd eur a pridávajú sa aj ďalšie ázijské krajiny.
Ďalším potenciálnym problémom je konflikt medzi rôznymi cieľmi novej priemyselnej politiky. Niektorí demokrati navrhujú, aby extra daňové úľavy dostávali podniky, ktoré platia vyššie mzdy alebo zamestnávajú znevýhodnených ľudí. Prípadne ho chcú dať firmám, ktoré investujú svoj zisk do výskumu a vývoja namiesto toho, aby ho nevyplatili svojim majiteľom v dividendách. To všetko komplikuje systém a zvyšuje jeho priame aj nepriame náklady.
TO SA NESTANE
Veľmi otázny je jeden z hlavných cieľov novej industriálnej politiky, ktorým má byť oživenie strednej triedy vytvorením množstva nových dobre platených miest.
To sa ale nestane z viacerých dôvodov. Tým prvým je, že napriek rastu výroby elektrických áut, solárnych panelov, veterných turbín a čipov bude nárast zamestnanosti v priemysle minimálny z dôvodu automatizácie a robotizácie. Potvrdila to samotná analýza vlády (Úrad štatistiky práce) vypracovaná už po schválení všetkých vyššie uvedených podporných zákonov. Podľa nej vznikne medzi rokmi 2021 až 2031 v USA 2,6 milióna nových pracovných miest v zdravotníctve a sociálnych službách, 1,9 milióna v rekreačných, hotelových a reštauračných službách, 1,5 milióna v odborných a podnikateľských službách a len 140-tisíc v priemyselnej výrobe.
Problémom môže byť nie nedostatok práce, ale nedostatok ľudí. Nezamestnanosť je v USA na historicky rekordne nízkej úrovni (3,5 percenta), pričom nové verejné investície napríklad v infraštruktúre si budú vyžadovať nových pracovníkov. Riešením by mohli byť imigranti, ale nebudú. Politicky je to citlivé a imigráciu už obmedzujú nielen republikáni, ale aj demokrati.
Úspešná zelená transformácia je napriek schváleným zákonom a stovkám miliárd ohrozená ešte jedným špecifickým problémom, ktorý poznáme aj u nás na Slovensku. Schvaľovanie nových investičných projektov je v USA nesmierne zdĺhavá záležitosť, a to aj (hoci nielen) z dôvodu ochrany životného prostredia, územného plánovania, potreby rôznych povolení a nesúhlasu miestnych a regionálnych samospráv, ale aj obyvateľov území, na ktorých by sa nové investície (napríklad veterné alebo solárne parky) mali stavať.
Takže už postaviť nové ekologické energetické zariadenia, ale aj prepojiť oblasti výroby s oblasťami spotreby, je dnes často v USA „mission impossible“. Riešením budú legislatívne zmeny, posilnenie federálnych právomocí a obmedzenie tých miestnych a regionálnych.
AKTÍVNY SPOLUHRÁČ
A aké je z toho všetkého poučenie pre nás v EÚ a na Slovensku? Bude životne dôležité, aby sa USA a EÚ (ale aj ďalšie spojenecké krajiny) dohodli a zastavili preteky v subvencovaní a dotovaní a vzájomné obchodné vojny.
Pre nás je životne dôležité, aby sme boli v rámci EÚ aktívnym a lojálnym spoluhráčom, pretože bez členstva v EÚ by sme nemali ani teoretickú šancu obchodným vojnám zabrániť či ich aspoň obmedziť. Asi netreba zdôrazňovať, že čím menšia a otvorenejšia ekonomika, tým horšie dôsledky majú pre ňu obchodné vojny a protekcionizmus.
Môže to spôsobiť eskaláciu obchodných vojen, ale aj zhoršenie celkových vzťahov. Spolupráca a spoločný postup západných spojencov sú však v súčasnosti potrebnejšie ako kedykoľvek v minulosti.