Prípad Kuciak sa blíži ku koncu
Matúš Harkabus je v skupine prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ktorí sa ozvali proti postupom Maroša Žilinku
Prokurátor Matúš Harkabus má na starosti významné prípady, prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a aj kauzu Súmrak, v ktorej generálna prokuratúra Maroša Žilinku zrušila obvinenie Roberta Fica a Roberta Kaliňáka zo založenia zločineckej skupiny.
Dozoruje aj prípad poslanca Martina Borguľu alebo prípad bývalého policajta Mariána Kučerku, ktorý je na úteku.
V rozhovore hovorí aj o teórii, prečo si Marian Kočner objednal vraždu Jána Kuciaka u Aleny Zsuzsovej, a čo si vyčíta v prípade prokurátora Vasiľa Špirka.
Začínali ste ako prokurátor v okrese Martin a potom v Žilinskom kraji. Prestupom na úrad špeciálnej prokuratúry vám prišli na stôl obvinenia oveľa bohatších ľudí, politikov, oligarchov. Bola to zásadná zmena?
Obraz o prokurátoroch úradu špeciálnej prokuratúry je, že riešime tieto prípady. Je to pravda, ale ja ich mám možno tri alebo štyri. Okrem toho mi za necelé dva roky, čo som tam, prešlo rukami okolo 180 trestných vecí. Niektoré banálnejšie, niektoré zložitejšie, extrémizmus, korupcia, úkladné vraždy. Môj obraz teda nie je taký zúžený, aj keď rozumiem, že verejnosť aj novinári to vnímajú inak. Je to maličká časť z toho, čo robíme.
Je nepríjemné riešiť Roberta Fica?
Rozdiel oproti okresu a kraju je v tom, že sme konfrontovaní s tzv. mediálnou obhajobou a s ňou sa do istej miery prekrýva aj takzvaná právna obhajoba, ktorú vidíme v spise. Nejde o to, že by útočili na nás ako osoby, ale my ako prokurátori sme povinní chrániť takzvaný prevýchovný účel trestného konania. Je to taký zvláštny pojem v zákone, ale znamená v princípe vážnosť trestného konania a jeho integritu. Preto sme sa v ostatnom čase rozhodli, že sa musíme trochu verejne ozvať, samozrejme v rámci zákonných mantinelov a úplne rešpektujúc prezumpciu neviny. Aby sme pred verejnosťou odkomunikovali, že trestné konania nie sú manipulované tak, ako sa to snažia prezentovať niektoré obvinené a podozrivé osoby.
Odkedy ste nastúpili na Úrad špeciálnej prokuratúry, generálny prokurátor zrušil obvinenia podľa paragrafu 363 vo viacerých prípadoch, ktoré dozorujete – Súmrak, Borguľa, Žiga. Stalo sa vám niekedy predtým, že vám zrušili obvinenie podľa paragrafu 363?
Nie, nikdy. Raz sa mi stalo, že som na krajskej prokuratúre dal pokyn na vznesenie obvinenia a zrušili mi ho v rámci normálneho sťažnostného konania s tým, že tam bol iný názor na to, či skutok je trestným činom.
Aká je to pre vás skúsenosť?
Ako som aj povedal na tlačovej konferencii pred dvoma týždňami, neprospieva to motivácii pracovať. Musíme sa s tým vyrovnať. Určite to nie je príjemná skúsenosť. A určite nie je bežné ani to, že prokurátori takto vystupujú na tlačovej konferencii, ale sú určité momenty, keď dospejeme k názoru, že sa už treba ozvať.
Používa Maroš Žilinka tento paragraf inak ako jeho predchodcovia? Zverejňuje štatistiky, že ho používa menej.
Áno. Už aj kolega Ondrej Repa hovoril, že nejde len o to, v koľkých prípadoch, ale ide hlavne o to, ako je používaný. Veľmi podrobne sme vysvetlili aj vzájomné rozdiely v jednotlivých rozhodnutiach. Načrime do toho obrazu aj z druhej strany. Na poľovníckej chate predsa tiež padlo niečo o tom, že posudzovanie podľa paragrafu 363 je nóvum. Musím tiež povedať, že tým nie je porušený žiadny zákon a je to otázka legislatívneho nastavenia. Používa ho teda inak, ale neporušuje tým žiadny zákon.
Nemali by sa prokurátori ozvať? Sedeli ste tam na tlačovej besede piati, stačí to? Nie je to tak, že zase je väčšina ticho? Nie je to škandál, že sa napríklad prípad Martina Borguľu nedostane pred súd?
Nikto nehovorí, že tie veci nemôžu ísť na súd. Generálny prokurátor nezastavuje veci s účinkom rozhodnutej veci. Časom sa na súd dostať môžu, ide o to, či sa dokážeme zmestiť do právneho názoru generálneho prokurátora, ktorý nás v konkrétnej veci zaväzuje.
A k tomu, či by sa mali ozvať: prokurátorov Slovenskej republiky musíte vnímať tak, že žijú v rezorte, kde je ohromná koncentrácia moci nad nimi. Systém je hierarchický, monokratický a v konečnom dôsledku vrchol pyramídy môže rozhodnúť o všetkom. Áno, boli tu nejaké reformy, zákaz negatívnych pokynov a podobne, to sú však veľmi kozmetické úpravy. Rezort ako taký neprešiel od roku 1990 hlbšou reformou.
Chápem však, na čo narážate. Ja mám napríklad v sebe výčitku, ktorá súvisí s prokurátorom Vasiľom Špirkom. Vtedy sme sa viacerí neozvali. Nie k tomu, či falšoval nejakú zápisnicu alebo doplnil podpisy, o tom nič neviem a do toho nevidím, ale k tomu, že tento kolega v tom čase urobil vyhlásenie, ktoré vlastne bolo žiadosťou o pomoc: Neviem, ako ďalej, a hovorím to verejne. A toto prokurátor bežne nerobí. Na jeho podporu sa nikto verejne neozval, možno niekto z úradu špeciálnej prokuratúry.
Paradoxne sa ozval Jozef Kandera, dnes námestník Maroša Žilinku, keď sme mu zatelefonovali, a ešte aj Ján Hrivnák.
Vidíte, to som si ani nepamätal, ale nebolo to masové. Generálny prokurátor Čižnár to vtedy veľmi perfídne nazval ako garden party a postavil sa k tomu dehonestujúco. Celý akt znevažoval, hoci ten prokurátor žiadal o pomoc. A čo sme si vtedy povedali? Nevidíme do toho, robíme si dobrú robotu, radšej sa do toho nerýpme, aby sme si dobrú robotu mohli robiť naďalej. A toto je tá mentalita. Aj ja som tým ako človek, ktorý je v rezorte dlhodobo, poznačený.
Už by ste sa zachovali inak?
Myslím si, že hej. Dúfam.
Kde ste boli, keď ste sa dozvedeli o vražde Jána Kuciaka?
Bol som v Žiline v čínskej reštaurácii na obede. Čítali sme to s kolegami na Topkách alebo na nejakom inom serveri.
Došlo vám v prvom momente, čo sa stalo?
Určite nám došlo, že je to v tejto krajine niečo nezvyčajné. Išlo dokonca o vraždu dvoch mladých ľudí a jeden z nich bol novinár činný vo verejnom živote. Vyšetrovacie verzie boli rôzne, nikto hneď nepotvrdil, že to súviselo s jeho prácou. Boli tam drogové verzie, žiarlivostné a zo spisov sme zvyknutí nerobiť si názor hneď, lebo to vie byť zavádzajúce. Postupne nám to dochádzalo.
Vedeli ste v Žiline, kto je Marian Kočner?
Aj tam je internet a televízia. Vedeli sme. Myslím si, že vtedy sa používal pojem kontroverzný podnikateľ. Samozrejme, že tá stopa nám aj pre jeho telefonát s Kuciakom napadla, ale vnímali sme to mediálne a do spisov sme nevideli.
Prečo si podľa vás Kočner objednal túto vraždu u Aleny Zsuzsovej, u osoby, ktorá verí vešticiam a celkovo nevyzerá, že by bola úplný profík v nájomných vraždách?
Mám na to svoju teóriu, ale nemôžem vám ju teraz povedať. Budete ju počuť v našej záverečnej reči. Nechcem mediálne prednášať fragmenty toho, čo mám v hlave.
Môže sa to javiť ako Kočnerovo naivné rozhodnutie. Ona si na to najala gamblera Zoltána Andruskóa a ten ľudí z vedľajšej dediny za 20-tisíc eur. Kočner mal peniaze aj na profesionálov.
Nechcem sa k tomu vyjadrovať. V tejto fáze to tak bude lepšie. Poviem len toľko: neviem, či sú právoplatne odsúdení vykonávatelia nejakí amatéri. Za tie roky je ten pohľad dosť ovplyvnený urbánnymi legendami a tým, čo sa hovorí, keď si však podrobne naštudujete spis, je to iné. Rozumiem, na čo sa pýtate, ale teraz na to neodpoviem.
Nikto nejde zatvoriť Roberta Fica. Keď má prokurátor na stole nejaké podozrenia, tak nemá inú možnosť, ako ich vyhodnotiť a rozhodnúť. K odsúdeniu, uloženiu akéhokoľ vek trestu je veľmi ďaleko a v našom systéme extrémne ďaleko.
Zsuzsová je už právoplatne odsúdená za objednávku inej vraždy – bývalého primátora Hurbanova. Mohlo zohrať rolu aj to, že sa jej vlastne podarilo urobiť podobnú zákazku, ktorá v tom čase ešte nebola odhalená? To sa všetko objasnilo až po vražde Jána Kuciaka.
To by sme vedeli len vtedy, ak by sme sa mali dôvod domnievať, že Kočner o tej prvej vražde vedel. A taký dôkaz nemáme. Máme nejaké podozrenia a v záverečnej reči poviem, prečo si myslím, že tie podozrenia sú vážne. A súd rozhodne, či sú také vážne, že ich odsúdi alebo nie.
Čo sa teraz deje na pojednávaniach a aké dôkazy sa ešte budú preberať?
Proces dokazovania sa blíži k záveru. Sme vo fáze čakania na znalecký posudok, ktorý sa týka lustrácií v Sociálnej poisťovni. Rozsah dokazovania z našej strany bol ovplyvnený viacerými návrhmi, ktoré sme podali už po vrátení veci odvolacím súdom. Dúfam, že sa blížime ku koncu prvostupňového konania a posledný aprílový termín by mohol byť vyhlásený rozsudok, ťažko to však predpovedať. Môže tam ešte prísť k rôznym veciam, návrhom a uvidíme, čo bude súd akceptovať.
Posledný termín je 24. apríla?
Áno.
Je podľa vás teraz dôkazná situácia silnejšia, ako keď súd prvýkrát povedal, že Kočner a Zsuzsová sú nevinní?
Určite sa spojením oboch vecí obraz konania a roku života daných ľudí doplnil a dôvodnosť oboch podaných obžalôb sa neoslabila.
Politici, ktorých vyšetrujete, využívajú svoju popularitu a sympatie voličov na to, že vás očierňujú na tlačových besedách. Hovoria tam vaše mená, čo ste viacerí – nielen prokurátori, ale aj policajti, sudcovia – predtým nezažívali. V Bratislave vám možno všetci držia palce, vzhľadom na to, akí voliči tu prevažne žijú, ale vy žijete v Martine. Už vám tam niekto vynadal, prečo idete zatvoriť jeho obľúbenca Fica?
V prvom rade by som povedal, že nikto nejde zatvoriť Roberta Fica. Keď má prokurátor na stole nejaké podozrenia, tak nemá inú možnosť, ako ich vyhodnotiť a rozhodnúť. K odsúdeniu, uloženiu akéhokoľvek trestu je veľmi ďaleko a v našom systéme extrémne ďaleko.
Poviem vám pravdu, že pokiaľ ide o prácu a rodinu, tak som taký veľmi vyťažený, že fungujem vo veľmi obmedzených bublinách a s bližšími kamarátmi sa možno stretnem raz za pol roka. Takže s nejakými reakciami na túto verejnú prezentáciu našej činnosti sa ani nemám kde veľmi stretnúť.
Aké to je?
Je to nové a učíme sa na to reagovať. Je to nová situácia a nikdy ju v tejto krajine možno žiadny policajt alebo prokurátor nezažíval. Možno pri tom robíme aj chyby, vyhodnocujeme to.
Potom, čo ste začali vyšetrovať aj bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, vyrobila SIS správu, podľa ktorej sú vyšetrovania zmanipulované. Mali ste pred príchodom na špeciálnu prokuratúru skúsenosti s tajnou službou?
Nie, žiadne. Okrem nejakých rečí, že ten a ten človek, ktorého riešime, má krytie, je legalizant a podobne. V živote som však nemal odstúpenú informáciu od SIS o trestnej činnosti, ktorú by mi poslali ako oprávnenému príjemcovi.
Čo si dnes myslíte o Slovenskej informačnej službe?
Nechcem komentovať inštitúciu, isto robí aj záslužnú činnosť.
Dôverujete jej?
Ťažko sa mi o tom hovorí, sú to citlivé veci a niektoré nám vyplývajú aj zo spisov. Poviem jednu vec ku kauze Gorila. Všetko je v rozsudkoch ESĽP a nálezoch Ústavného súdu, takže neprezradím nič tajné – 2. apríla 2008, štyri roky pred tým, než Ústavný súd zrušil dva súhlasy Krajského súdu na nasadenie odpočúvania v akcii Gorila, mala SIS zničiť celú nahrávku postupom podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním. Ten paragraf hovorí, že sa nahrávka zničí, ak sa nezistí nič významné a ak sa nasadením ITP nič nepotvrdilo. Očakával by som preto v tejto súvislosti od SIS nejakú aktivitu. Vo veci Kuciak sa našla nahrávka, o ktorej sa hovorí ako o nahrávke Gorily. Posledné rozhodnutie Ústavného súdu vyčítalo orgánom prípravného konania, že sa dostatočne nezaoberali tým, či ide o pravú alebo o nepravú nahrávku. Chcel by som preto aj verejne vyzvať SIS, nech sa k týmto skutočnostiam vyjadrí. Ak sa u Mariana Kočnera našla pravá nahrávka a oni ju zničili, tak to teda vo mne príliš veľkú dôveru nevzbudzuje. Mala byť niekam odstúpená. A ak to nie je tá nahrávka, tak potom vyvstáva otázka, že čo to je za nahrávku a ako ju ideme ďalej skúmať. A tu potrebujeme súčinnosť SIS. Nechcem byť konfrontačný, ale skutočne chcem poprosiť SIS, aby poskytla súčinnosť. Som v kauze Gorila zastupujúci prokurátor. Kolega dával pokyn na preverenie týchto skutočností a v blízkom čase očakávam v tomto smere zo strany vyšetrovateľky nejakú aktivitu.
Viete, že SIS úspešne tieto prosby ignoruje už roky, však?
Áno, viem, preto hovorím, že nechcem byť konfrontačný a naozaj v dobrom chcem poprosiť.
Boli ste v pracovnej skupine, ktorá riešila novelu Trestného poriadku. To je zákon, ktorý hovorí, ako sa u nás postupuje pri vyšetrovaní a súdení. Úlohou bolo celý postup zjednodušiť, minister spravodlivosti Viliam Karas však povedal, že v tejto podobe je to neprijateľné. Viete prečo?
Dávali sme teraz rozhovor ku kauze Kuciak pre jednu televíziu. Pani redaktorka nám povedala o prípade, keď bolo zneužívané dievča vláčené po súdoch osem rokov a o svojej traume muselo vypovedať do dospelosti. Bohužiaľ, trestný poriadok je rozfázovaný do konaní, v rámci ktorých sa úkony opakujú. Právo na obhajobu musí byť vždy silnejšie, ale u nás je to vychýlené. Ak sa vám stane krivda, ste štyrikrát vypočúvaná a ešte to ani nie je na súde. Toto je náš trestný proces. A to nehovorím o tom, keď sa vyšetruje skupinová ekonomika, veľké karusely. Napríklad obhajca s obvineným majú prístup do spisu. V priebehu vyšetrovania si ho celý odfotia. Ale my aj tak na konci vyšetrovania musíme každú z dotknutých osôb oboznámiť s celým spisom na policajnej stanici a tri dni vopred ich musíme upovedomiť o tom, že sa majú právo oboznámiť so spisom doma. Skutočne absurdné. Preto sme mimoriadne ocenili návrh spracovať novelu Trestného poriadku, dosť sme sa za generálnu prokuratúru podieľali na tom texte. Nie je to žiadny zázrak, ale podarilo sa to deformalizovať aspoň v jednoduchších prípadoch. Ten návrh absolútne rešpektuje štandardy európskeho dohovoru o ľudských právach.
Súvisí to s tým, že pán Karas je advokát?
Nechcem o tom špekulovať, nevidím mu do hlavy, keď som však čítal jeho vyjadrenie, tak ma to zamrzelo.
Myslíte, že už zostanete prokurátorom do konca svojej pracovnej kariéry, alebo sa ešte niekedy pokúsite stať sudcom?
Nikdy nehovor nikdy, ale to, že by som bol sudca, veľmi neriešim. A myslím si, že nebudem na prokuratúre do dôchodku. Je to práca, ktorá, ak sa robí poctivo a naplno, človeka dosť vyčerpáva. Je to práca v konflikte, ktorá zasahuje aj rodinu. Nemám na to teraz odpoveď.
V každom okrese sú vplyvní ľudia, ktorí majú peniaze, kontakty a pocit, že stoja nad zákonom. V tých okresných pomeroch nie sú zvyknutí na to, že sa im podrobne pozerá na prsty.