Ako fungovala korupčná postupka
Na prvý pohľad nudné výpovede svedkov v kauze Dobytkár odhalili systém, ktorý na Pôdohospodárskej platobnej agentúre fungoval. Profitovali z toho vybavovači
Vtýchto dňoch museli viacerí skúsení úradníci z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) cestovať do Banskej Bystrice na Špecializovaný trestný súd, aby vypovedali o korupčnom rozdeľovaní agrodotácií. Kauza Dobytkár sa týka vlád Roberta Fica od roku 2012 a benefitovať na nej mali podľa obžaloby najviac podnikatelia so silnými väzbami na Smer a Slovenskú národnú stranu.
Úradníci z PPA na súde tvrdia, že o korupcii nič nevedia. Zároveň však opisujú, ako fungovali rozhodovacie systémy v agentúre určenej na pomoc agrobiznisu. A tieto výpovede potvrdzujú, že štátom zriadená inštitúcia bola roky živnou pôdou nielen pre farmárske produkty, ale aj korupčné správanie. Išlo o systém, v ktorom subjektívne hodnotenie projektu významným spôsobom rozhodovalo o jeho úspechu. V praxi teda o tom, či žiadateľ dotáciu dostal alebo sa ocitol „pod čiarou“a peniaze z výzvy na neho nezvýšili.
PPA nastavila systém, na ktorom roky vedeli zarábať „vybavovači“. Často išlo o poradcov, ktorí v mene farmárov komunikovali s agentúrou. Medzi žiadateľmi bolo v minulosti známe, že si z dotácií berú percentá. Spočiatku to bolo päť percent, neskôr desať až štrnásť, po roku 2018 sa hovorilo až o vyše dvadsiatich percentách. Kvalita vybavovača spočívala v tom, že sa vedel dostať k informáciám o výzve – teda možnosti žiadať o peniaze – skôr ako konkurencia. Kto im tie informácie poskytoval? Ako ináč – často zamestnanci PPA.
O VÝZVACH VEDEL AJ DVA MESIACE VOPRED
Mať informácie vopred bolo kľúčové, aby sa agropodnikatelia mohli pripraviť na splnenie kritérií, ktoré ako žiadatelia o príspevok museli splniť.
Ľubomír Kropil, ktorý je v Dobytkárovi obžalovaný ako jeden z vybavovačov, vedel o niektorých výzvach aj dva mesiace vopred, vypovedal pred súdom svedok Pavol Kyman. Tento bývalý úradník PPA senátu Jána Giertliho na konkrétnom príklade vysvetlil, prečo išlo o dôležitú informáciu.
„Napríklad, ak chce niekto kúpiť lesný traktor, lebo robí ťažbu v lese, tak vedel, na aké stroje sa má pozerať, na ich špecifikáciu, a aj si to dal naceniť. Môže to žiadateľovi pomôcť, aby sa pripravil.“
Obžalovaný bývalý šéf PPA Ľubomír Partika (2012 až 2016) na tieto Kymanove slová reagoval, že harmonogram výziev bol známy aj rok dopredu. To je pravda, no harmonogram sa nedodržiaval. Niektoré výzvy meškali aj tri, štyri mesiace.
Kľúčové pre úspech projektov bolo ich ohodnotenie. Za to vždy zodpovedali dvaja hodnotitelia, tí mali k dispozícii objektívne kritériá, ktoré boli súčasťou výzvy a boli známe. Väčšinou tvorili 60 percent hodnotenia. Zvyšok tvorili subjektívne kritériá.
A práve subjektívne kritériá rozhodovali pri výzvach, o ktoré bol veľký záujem, o tom, kto peniaze dostane. Ak sa totiž prihlásilo veľa žiadateľov, na získanie dotácie potrebovali získať aj viac ako deväťdesiat zo sto bodov. Ak bol záujem malý, stačila aj polovica.
O aké kritériá išlo? Napríklad v auguste 2014 bola otvorená výzva týkajúca sa modernizácie fariem zameraná na nákup nových strojov či modernizáciu ovocných sadov, vinohradov, či vybudovanie nových skleníkov na pestovanie zeleniny.
Tu sú objektívne kritériá: ak žiadateľ pôsobil v oblasti s nezamestnanosťou nad tridsať percent, získal jeho projekt dvanásť bodov. Ak bola v oblasti menej ako 15-percentná zamestnanosť, mal projekt osem bodov. Inak bodované bolo aj to, čo chcel žiadateľ pestovať. Ak ovocie a zeleninu, mal hneď plný počet za dané kritérium, teda dvadsať bodov. Ak sa chcel venovať vinohradníctvu, bolo to o tri menej. Liečivé rastliny obodovali na šestnásť bodov. S dvadsiatimi bodmi mohol počítať aj žiadateľ, ktorý chcel vybudovať nové skleníky alebo vysadiť nové ovocné sady. Ak išlo len o rekonštrukciu starých, tri body z hodnotenia išli dole.
Táto výzva je príkladom, že objektívne kritériá mohli niekedy tvoriť aj 68 percent. Zvyšných 32 predstavovali subjektívne kritériá, ktoré boli definované ako „vhodnosť, účelnosť a komplexnosť projektu“či spôsob jeho realizácie, jeho udržateľnosť, a hodnotil sa aj „rozpočet a nákladová efektívnosť“.
Jeden projekt pritom mohol získať maximálne jeden a pol milióna eur, najmenej tritisíc eur. V rámci tejto výzvy mohla PPA rozdeliť 15 miliónov eur.
PRESNÉ PRAVIDLÁ NEEXISTOVALI
Každá výzva mala svoje špecifiká, a preto sa menili aj objektívne kritériá. Aj keď hodnotitelia mali postupovať jednotne, nikde to nemali napísané.
„Neexistoval žiadny špeciálny dokument, ako majú hodnotitelia postupovať,“vypovedal na súde bývalý riaditeľ odboru metodiky a vyhodnocovania projektov PPA Dušan Gábor.
Zhrňme si to: fungoval tu roky systém, v ktorom sa výzvy mohli tvorivo nastavovať a z toho profitovali vybavovači, ktorí sa vďaka svojim kontaktom v agentúre dostávali k informáciám ešte predtým, ako sa „súťaž“o agrodotácie rozbehla. A akoby toto nestačilo, ešte aj hodnotitelia projektov nemali presne určené, ako majú pri vyhodnocovaní postupovať.
MENÁ ŽIADATEĽOV NA LÍSTKU
Vráťme sa k svedkovi Kymanovi, ktorý pracoval v PPA ako hodnotiteľ. Na súde vypovedali aj Tomáš Monosza a Ľubomír Bene, ktorí hodnotiteľom šéfovali. Obaja pracovali pre PPA roky, no Monosza s prestávkou, keď si odskočil do súkromného sektora a venoval sa práve poradenstvu.
V tom čase sa stretával aj s vybavovačom Viktorom Miklasom. Aj tento bývalý zamestnanec pôdohospodárskej agentúry, ktorý sa transformoval na sprostredkovateľa, je dnes obžalovaný.
Monosza na súde priznal, že raz mu dal Miklas na obdobie, keď bol na dovolenke, dispozičné právo k účtu jeho firmy Poragro, aby za firmu uhradil faktúry. „Ale to bolo pred pät
PPA nastavila systém, na ktorom roky vedeli zarábať „vybavovači“. Často išlo o poradcov, ktorí v mene farmárov komunikovali s agentúrou. Medzi žiadateľmi bolo známe, že si z dotácií si berú percentá. Spočiatku to bolo päť percent, neskôr 10 až 14, po roku 2018 sa hovorilo až o vyše 20 percentách.
nástimi rokmi,“snažil sa zľahčovať tento kontakt teraz bývalý úradník.
Kamarátsky vzťah z minulosti bol dôvod, prečo Monosza bez zaváhania poskytoval Miklasovi informácie týkajúce sa hodnotenia žiadateľov. Za tieto informácie vraj nikdy nič nechcel. Bola to kamarátska služba. „Dával som mu tie informácie preto, lebo on mi zase pomáhal po odbornej stránke,“vypovedal zase úradník Bene o stretnutiach s ďalším vybavovačom – Marekom Kodadom.
Bol to bývalý úradník ministerstva pôdohospodárstva, z ktorého sa stal vybavovač agrodotácií. Aj on bol pôvodne v kauze Dobytkár obvinený. Dnes má trestné stíhanie podmienečne zastavené. Spolupracoval s vyšetrovateľmi na tejto, ale aj v ďalších kauzách.
Vypovedal o úplatkoch pre Partikovho nástupcu vo vedení PPA Juraja Kožucha, aj o finan – čníkovi so silnými väzbami na SNS Martinovi Kvietikovi.
Ani jeden z úradníkov pred súdom Kvietika, ktorý mal priame kontakty na predsedu SNS Andreja Danka, ani raz nespomenul. To Kvietik využil vo svoj prospech. Senátu na záver výpovedí predvolaných svedkov pripomenul, že „Bene, Monosza, rovnako aj Kyman potvrdili, že ma nepoznajú. Nevedia nič o mojej trestnej činnosti ani korupčnej činnosti všeobecne. Spomínam to preto, lebo v prípravnom konaní prakticky totožné výpovede boli základom pre argumenty prokurátora na moje väzobné stíhanie a pre rozhodnutie súdu, na základe ktorého som sedel rok vo väzbe“. Bol to však Kodada, kto vyšetrovateľom potvrdil, že provízie za schválené dotácie delil medzi svojho blízkeho kamaráta Kožucha a finančníka Kvietika.
Zamestnanec PPA Monosza priznal, že Kodada mu nosieval na papieriku mená žiadateľov. „Stávalo sa, že mi na káve ukázal lístok s názvami firiem, aby som sa pozrel, či je to správne urobené,“vypovedal Monosza.
Priznal aj to, že Miklas aj Kodada sa často pýtal aj na to, v akom štádiu je hodnotenie. Monosza mal na starosti hodnotiteľov, vedel o každom projekte. A ak aj nevedel na požiadavku vybavovača hneď zareagovať, do pár dní to napravil. Kodada či Miklas nechodili na PPA so splnomocnením od konkrétneho žiadateľa. Monosza si ho ani nepýtal. Kamarátom dôveroval a posúval im informácie.
Úradníci z PPA sa bránia, že vybavovačom nezaisťovali žiadnu exkluzivitu a dali im úplne rovnaké informácie ako akémukoľvek inému záujemcovi, ktorý chcel dotáciu, a oni ho usmernili, čo treba do žiadosti doplniť, aby spĺňala všetky náležitosti. Lenže poskytnutie informácie vopred, že žiadosť bude musieť žiadateľ doplniť, bola konkurenčnou výhodou. Vo svojej výpovedi to opísal obžalovaný Miklas.
Ak totiž zastupoval pri výzve aj tridsiatich žiadateľov a naraz by im prišla výzva z PPA na opravu, nestihol by to opraviť. Lehota na nápravu bola často len päť dní. Ak to vedel vopred, vedel sa na opravu pripraviť a zvládnuť nápravu pri všetkých chybných žiadostiach.
Rozdiel bol i v samotnej forme, akou Monosza či jeho kolega Ľubomír Bene komunikovali s vybavovačmi. S Miklasom či Kodadom sa stretávali na káve alebo pri obede. Iným žiadateľom zdvíhali služobný telefón alebo odpovedali na e-mail.
Okrem toho svedok Kyman priznal, že Kropil mu napríklad zvykol telefonovať na súkromný telefón. Ostatní žiadatelia na ten služobný. Prečo? „Lebo sme sa poznali,“vysvetlil stručne zamestnanec PPA Kyman.
KOŽUCH OSTAL V ŠOKU
Ten svojou výpoveďou zaskočil aj bývalého šéfa PPA Kožucha. Aspoň tak sa tváril. S údivom počúval, keď Kyman hovoril, že ako kontrolór PPA pomohol vypracovať projekt, ktorý potom vyhodnocovali jeho kolegovia. Možno aj z vedľajšej kancelárie. Nevidel v tom žiaden problém. „Nemal som vplyv na hodnotenie projektu. Ani som nikoho nekontaktoval,“tvrdil bývalý úradník. Za túto prácu si nechal aj zaplatiť. Koľko? Na to si už nespomenul. Keď sa ho novinári po výpovedi pýtali, či bežne pracoval súbežne pre PPA aj žiadateľov, odpovedať odmietol a nereagoval ani na otázky e-mailom.
Kyman sa priznal k projektu „Sevita“, ktorý sa spomína aj v obžalobe a otázky o ktorom mu kládol aj prokurátor. Práve pri tomto projekte úradník Kyman prepojil žiadateľa o dotáciu s „vybavovačom“Kropilom. Tento projekt bol jedným zo „spúšťačov“kauzy Dobytkár. Bol to spoločný projekt viacerých žiadateľov, no len jeden z nich komunikoval s Kropilom.
A ten si od tohto žiadateľa vypýtal svoju „províziu“desať až štrnásť percent z výšky dotácie. Podľa obžaloby bol Kropilov bežný postup taký, že si tieto peniaze fakturoval cez zmluvu o dielo. Prokurátor tvrdí, že išlo o fiktívne zmluvy, ktorými Kropil zakrýval úplatky.
Späť k Sevite: žiadatelia Kropilove podmienky odmietli. A z toho, čo s ním komunikoval, sa stal policajný agent. Vybavovača Kropila chcel vylákať na stretnutie, no neúspešne. Kropil sa mu vyhol, projekt Sevita neuspel. Bývalý regionálny funkcionár HZDS Kropil nie je obžalovaný z toho, že bol vybavovačom či – ako ho mnohí označujú – lobistom. Obžalovaný je z korupcie. Časť dotácie si nechával a časť vyčlenil pre riaditeľa PPA Partiku, ktorý je obžalovaný z prijímania úplatku. Obaja sú obžalovaní aj z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Obžaloba spomína, že Kropil zaplatil Partikovi v rokoch 2012 až 2016 zhruba 2,7 milióna eur, čo v prípravnom konaní Kropil potvrdil. Ale na súde výpoveď zmenil a hovoril o 40-tisíc eurách. Partika úplatky odmieta.
O STRETNUTIACH VYPOVEDAL ŠOFÉR
Tu sa dostávame k ďalšiemu svedkovi – Jozefovi Tokarčíkovi, šoférovi obžalovaného Kropila. Poznajú sa zhruba tridsať rokov a z Tokarčíkovej výpovede je jasné, že o priateľovi veľa vie. Kropil nešoféruje, takže Tokarčík ho všade vozil. Aj na stretnutia, ktoré Kropil pred vyšetrovateľmi označil za miesta, kde odovzdával Partikovi úplatky. Najskôr Kropil v úvode pojednávania a následne teraz aj Tokarčík opísal, kde sa vybavovač s vtedajším šéfom PPA v Bratislave stretával. Najmä v obchodnom centre Eurovea, ale aj na parkoviskách a benzínových staniciach. „Šoféra som poslal preč, sadli sme si k nemu do auta a odovzdal som mu peniaze v obálkach. Nikdy ich nekontroloval, dôverovali sme si… Najprv to bolo desať percent za každý úspešný projekt, ale ku koncu volebného obdobia zvýšil maržu na 18 percent,“rozprával Kropil vyšetrovateľom o stretnutiach s Partikom v prípravnom konaní a opakoval to aj v ďalších výpovediach.
Tokarčík na súde priznal, že nie vždy z parkoviska či čerpacej stanice odišiel. „Sedel som v aute. On išiel do budovy pumpy alebo auta obchodného partnera,“vypovedal šofér. Na otázku, koho na tých stretnutiach videl, odpovedal pohotovo: „Spoznal som pána Miklasa, Kodadu a pána Partiku.“Tokarčík si spomenul aj na oslavu Kropilových narodenín v Ladomerskej Vieske. Prišiel na ňu Partika, ale aj Kodada a úradník Monosza.
Podľa spresnenia obžaloby takto prijal Partika viac než dva a pol milióna eur. No Kropil na súde vypovedal, že to bolo len 40-tisíc eur. Zmenu svojej výpovede nevysvetlil. Partika je podozrivý, že úplatky nielen prijímal, ale následne ich aj legalizoval. Do tejto schémy sa podľa obžaloby zapojil aj nitriansky oligarcha Norbert Bödör a podnikateľ Peter Kuba. Tí sú obžalovaní z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Partika stretnutia s Kropilom priznal, no to, že by bral od neho úplatky, odmieta. Potvrdil aj to, že bol na Kropilovej oslave, kde ho videl šofér Tokarčík. Ten potvrdil aj Kropilom opísané stretnutia. Hovoril na súde aj o tom, že jeho šéf vždy nosieval na tieto stretnutia tašku s papiermi. „Keď ju zatváral, tak som videl, že tam sú papiere. Ale aké, to neviem,“dodal Tokarčík. Kropil mu nikdy nepovedal, čo tam mal. Svojho šéfa vnímal ako sprostredkovateľa kontaktov. Medzi kým? Medzi partnermi a kontaktmi na ministerstve pôdohospodárstva, dodal svedok.