Vojna na sa mení na vojnu munície

Generálny tajomník NATO upozorňuje, že Ukrajina vypáli denne viac munície, ako sa stihne vyrobiť. Zásoby členských krajín sa zároveň rýchlo míňajú

Počas priemerného dňa vojny, ktorú už skoro rok vedie Rusko proti Ukrajine, vypália obe strany desaťtisíce striel. Ukrajinci podľa odhadov 5-tisíc denne, Rusi štyrikrát viac.

V čase najväčších ofenzív si toto číslo, najmä na ruskej strane, môžete ešte vynásobiť.

Každodenné bitky na extrémne dlhom fronte sú do veľkej miery postavené práve na delostrelectve a munícii. Z opotrebovacej vojny sa pomaly stáva vojna logistiky, ako tento týždeň povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

UKRAJINCI PÁLIA VIAC, AKO SA VYROBÍ

Čo ak sa však jednej strane míňa munícia rýchlejšie? A má Západ dostatok nábojov, aby Ukrajine pomohol odrážať masívne ruské útoky, ktoré sa teraz odohrávajú na Donbase?

Ako píše Financial Times, toľko, čo vystrelia Ukrajinci za jeden deň, si menšia európska krajina v čase mieru objedná za rok.

Podľa viacerých analytikov sa počas prvého roku vojny už prejavilo nedostatočné zásobovanie a európske zbrojovky podľa britského denníka nestíhajú dopĺňať domáce zásoby vzhľadom na ich pomoc Ukrajine.

Aj Stoltenberg hovorí, že Ukrajinci vystrelia viac nábojov, ako sa stihne vyrobiť. A vývoj lepší nebude. Západní spojenci podľa šéfa Aliancie musia urobiť všetko pre to, aby Kyjiv dostal dostatok zbraní na svoju obranu a víťazstvo. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Putin pripravoval na mier.

„To, čo vidíme, je opak, pripravuje sa na viac vojny, nové ofenzívy a nové útoky,“povedal Stoltenberg.

PREČO TO NIE JE MODERNÁ VOJNA

Prečo vlastne vojne na Ukrajine dominuje delostrelectvo? „V ruskej agresii na Ukrajine sme svedkami návratu klasickej vojny s vysokou intenzitou bojovej činnosti, ktorá je poznačená viacerými faktormi, no najmä neschopnosťou bojujúcich strán dosiahnuť dostatočnú vzdušnú nadvládu, ktorá by umožnila plnohodnotný moderný manévrový boj s intenzívnym vzdušno-pozemným bojom,“vysvetľuje generál vo výslužbe Pavel Macko.

Problém je podľa neho aj v tom, že ide o konflikt nerovnocenných súperov a slabšia Ukrajina musí používať nepriamy spôsob boja.

„Tretím faktorom je dlhoročná tradícia spoliehania sa na silné delostrelectvo, ktoré je vybavené delostreleckými a raketovými systémami s malým zastúpením systémov presnej streľ by, respektíve koncového navedenia. Výsledkom je potom takzvaná opotrebovacia vojna s vysokou intenzitou delostreleckej paľby,“rozpráva Macko, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO.

Navyše Ukrajina podľa neho od počiatku nemala dostatok delostreleckých systémov a munície na takýto spôsob vedenia vojny. „Mala zavedené systémy so sovietskymi štandardmi a kalibrami munície. Táto munícia sa síce dá čiastočne vyrábať na Ukrajine, ale Rusi môžu systematicky ničiť produkčnú infraštruktúru. Vyrába sa v Rusku a bývalých krajinách ZSSR a v obmedzenom rozsahu na Západe v krajinách NATO z bývalého východného bloku,“hovorí Macko.

Táto munícia sa však dlhodobo nevyrábala a naše výrobné schopnosti sa podľa slovenského generála výrazne obmedzili a na skladoch zostali len obmedzené množstvá starších výrobných sérií.

Zmena prišla so západnou pomocou.

„Ukrajinci postupne začali dostávať aj západné delostrelecké systémy s kalibrami podľa štandardov NATO. Tu je však tiež problém obmedzených zásob a hlavne malej výrobnej kapacity. Západ na tento spôsob vedenia boja kládol menší dôraz. V posledných konfliktoch bolo používanie klasickej delostreleckej munície minimálne. Členské krajiny dokonca nie vždy udržiavali dohodnuté zásoby a USA dokonca zastavili aj mnohomiliardový projekt delostreleckého systému Crusader,“vysvetľuje Macko.

PRETEKY S PUTINOM: KVANTITA VERZUS KVALITA

Aj preto sme teraz svedkami toho, čo experti prirovnávajú k pretekom vo výrobe munície. Analytik RUSI Jack Watling v Daily Telegraph dokonca varuje, že túto vojnu munície môže nakoniec vyhrať Vladimir Putin.

„Je to vojna o priemyselnej kapacite,“povedal zase pre Financial Times Morten Brandtzaeg z nórskej zbrojovky Nammo, ktorá sa zaoberá výrobou munície a menších zbraní. Problémom podľa neho nie sú len výrobné kapacity, ale aj nedostatok materiálu – najmä chemikálie na výrobu výbušnín či kovov a plastov do rozbušiek a delostreleckých granátov.

To všetko sa prejavuje už aj na prijímaní pracovnej sily a zvyšovaní počtu pracovných zmien. Najväčší zbrojársky koncern v Nemecku Rheinmetall, ktorý vyrába aj tanky Leopard, plánuje podľa FT postaviť fabriku na výbušniny v Maďarsku spoločne s vládou, aby zareagoval na vysoký dopyt.

Spolupráca viacerých krajín v snahe pomôcť Ukrajine začína byť pravidlom. Napríklad Francúzi sa dohodli s Austráliou na spoločnej výrobe tisícov delostreleckých nábojov kalibru 155 mm, ktorú by mala zabezpečovať francúzska spoločnosť Nexter.

USA chcú podľa New York Times zvýšiť mesačnú produkciu delostreleckých nábojov zo 14 400 na 90-tisíc. Rheinmetall ich chce ročne vyrobiť 450- až 500-tisíc. V roku 2022 to pritom bolo 60- až 70-tisíc kusov.

Západné krajiny podľa Macka nezareagovali na ruskú mobilizáciu včas a neaktivovali obranný priemysel, hoci to bol jasný signál, že Rusko je odhodlané na dlhodobú vojnu.

„Západ má dostatočný priemyselný potenciál, aby postupne dramaticky zvýšil produkciu munície. Vyžaduje si to však stimuly do chemickej výroby na výrobu prachov a výbušných zmesí, ako aj postavenie nových

Západ má dostatočný priemyselný potenciál, aby postupne dramaticky zvýšil produkciu munície. Vyžaduje si to však stimuly do chemickej výroby na výrobu prachov a výbušných zmesí, ako aj postavenie nových muničných liniek, čo bude vyžadovať strojové zariadenia aj materiály a nový personál. To bude trvať niekoľko mesiacov.

Pavel Macko

slovenský generál vo výslužbe