Všade samá púšť a temnota
Kniha Arthura Koestlera Tma na poludnie konečne vyšla v slovenčine
Keby sa Arthur Koestler dožil dneška, veľmi pravdepodobne by sa stal pre skorumpovaných mocných novým Sorosom. Maďarský Žid z privilegovanej rodiny, intelektuál, sionista, ľavičiar, spisovateľ, kozmopolita, užívateľ drog, komunistický revolucionár, zvodca žien, reportér, tajný agent, protiboľševický propagandista, odsúdenec na smrť, parapsychológ – toto všetko stihol za 77 rokov jediný človek.
Navyše mu nechýbalo sebavedomie, až arogancia a v každom svojom pôsobisku od Viedne cez Jeruzalem až po Kaliforniu si vyrobil zástupy nepriateľov, takže teraz by mal zaručene mnoho hejterov a pravidelne by zažíval shitstormy. Ako to už pri dobových génioch zo zlomeného srdca Európy chodí, zažil aj okamihy veľkej slávy, priam kultu.
Jeho najväčším úspechom a vrcholným dielom bol román Tma na poludnie, ktorý konečne vyšiel v slovenčine (výborne preložil Miloslav Szabó, vydal BRaK). Medzičasom sa naňho takmer zabudlo, zatiaľ čo z jeho literárneho druha Orwella sa stal klasik.
ŽIVOT AKO ROMÁN
Koestler sa narodil v zlatom veku stredoeurópskych metropol nazývanom aj radostná apokalypsa. Do Budapešti dorazila káva skôr ako do Viedne a o talentovaných povaľačov nebola núdza. Po roku 1900 na oboch brehoch Dunaja spojených Reťazovým mostom obsluhovalo hostí ako Kodály, Krúdy, Ady či Szilárd až šesťsto kaviarní a nad šálkami to tvorivo vrelo od Ruszwurmu po Gerbeaud. Kým dnes sa osobnosti verejného života na našom nešťastnom krvavom páse zeme predbiehajú, kto bude konzervatívnejší, vtedy sa cenili najmä ľavicové postoje od umiernených po radikálne.
Do spisovateľovho vzrušujúceho osobného príbehu vás zasvätí prekladateľov doslov, alebo si prečítajte poučné články od velikánov dejepisectva ako Anne Applebaum či Tony Judt (v knihe Zabudnuté 20. storočie). Koestlerov život rovná sa napínavý hrubý román, takže o jeho dedičstvo sa sporia už tri veľké biografie. Autorov predátorský prístup k ženám, jeho spolupráca s protikomunistickými tajnými službami aj príklon k šarlatánskym vedným disciplínam v záverečnej tretine života poskytujú vďačný materiál pre štúdium a hádky. Ako sa dnes číta jeho najznámejšia kniha?
METAFYZICKÝ HOROR
Tmu na poludnie vyhľadávali masy dve povojnové desaťročia hlavne z iných ako z literárnych dôvodov. Román v západných krajinách poslúžil ako odstrašujúca propagandistická príručka, ktorá osamelý dav varovala pred príťažlivým komunizmom. Kto iný ju mal napísať, ak nie človek, ktorý v utópiu uveril, aktívne ju presadzoval, žil v nej a dosť rýchlo z nej naveky vytriezvel?
O vykonštruovaných stalinských procesoch a vraždách vzniklo viacero prvotriednych kníh. Československý politik Artur London napísal Priznanie ako dokumentárny triler s reálnymi menami. Tisícstranové Dve knihy spomienok Nadeždy Mandelštamovej, manželky zavraždeného básnika, patria k vrcholom memoárovej prózy všetkých čias. Varlam Šalamov písal mrazivý cyklus Kolymské poviedky, Solženicyn trilógiu Súostrovie Gulag charakterizoval ako „pokus o umeleckú štúdiu“. Asi sa nenájde žáner, v ktorom by sa svedkovia nepokúsili vyjadriť extrémnu skúsenosť.
Koestlerov román ponúka hlbokú sondu do mysle intelektuála, ľavicového filozofa, ktorému sa zrútil svet. Jeho metafyzický horor je rámcovaný zatknutím, výsluchmi a popravou. Dnes už vieme, že autor román napísal v rodnej nemčine. Od anglickej verzie sa kritické vydanie líši minimálne, ubudla iba jedna scéna onánie vo väzenskej cele a opravili sa chybičky, ktoré nechtiac spôsobila pôvodná prekladateľka rukopisu, britská sochárka Daphne Hardy, ktorá vymyslela aj názov. Desivé fakty o stalinských monsterprocesoch teraz detailne poznáme vďaka archívom a pracovitým historikom.
Román nešokuje ako v ére, keď ZSSR s ohromnou propagandistickou mašinériou predstieral, že je lepším svetom, a protiklad obsahu knihy priam bil do očí. Očarúva však naďalej autentickosťou hlavnej postavy a silou zobrazenia osudu väzneného, ktorý hrdo čaká na svoj koniec. Nepomenúva štát ani politikov priamo, a predsa prezieravo obžalúva sovietsku tyraniu a vraždu ako jej základnú politickú metódu. Koestler dokáže aj z podzemných kobiek brutálnej tajnej polície vyčariť mágiu rozprávačstva. Fascinujúco štylizuje farebné kontrasty, hrdinov stiesnený vizuálny svet tvorí ostrými čierno-bielymi expresionistickými odtieňmi, evokuje výrazné vône a iné senzuálne detaily.
Veľa románov spracúva koniec istej epochy, ale tu sa končí nádej dvoch generácií. Hrdinove retrospektívne návraty do zlomových chvíľ minulosti odhaľujú nehoráznu korupciu režimu, ktorý sa nezastavil ani pred medzinárodným terorizmom či kolaboráciou s nacizmom. Výpoveď postavy vyznieva vierohodne, lebo netají spolupáchateľstvo.
Milióny Rubašovov tvorili kruté dejiny 20. storočia. Bez pochopenia ich myslenia nemôžeme porozumieť vlastnej histórii ani súčasnému Rusku. Aj u nás antikomunizmus zvíťazil nad veľmi pestrým disentom. Prízraku diktatúry sa nezbavíme tým, že ho vyhlásime za nadpozemské Zlo. Pri pohľade na volebné preferencie sa javí, akoby sa nejaká forma tyranie mohla razom vrátiť. Znova sa stmieva. Kam oko dohliadne, nevidí nič iné, iba samú púšť a temnotu noci.