Zabudnúť na Valentína

Je to pekné, cítiť sa ľúbená aj bez ajlavjú na odkaze

Toť bol Valentín a ja som sa to dozvedela až večer, keď som otvorila Instagram a tam boli všetci zamilovaní. Páčilo sa mi to. Úplne som zabudla, že existuje taký sviatok a trochu som sa preľakla. Aby dćery neboli smutné. Priznala som sa, len mykli plecami. To bolo celé. Potešilo ma to. Veľmi. Kedysi som to mala inak. Tak veľmi som si priala byť naozajstne milovaná, až som si myslela, že k tomu potrebujem (nielen) na Valentína kyticu. Potrebovala som kvetnaté dôkazy lásky a kvitnúce demonštrovanie lásky pri každej príležitosti. Raz som sa po nesplnenom valentínskom očakávaní s frajerom rozišla (na týždeň), a raz som švacla plechom na pečenie o dlažbu v kuchyni. Veď som chcela len obyčajnú kyticu, prípadne fererorošér k tomu. Tak, ako sa to má!

Nehádžte plech o dlažbu, je to strašne nepríjemný zvuk. Na ďalší deň sa mi ex ospravedlnil a doniesol mi ľaliu. Ale to viete, 15. 2. je to už viac len tŕnie, chrastie ako ľalia a ja… ja navyše neznášam rezané kvety.

Za tých neviemkoľko rokov, čo som bola rôzne zadaná, sa na Valentína viac zabudlo, ako nezabudlo. Vskutku hrozné! Mala som však aj frajera, ktorý mi na Valentína vyzdobil celú izbu srdiečkami, aj svietiacimi, aj veľkú kyticu kúpil. „Juj, dievča romantické, konečne sa dočkalo skutočného dôkazu lásky!“poviete si. Ale kdeže, dievča nevďačné!

Cítiť sa vinná, že nie ste šťastná, aj keď vám niekto nosí rezané kvety, to je horšie ako ten zvuk toho plechu. Cítiť sa vinná „a ty dobre vieš prečo“zanecháva hlbšie stopy ako uhlíková stopa tých kvetov, čo majú bežne v kvetinárstvach. Nepovedala som mu, že neznášam rezané kvety, aby nebol smutný. Nosieval mi ich hlavne vtedy, keď mi ublížil. Najčastejšie to boli narcisy. Raz doniesol kyticu aj mojej mame, keď ma prišla ratovať. Nepovedala som mu ani to, že neznášam tie srdiečka, ktoré mi robí z kečupu k párkom. Najprv mi to prišlo ako splnený sen, ale neskôr ich robil, len keď som si ich zaslúžila. Ak pri raňajkách hľadáte v ledabolo frcnutom kečupe namiesto srdiečka skryté významy, asi to láska nie je. Raňajšia veštba kečupom bol pocit tŕnia, chrastia.

Zabudla som na Valentína a som na to tak srandovne pyšná. Je príjemné nepotrebovať k láske sviatok lásky. Sloboda. Bez demonštrácií lásky je to asi naozaj láska. A to vám píše osoba, ktorú ako nevestu onehdá uniesli, a keďže si to hodinu a pol nikto nevšimol, tak sa musela sama vrátiť. Aj ja sa smejem, je to v pohode, ak aj vy. Som dávno šťastne rozvedená.

Rada by som povedala, že my Valentína nepotrebujeme, lebo my máme Valentína každý deň. Tak sa to hovorieva. Ale to, samozrejme, nie je pravda. Normálne si niekedy lezieme na nervy, no aj vtedy sa cítime bezpečne, aj keď na seba frfleme, keď sa pochytíme, nehádžeme plechy o zem. Neskôr sa na tom smejeme a deti to pozorujú a vedia, že sa nemusia báť. Ani o nás, ani o lásku. Lebo ju máme. A vieme o tom všetci. Láska je, keď deti vidia, že ich rodičia (i keď nepraví) sa vidia. Že majú istotu, že ak sa pohádajú, neskôr sa objímu. Láska je, že viem, že manžel zajtra odvezie dieťa k lekárke, že mi tajne donesie nezdravé gumené cukríky, tak aby deti nevideli, že sa cestou z práce opýta, či treba niečo kúpiť, že keď si chce dať cibuľu, ponúkne ju aj mne, a že mi nikdy nedonesie rezané kvety, lebo vie, že ich neznášam. Povedala som mu to a kedykoľvek rada pripomeniem. K párkom jeme horčicu.

Máme sa tak normálne. (Keby som nemala posledné roky odpor k slovu „obyčajný“, použijem slovo obyčajne.) Je to pekné, cítiť sa ľúbená aj bez ajlavjú na odkaze. Asi sa ľúbime. Akože seba sa. Každý. Domnievam sa, že preto sa u nás zabudlo na špeciálne prejavy lásky v polovici februára. Neviem, čo je láska, ale myslím si, že toto.

Ľúbiť sa je láska, sebahodnota bez kečupových sŕdc. Tak som si to uvedomelo zhrnula, že by som si teraz, sama sebe si, zorganizovala žiadosť o ruku. Ďalšiu. Aby som mala tri a mohla hladkať všetky svoje tri deti súčasne. Ale je pravda, že spoločne s manželom máme ruky štyri. Preto máme aj psicu. Aj toto je láska.

Idem si dať do kalendára, že budúci rok je Valentín. Rozcítila som sa a ešte viac lásky ešte nikoho nezabilo. Ak neberieme do úvahy Montekovcov a Capuletovcov a ďalších.

Ďakujem za lásku.