Hegerovi a Sulíkovi najviac klesá dôvera
Poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi a predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi najviac klesá dôvera u voličov. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý sa pokúša o politický comeback, neboduje ani po ohlásení Modrej koalície, voliči ho vnímajú podobne nedôveryhodne ako Igora Matoviča.
Vyplýva to z prieskumu Focusu pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza.
Prieskum robili ešte predtým, ako na konci minulého týždňa eskalovali výzvy k skorším predčasným voľbám. Prezidentka Zuzana Čaputová najskôr vyzvala politikov, aby zastavili „parlamentnú smršť“, alebo aby presunuli termín predčasných volieb zo septembra na jún.
Viacerí politici jej na to odkázali, aby zobrala poverenie vláde Eduarda Hegera a vymenovala úradnícku vládu. Vychádzali aj z tvrdení Igora Matoviča, že v prípade úradníckej vlády by OĽaNO hlasovalo za skoršie voľby.
Prezidentka v piatok podvečer odkázala, že úradnícku vládu nevymenuje.
HEGER A SULÍK PADAJÚ, NA ČELE SÚ PELLEGRINI A ČAPUTOVÁ
Na pretrvávajúcu politickú krízu zatiaľ najviac doplácajú Eduard Heger a Richard Sulík, ktorým sa v porovnaní so septembrom nepodarilo zastaviť prepad dôvery. Dvojica najviac klesala spomedzi sledovaných politikov. V dôvere stratili tri percentuálne body.
Hegerovi dôveruje 19 percent voličov. Takto pred rokom ich pritom bolo 28 percent. Najvýraznejší prepad – o päť percentuálnych bodov – zaznamenal vlani medzi májom a septembrom, keď koalíciou zmietali konflikty medzi lídrom OĽaNO Matovičom a šéfom SaS Sulíkom. Heger ich nedokázal urovnať a napätie v septembri vyústilo až do odchodu SaS z koalície.
Od vlaňajšieho mája až doteraz narástla nedôvera v premiéra o deväť percentuálnych bodov, je nedôveryhodným pre 80 percent voličov. Heger stále neoznámil, či ostane v OĽaNO alebo bude kandidovať za inú stranu. Láka ho KDH, ale špekuluje sa aj o jeho pripojení k Modrej koalícii. Tá v prieskume Focusu dosiahla zatiaľ mizivú podporu – dve percentá.
Strana SaS sa ocitla na prahu zvoliteľnosti, dosiahla iba 5,3 percenta, a obdobný problém u voličov má aj Sulík. Kým pred rokom mu dôverovalo 27 percent ľudí, teraz je to už len 17 percent. V porovnaní so septembrom, keď jeho strana opustila vládnu koalíciu a v decembri hlasovala za pád Hegerovej vlády, stratil v dôvere tri percentuálne body.
V čele rebríčka ostalo to isté poradie, ako bolo v septembri. Najdôveryhodnejším politikom je predseda opozičného Hlasu Peter Pellegrini so 42 percentami, prezidentke Zuzane Čaputovej dôveruje 39 percent opýtaných.
Tretiu priečku obsadil bývalý premiér a šéf Smeru Robert Fico. Dôveru mu vyjadrilo 33 percent ľudí, nedôveruje mu 66 percent.
Za ním nasleduje predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár, ktorý dosiahol obdobný výsledok ako v septembri. Dôveruje mu 27 percent ľudí, nedôveruje 71 percent.
Súboj o prvú priečku v dôveryhodnosti medzi predsedom Hlasu a prezidentkou je vo Focuse tesný. V prieskume Ipsosu pre Denník N z januára 2023 výrazne vedie prezidentka s 43 percentami, Pellegrini mal v tomto prieskume 35 percent.
KDE SÚ DZURINDA A MATOVIČ
Dzurinda svoj politický projekt bližšie predstavil na tlačovej konferencii 27. januára, Focus zbieral dáta v prvý februárový týždeň. Tejto najvýraznejšej tvári Modrej koalície vyjadrilo dôveru len 12 percent opýtaných a nedôveru až 84 percent. V prieskume preferencií získala strana 2 percentá.
Mikuláša Dzurindu prvýkrát po rokoch zaradil Focus do prieskumu dôveryhodnosti vlani v septembri, odvtedy si ešte aj mierne pohoršil. Jeho nedôvera narástla o tri percentuálne body, dôvera mu klesla o jeden.
Keď sa detailne pozrieme na čísla Mikuláša Dzurindu, väčšiu mieru dôvery v neho majú voliči KDH, OĽaNO a Progresívneho Slovenska – dôveruje mu zhruba tretina z nich.
Dvojnásobný premiér a niekdajší predseda SDKÚ je tak stále na chvoste rebríčka dôveryhodnosti a má podobný výsledok ako líder OĽaNO Igor Matovič. Tomu rovnako ako v septembri nedôveruje deväť z desiatich ľudí a dôveruje iba takmer každý desiaty volič.
Keďže Focus zbieral dáta na začiatku februára, ešte nie je jasné, ako voliči reagujú na Matovičove populistické návrhy, s ktorými prišiel minulý týždeň a ktoré sa týkajú snahy vyplácať 500 eur voličom za účasť na parlamentných voľbách a znižovať poslanecké platy.
KEDY BUDÚ VOĽBY
Prieskum nezachytáva ešte ani dianie okolo zmeny termínu volieb z 30. septembra na 24. jún, na čo stále odmietajú dať hlasy OĽaNO a SaS, a kritiky prezidentky Zuzany Čaputovej, že sa v parlamente odohráva legislatívna smršť, ktorá môže ohroziť verejné financie. Prezidentka vyzvala na voľby v júni, viacerí politici jej odpovedali, aby vymenovala úradnícku vládu.
Pri prípadnom posune termínu predčasných volieb sú kľúčoví Igor Matovič a Richard Sulík – k deväťdesiatke na zmenu termínu chýbajú hlasy poslancov OĽaNO alebo SaS. Ostatné strany hovoria, že by dali hlas júnovému termínu.
Premiér Heger označil za absurdné úvahy o tom, že by riešením politickej situácie bolo vymenovanie úradníckej vlády.
Na pretrvávajúcu politickú krízu zatiaľ najviac doplácajú Eduard Heger a Richard Sulík, ktorým sa v porovnaní so septembrom nepodarilo zastaviť prepad dôvery.