Macronov mal provokatívny prejav
Pred šestnástimi rokmi v Mníchove vystúpil so zásadným prejavom Vladimir Putin. Tento rok na konferenciu nepozvali ani jedného ruského predstaviteľa
Ukrajina potrebuje viac než len podporné tlačové správy a vyhlásenia na Twitteri. Taký bol hlavný odkaz vlaňajšieho energického prejavu Volodymyra Zelenského na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v čase, keď Rusko na hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo vyše 150-tisíc vojakov.
Zelenskyj sa v príhovore pýtal, prečo sa svet nepoučil z chýb z minulého storočia a naďalej ustupuje Kremľu. Len o niekoľko dní neskôr Rusko spustilo totálnu inváziu.
Prešiel presne rok a ukrajinský prezident na konferencii v Mníchove vystúpil znova. Lenže namiesto obleku mal oblečený vojenský zelený sveter a svetovým lídrom sa neprihováral osobne z päťhviezdičkového hotela Bayerischer Hof, ale na diaľku z Kyjiva.
Hlavnou témou prestížneho podujatia, kde sa každoročne stretávajú hlavy štátov, no aj poprední analytici a novinári, bola práve ruská agresia proti Ukrajine. Očakávali sa najmä prejavy nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a predstaviteľov Spojených štátov a Číny.
PROVOKATÍVNY BOL AŽ MACRON
Tohtoročnú Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu otvoril prejavom Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinský prezident tradične vyzval na zintenzívnenie dodávok zbraní a pokračujúcu podporu Ukrajiny, ktorú prirovnal k Dávidovi bojujúcemu proti Goliášovi.
Okrem vyjadrenia, že žiadny iný výsledok vojny ako ukrajinské víťazstvo neprichádza do úvahy, boli súčasťou prejavu aj dve varovania. Po prvé, upozornil, že Rusko „rozmýšľa, ako utiahnuť slučku okolo Moldavska“.
Ukrajinský líder už dávnejšie vyhlásil, že Moskva plánuje v krajine zvrhnúť demokratické zriadenie. Moldavská prezidentka Maia Sanduová má rovnaké obavy.
Po druhé, Zelenskyj v prejave varoval pred napredovaním iránskeho jadrového programu. Naznačil, že Rusko výmenou za vojenskú pomoc mohlo Teheránu posielať obohatený urán.
Po Zelenskom vystúpil nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý len prednedávnom po mesiacoch zvyšujúceho sa tlaku Ukrajiny súhlasil, že na Ukrajinu pošle tanky Leopard.
Teraz Scholz dokonca v príhovore vyzval aj ostatné krajiny, aby nasledovali Nemecko, a ak môžu, Ukrajine dodali aj svoje tanky.
Lenže, ako píše denník The Guardian, skutočne provokatívny bol až nasledujúci príspevok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý zopakoval, že Rusko vo vojne proti Ukrajine „nesmie vyhrať“.
Macron, ktorý pred začiatkom vojny strávil desiatky hodín rozhovormi s Putinom, v piatok vyhlásil, že teraz na dialóg nie je čas. Zároveň si priznal aj vlastné chyby: napríklad uviedol, že Putin ho vlani uistil, že Wagnerova skupina nemá nič s ruskou armádou, čo sa teraz ukazuje ako lož.
SCHOLZ: PRIPRAVME SA NA DLHÚ VOJNU
Nemecký aj francúzsky líder stoja jasne na strane Kyjiva, hoci po vypuknutí vojny čelili skôr kritike.
Tá však bola podľa novinára Ondřeja Housku, ktorý sa pre české Hospodářské noviny špecializuje na Európsku úniu, často nezaslúžená.
„Iste, vlani mohli konať rýchlejšie, ale na druhej strane išlo o bezprecedentnú situáciu. Ich podpora Ukrajine je jednoznačná, a to aj z vojenského hľadiska,“hovorí pre Denník N.
Scholz na konferencii v Mníchove zdôraznil, že svet sa musí pripraviť na „dlhú vojnu“. Guardian to interpretoval ako nepriamy odkaz Zelenskému, že v náročných situáciách netreba robiť unáhlené rozhodnutia.
Podľa Housku je francúzsky a nemecký prístup správny, pretože im „ide o podporu Ukrajiny, ale zároveň pripomínajú, že vojna sa raz skončí nejakou dohodou“.
Macron aj v Mníchove povedal, že Európa sa bude musieť baviť o novej bezpečnostnej architektúre. Zdôraznil, že tým neospravedlňuje ruskú agresiu, ale konštatoval, že Západ podľa neho nezvládol obdobie po skončení studenej vojny, keď očakával, že Rusko sa „zmení zo dňa na deň“.
Francúzsky prezident zároveň upozornil, že Západ stráca podporu „globálneho juhu“, teda rozvojových krajín z Afriky, ale aj Latinskej Ameriky či Indie. Aj preto presadzuje reformu OSN, v ktorej by mali silnejšie zastúpenie.
AMERICKÍ A ČÍNSKI DIPLOMATI ROKOVALI ZA ZATVORENÝMI DVERAMI
O novej bezpečnostnej architektúre hovoril v sobotu aj britský premiér Rishi Sunak, ktorý vyhlásil, že zmluvy a dohody uzavreté po roku 1989 zlyhali.
Sunak povedal, že Ukrajina sa raz stane členom NATO, ale medzinárodné spoločenstvo dovtedy „musí urobiť viac pre
Vo vzduchu je ešte množstvo balónov. Chcete ich zostreliť všetky? Čchin Kang
čínsky minister zahraničných vecí
posilnenie dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny“.
V Mníchove rečnili aj dvaja poprední predstavitelia najdôležitejšieho ukrajinského spojenca: americká viceprezidentka Kamala Harrisová a minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Harrisová povedala, že Spojené štáty „formálne uznali, že Rusko pácha zločiny proti ľudskosti“, pričom menovala príklady masakra z Buče či sexuálneho násilia, ktorého sa dopúšťajú ruskí vojaci.
Holandská vláda medzitým informovala, že súhlasí so zriadením medzinárodnej organizácie na zber informácií o škodách na ukrajinskej infraštruktúre a civilných objektoch. Mala by mať sídlo v Haagu a podľa Kyjiva pôjde o prvý krok, aby Rusko v plnom rozsahu zaplatilo za všetky škody spôsobené svojou vojnou.
Z amerického pohľadu v Mníchove nebola dôležitá len otázka Ukrajiny, ale aj Číny, s ktorou má Washington dlhodobo napäté vzťahy.
Tie ešte skomplikoval podozrivý čínsky balón v americkom vzdušnom priestore, ktorý so súhlasom prezidenta Joea Bidena zostrelili.
Spojené štáty v reakcii na tento incident, ktorý označili za neprijateľné narušenie svojej suverenity, zrušili plánovanú Blinkenovu cestu do Pekingu. Podľa portálu Politico však na konferencii v Mníchove americkí a čínski diplomati za zavretými dverami rokovali o náhradnom termíne.
Šéf čínskeho rezortu diplomacie Čchin Kang na konferencii tvrdil, že americká reakcia na balón bola „absurdná a hysterická“. Podľa neho neukazuje, že Spojené štáty sú silné, ale „naopak, aké sú slabé“.
„Vo vzduchu je ešte množstvo balónov. Chcete ich zostreliť všetky?“pýtal sa.
Mimoriadne očakávané bolo aj jeho stanovisko k Ukrajine, o ktorej Čína podľa Čchina Kanga pripravuje samostatnú publikáciu. Na konferencii však vyhlásil, že Peking považuje za kľúčový „princíp teritoriálnej celistvosti a suverenity“a zároveň odmieta jadrovú vojnu.
Na otázku o údajných ruských obavách z rozširovania NATO však podľa neho publikácia odpovedá, že „legitímne bezpečnostné obavy bolo treba brať vážne“.
Kang sa v Mníchove stretol so Scholzom aj s Macronom. Čína čelí silnému tlaku západných krajín (a to predovšetkým Spojených štátov), aby Rusko odsúdila verejne. Aj Harrisová v Mníchove poznamenala, že jej podpora Moskvy „podkopáva zásady medzinárodného práva“.
PAVLOVI BLAHOŽELAL MACRON
Na konferencii sa zúčastnil aj novozvolený český prezident Petr Pavel, pre ktorého ide po januárových voľbách o prvú zahraničnú cestu. V Mníchove sa už stretol s litovským prezidentom Gitanasom Nausėdom, poľským prezidentom Andrzejom Dudom aj Emmanuelom Macronom.
Ten mu dokonca na sociálnych sieťach venoval príspevok v češtine, hoci pred voľbami v Paríži prijal jeho protikandidáta Andreja Babiša.
Pavel stihol i rokovanie s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou, ktorá sa podľa Politica dostáva do čoraz ostrejšieho sporu so Zelenského vládou. Zatiaľ čo Ukrajinci od Cichanovskej očakávajú, že bude organizovať masívne protesty, bieloruská opozícia žiada, aby ju Kyjiv formálne uznal.
Nový český líder mal stretnutie aj s historikom Timothym Gartonom Ashom a rokoval s britským ministrom obrany Benom Wallaceom. V sobotu sa zároveň zúčastnil na panelových diskusiách o protestoch v Iráne.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa na konferencii nezúčastnila. Aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pre Denník N potvrdilo, že z nášho politického vedenia nie je v Mníchove nikto.