Štát sľubuje rodičom miesto v škôlke
Od septembra 2024 by mali mať nárok na škôlku všetky štvorročné deti, obce a mestá to budú musieť zabezpečiť. Najväčší nedostatok miest je v Bratislave a na východe, v hlavnom meste však začína počet detí klesať
Vláda schválila zásadnú zmenu. Každý rodič trojročného a štvorročného dieťaťa by podľa ich návrhu mal mať právo na miesto v materskej škole. Teda ak rodič požiada o miesto, obec mu ho musí zabezpečiť.
„Musí?“pýta sa Martina neveriacky a zdá sa jej, že to iba zle pochopila – má totiž vlastné skúsenosti so zháňaním škôlky pre svoje deti. Mnohí rodičia z Bratislavy a okolia vedia, že ak chcú dať do škôlky trojročné alebo štvorročné dieťa, musia riaditeľky obiehať a prosíkať. Napríklad ako Zuzana, ktorá si dokonca brala týždeň dovolenky iba na to, aby obiehala škôlky.
Ani to mnohým nepomohlo. Deti im nevzali a mali dve možnosti – jednu drahšiu ako druhú. Buď musel rodič ostať doma aj po skončení materskej dovolenky a rodine chýbal jeden príjem, alebo si platili za súkromnú škôlku, kde sa ceny šplhajú na viac než päťsto eur.
S Martinou sme sa rozprávali ešte pred pol rokom. Má dvoch chlapcov – jeden má štyri roky a druhý ešte len rok. Pre staršieho syna sa jej nedarilo nájsť škôlku takmer rok, hoci má trvalý pobyt v Starom Meste a jej manžel v Ružinove. Popri dvoch deťoch sa snažila vyštudovať fyzioterapiu, po nociach študovala a písala bakalársku prácu.
Nakoniec jej syna vzali do štátnej škôlky, ale nefungovalo to. Jej syn má Aspergerov syndróm, učiteľky ho nezvládali a každý druhý deň jej telefonovali, aby si poňho prišla.
Dnes je Martina v práci, staršieho syna dali do súkromnej škôlky a rovno s ním aj toho mladšieho. Martina potrebovala nastúpiť naspäť do práce, aby dokázali utiahnuť školné aj celkové náklady. Mesačne za dve deti v škôlke zaplatia 850 eur.
ČO SPRAVIA, KEĎ V ŠKÔLKACH NEBUDE DOSŤ MIESTA?
Novelu zákona ešte musí schváliť parlament, kde je podpora po páde vlády neistá. A aj keby to poslanci schválili, rodičia zmenu nepocítia ihneď. Nárok na škôlku bude zavedený postupne. Od septembra 2024 by mal platiť pre všetky štvorročné deti a o rok neskôr aj pre všetky trojročné. Rodičia teda budú mať nárok na miesto pre svoje trojročné dieťa od školského roka 2025/26.
Päťročné deti dnes musia chodiť do škôlky povinne, platí to už od septembra 2021.
Odborníci z Centra vzdelávacích analýz upozorňujú na slabiny návrhu – ministerstvo nehovorí, čo majú rodičia robiť, keď je najbližšia škôlka ďaleko alebo keď v nej nebude miesto. V niektorých krajinách zapojili aj neštátne škôlky alebo vyplácajú rodičom príspevok, aby si mohli zaplatiť súkromnú škôlku, to slovenský návrh neobsahuje, napísali experti v Školskom týždni Denníka N.
Obce teda majú dva roky na to, aby našli kapacity pre škôlkarov. Najväčší problém je v zásade na dvoch koncoch republiky – v Bratislave a okolí, a potom v Prešovskom a Košickom kraji. Najväčší počet nevybavených žiadostí je v Bratislavskom kraji, a to viac ako 9500, s veľkým odstupom nasleduje Trnavský kraj, ktorý odmietol približne 2300 žiadostí. Tieto čísla nehovoria o tom, že toľko detí sa nedostalo do škôlky – ale koľko bolo odmietnutých žiadostí; niektorí rodičia mohli žiadosť poslať aj do viacerých škôlok. Celoslovensky však materské školy odmietli prijať tisíce detí – a počet odmietnutých každý rok rastie.
ČO SA STANE, KEĎ ODÍDU DETI ZO SÚKROMNÝCH ŠKÔLOK?
Obľúbenou mestskou časťou Bratislavy pre mladé rodiny je už roky Ružinov – vidno to na tom, že sa tam veľa rodín sťahuje z iných častí Slovenska a aj sa tam rodí veľa detí.
V tejto druhej najväčšej mestskej časti Bratislavy po Petržalke žije viac ako 80-tisíc ľudí. S miestami v škôlkach tam majú veľký problém. Podľa starostu Martina Chrena by sa miesta pre všetky štvorročné deti ešte dali zabezpečiť, ale na úkor mladších detí. Vlani v Ružinove chýbalo 170 miest pre trojročné deti.
Starosta Chren tvrdí, že tento rok pribudne 80 nových miest a budúci rok ďalších 100, takže teoreticky by vedeli všetky potrebné miesta doplniť. Lenže mnoho rodičov má deti v súkromných škôlkach. Chren sa obáva, že po zavedení nároku na miesto by mnohí rodičia zo súkromnej škôlky odišli, keďže za štátnu si platiť nemusia. „Namiesto desiatok miest, ktoré nám v Ružinove chýbajú dnes, nám môžu chýbať tisíce,“dodáva Chren.
V skutočnosti rodičia, ktorí museli dať svoje deti do súkromných materských škôl, často zažívajú zásadne iné prostredie a výuku ako v štátnych škôlkach a mnohí z nich budú možno chcieť zostať v súkromných. No keďže sú drahé, tlak na umiestnenie týchto detí môže byť stále veľký.
Výrazne efektívnejšie ako v Ružinove si s nedostatkom miest v škôlkach poradili v 113-tisícovej Petržalke. Už vlani tam dokázali prijať všetky deti, pričom desiatky miest im ešte ostali voľné. Ide o najväčšiu mestskú časť na Slovensku, ktorá od roku 2010 vytvorila asi 500 miest a od roku 2018 k tomu pridala ďalších 580 miest. Starosta Ján Hrčka zatiaľ nevie povedať, či bude môcť prijať všetky deti vo veku 3 a 4 roky.
AKO SA PRISPÔSOBIŤ TOMU, ŽE DETÍ BUDE MENEJ
Z rozprávania starostov možno nájsť niekoľko hlavných problémov, ktoré majú pri stavbe škôlky. V Bratislave začína počet detí klesať. Petržalka podľa Hrčku dosiahla demografický vrchol v roku 2017 a odvtedy počet narodených detí klesá. „Vieme s istotou povedať, že pôrodnosť v Petržalke bude podľa štatistík najbližších 20 rokov klesať,“hovorí starosta.
Ak nechceme, aby sa umelo vytvárali miesta v škôlkach, ktoré zostanú teraz alebo v budúcnosti neobsadené, tak je nutné dôsledne poznať situáciu v každej obci. Katarína Vančíková
Dodáva, že plné triedy v materských školách sa stanú postupne prázdnejšími.
Podľa Hrčku je tak zbytočné investíciami rozširovať škôlky alebo budovať celkom nové, keďže už o päť rokov môžu byť prázdne.
MATERSKÉ ŠKOLY V BRATISLAVE ODMIETLI TISÍCE DETÍ. ZMENIŤ TO DOKÁZALI V PETRŽALKE
Súhlasí s tým aj starosta Ružinova, podľa ktorého čakajú menej škôlkarov už v roku 2026. „Ružinov je špecifický vysokou mierou prisťahovalectva mladých rodín, vo všeobecnosti však očakávame, že počet škôlkarov u nás bude od roku 2026 klesať,“hovorí Chren.
Pre množstvo nových tried, ktoré v Petržalke vybudovali, teraz budú musieť podľa Hrčku hľadať nové uplatnenie. Podľa neho bude konečne čas napríklad na to, aby školské jedálne varili pestrejšie, aj pre deti s intoleranciami. Takisto prijímať do škôlok aj deti so špeciálnymi potrebami. „Ako aj opätovne sprevádzkovať verejné jasle pre najmenšie deti,“tvrdí Hrčka.
Škôlky sa podľa neho takisto budú špecializovať, aby v konkurencii k sebe deti prilákali. Budú vznikať škôlky zamerané na šport, jazyky či umenie. „V opačnom prípade hrozí, že z dôvodu nízkej kapacity sa do 15 – 20 rokov postupne pozatvára takmer polovica súčasných materských škôl, na ktorých rozširovaní sme tvrdo roky pracovali,“hovorí Hrčka.
Starostovia zároveň začínajú rozmýšľať nad tým, ako stavať škôlky ako multifunkčné budovy, ktoré sa neskôr dajú prerobiť napríklad pre zariadenia pre seniorov. „Práve početnosť tejto skupiny obyvateľstva v týchto a najbližších rokoch – na rozdiel od počtov narodených detí – dramaticky rastie,“tvrdí Hrčka.
Prázdnym triedam sa však dá vyhnúť. Podľa odborníčky Kataríny Vančíkovej treba ešte pred zavedením nároku na škôlku urobiť hĺbkovú analýzu. Napríklad aj toho, kde všade sa môžu škôlkari učiť. „Ak nechceme, aby sa umelo vytvárali miesta v škôlkach, ktoré zostanú teraz alebo v budúcnosti neobsadené, tak je nutné dôsledne poznať situáciu v každej obci,“hovorí odborníčka na predprimárne vzdelávanie.
Zavádzanie nároku na škôlku je podľa nej jednoduchšie v krajinách, ktoré podporujú rôzne iné typy škôlok, ako napríklad detské kluby či lesné škôlky. Tie sa spomínali aj v pláne obnovy, ale samosprávy s nimi nemôžu počítať, tvrdí Vančíková.
Chýbajú pozemky.
Najmä pre mestské časti v Bratislave je to veľký problém. Starosta Chren viackrát tvrdil, že v preplnenej mestskej časti jednoducho nie je na novú budovu miesto. Voľné pozemky a budovy má štát a podľa Chrena by pomohlo, ak by im ich uvoľnil. „Aj v Bratislave sú lokality, ktoré patria štátu a kde by bolo vo verejnom záujme možné vybudovať škôlky,“tvrdí Chren.
Chýbajú učitelia a otázna je kvalita.
„V Ružinove by sme napríklad mohli mať otvorených o niekoľko tried viac, ale nevieme zabezpečiť učiteľov,“vysvetľuje starosta Chren. Práve v Bratislavskom kraji je podľa Profesie dlhodobo najviac inzerátov na pozíciu učiteľa. Platy pre učiteľky v materských školách sú ešte nižšie než učiteľov na tých základných. V konkurencii iných zamestnaní je potom ťažké prilákať ľudí učiť škôlkarov.
Otázna je potom aj kvalita vzdelávania. Martina tvrdí, že síce po čase dostala miesto v škôlke pre štvorročného syna, každý deň však prichádzal domov s plačom. Jej syn má Aspergerov syndróm a podľa Martiny je aktívny a občas aj tvrdohlavý. „V súkromnej škôlke si k nemu bez problémov našli cestu,“dodáva. V tej štátnej jej však neustále volali do práce, aby si prišla po syna. Napriek tomu, že škôlka mala byť otvorená do štvrtej, si po syna musela chodiť už o pol tretej. Boli to už staršie pani učiteľky, ktoré podľa Martiny nemali trpezlivosť a boli vyhorené.
„Snažili sa naviesť ma aj k tomu, aby som vybavila pre syna asistenta, tých je však žalostne málo a prideľuje ich mestská časť,“vysvetľuje. Keď podľa nej teraz pritlačí štát na škôlky, aby nabrali veľa detí na už teraz preťažené učiteľky, tak to bude problém.
Investície trvajú dlhšie než dva roky.
Ministerstvo školstva dalo obciam dva roky na to, aby kapacity škôlok dobudovali. Do roku 2025 môžu obce umiestniť škôlkarov aj do „neškôlkarských“priestorov v iných budovách, ktoré nemusia spĺňať až také prísne hygienické podmienky. Minister školstva sľubuje, že obciam na zariadenie priestorov dajú 10-tisíc eur.
Obce môžu žiadať o peniaze z plánu obnovy, aby nové škôlky postavili. Vo výzve je celkovo 70 miliónov eur, vyhodnotí sa na konci júna.
Lenže postaviť novú škôlku bude trvať dlhšie než dva roky, tvrdia starostovia. Dôvodom sú podľa Hrčku dlhotrvajúce stavebné povolenia či verejné obstarávania. „A často sú to aj nepochopiteľné zdržania zo strany ministerstiev, keď sa výzvy pripravujú, vyhodnocujú aj čerpajú neúmerne dlho, pritom náklady vinou inflácie časom rastú,“tvrdí Hrčka.
Podľa Chrena je to šibeničný termín, aj keby sa hneď teraz dohodli so štátom na pozemkoch. „Kým sa obstará projektant, naprojektuje škôlka, urobí verejná súťaž, napíše projekt na plán obnovy,“tvrdí.
NA VÝCHODE SÚ AJ NA DVE ZMENY: NA 52 DETÍ 22 POSTIEĽOK
Iný problém s kapacitami je aj na východe Slovenska. Práve v Košickom a Prešovskom kraji chodí najmenej detí do škôlky a zároveň je tam najväčší nedostatok miest. Kým zaškolenosť všetkých slovenských detí je 81 percent, u detí z vylúčených komunít je to iba 41 percent. „Ak by sa zvýšil záujem o škôlku zo strany rodičov z týchto regiónov, pravdepodobne by sa vysoký nedostatok miest prejavil aj na východnom Slovensku,“dodal Rehúš.
V obci Kolačkov pri Starej Ľubovni chodí do škôlky 52 detí, všetci sa však v škôlke poobede vyspať nemôžu. V Kolačkove majú iba 22 postieľok a zvyšok detí sa strieda na dvojzmennej prevádzke. Jedny teda chodia dopoludnia a druhé ich na obed vystriedajú. Podobnú dvojzmennú prevádzku majú aj na základnej škole, vysvetľuje riaditeľka Gabriela Vilčeková.
Ešte vyostrenejšie je to v dedine Lomnička pri Poprade. Aj tam majú v škôlke dvojzmennú prevádzku – 60 škôlkarov sa učí ráno a 60 poobede. Ak by mali prijať všetky deti od 3 rokov, potrebovali by odhadom až 300 miest, tvrdí starostka Mária Oračková.
Mali v pláne postaviť 6 nových tried, lenže nestihli splniť všetky míľniky v projekte z európskych peňazí. Pre covid a infláciu sa začali predlžovať dodacie lehoty a náklady stúpali – to všetko bolo pre malú obec neustrážiteľné.
Podľa novely by mali obce, ktoré nemôžu ponúknuť rodičovi miesto v obecnej škôlke, zabezpečiť miesto v susednej obci. Podľa riaditeľky je najbližšia škôlka vzdialená 6 kilometrov a aj tá je preplnená. „Len veľmi ťažko by tam niekoho prijali,“tvrdí.
Do škôlky chodí asi polovica detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ale ide takmer výlučne iba o päťročné deti, pre ktoré je škôlka povinná. Mladšie deti do škôlky nechodia. Riaditeľka však priznáva, že ani by nemali kam – pre mladšie deti kapacitu nemajú.
NÁROK NA ŠKÔLKU SME POTREBOVALI
Bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz tvrdí, že nárok na škôlku nie je opatrenie, ktoré smeruje na sociálne najslabšie rodiny. „Vnímam to ako užitočnejšiu vec napríklad pre rodiny žijúce v aglomeráciách veľkých miest. Ale opatrenia sa pekne dopĺňajú,“hovorí Ravasz. Podľa neho je zavedenie nárokovateľnosti dôležité, najmä v doplnení s povinnosťou pre päťročné deti.
Nárokovateľnosť znamená zabezpečiť kapacity pre deti, ktoré sa hlásia. „Tých, čo sa nehlásia, nebudú riešiť. Tých riešime povinnosťou alebo podpornými projektmi,“dodáva.
Do škôlky majú problém dostať sa aj deti so zdravotným znevýhodnením. Z nich sa podľa analýzy z plánu obnovy do škôlky dostane iba každé tretie. Podľa Kataríny Vančíkovej je zavedenie právneho nároku dobrý krok, ale je podľa nej otázne, či si predtým spravilo domácu úlohu a všetko poriadne nachystalo.
„Sú dostatočne zmapované potreby detí a ich rodín na úrovni samospráv a obcí, či máme jasne pomenované reálne prekážky účasti detí so zdravotným postihnutím či s rizikovým vývinom, ako aj detí z vylúčených lokalít?“pýta sa Vančíková.
HLASY POSLANCOV SAS V TEJTO PODOBE NEMAJÚ
Novelu zákona ešte musí schváliť parlament. Po páde vlády nie je vôbec isté, či novelu ministra školstva Jána Horeckého podporia aj poslanci.
Novelu kritizuje exminister školstva Branislav Gröhling, podľa ktorého za ňu poslanci SaS v tomto znení nezahlasujú. „Každý, kto ho podporí, koná podľa mňa proti záujmu detí a rodičov,“tvrdí Gröhling.
K zákonu má niekoľko výhrad, ktoré sa týkajú najmä inej témy. Školský zákon totiž prináša aj dlho očakávanú reformu inklúzie na školách.
Gröhling tvrdí, že ku školskému zákonu prinesie pozmeňovacie návrhy. „Chcem sa stretnúť so ZMOS-om a s Úniou miest Slovenska, aby sme spoločne pripravili pozmeňovací návrh,“vysvetľuje exminister.
Nárok na miesto v škôlke však nemôže parlament príliš odkladať. Zaviazali sme sa k tomu v pláne obnovy a už aj tak meškáme, právny nárok na škôlku mal rezort schváliť už do konca roka 2022.