Čína chce mier, ale nie s ruskou porážkou

Čínski lídri sa podobne ako ruskí vyhýbajú slovu vojna. Namiesto toho hovoria o „ukrajinskej kríze“.

Bolo to vidno aj v dvanásťbodovom mierovom pláne, ktorý zverejnili na výročie ruskej invázie. Slovné spojenie vojna na Ukrajine či proti Ukrajine v ňom nenájdete.

V návrhu podľa Wall Street Journal v podstate zopakovali staršie vyjadrenia prezidenta Si Ťin-Pchinga a iných čínskych predstaviteľov o rešpektovaní suverenity, o ukončení násilností, ochrane civilistov či o zastavení jednostranných sankcií. Za zmienku stojí, že Čína nežiada stiahnutie ruských vojsk z okupovaného územia.

Kým analytici či európski predstavitelia to označili za vágny plán, ktorý dá Rusom čas oddýchnuť si a vyzbrojiť sa, možno prekvapivo ho ako gesto ocenil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Je to významný signál, že Čína sa chystá byť súčasťou tejto témy,“povedal ukrajinský prezident.

ČO BY MOHLI DODAŤ

Zelenskyj však zároveň dúfa, že Čína nezačne dodávať zbrane ruskej armáde. Od minulého týždňa o tom hovoria americkí a teraz už aj nemeckí predstavitelia. Mohol by to byť dôležitý zlom vo vojne, no mnohí analytici si myslia, že k otvorenej podpore zo strany Číny nedôjde.

„V poslednom rozhovore s čínskymi predstaviteľmi som jasne povedal, že je to neprijateľné,“uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.

Nemecký časopis Spiegel minulý týždeň napísal, aké druhy zbraní by Čína mohla predať Rusku. Podľa ich informácií ruská armáda rokuje s čínskou firmou Xi‘an Bingo Intelligent Aviation Technology o dodávke asi 100 útočných dronov. Išlo by o prototyp bezpilotných lietadiel ZT-180, ktoré by mala táto čínska spoločnosť vyrobiť a otestovať a Rusku by ich mohla dodať už v apríli.

Boli by to kamikadze drony podobné iránskym Šahídom-136, ktoré Rusi v stovkách použili počas útokov na infraštruktúru Ukrajiny. V posledných týždňoch sa objavujú náznaky, že sa im míňajú, ich nasadenie je menej časté.

„Vojenskí experti sa domnievajú, že ZT-180 je schopné niesť 35- až 50-kilogramovú nálož,“napísal Spiegel.

ANALYTICI SÚ SKEPTICKÍ

Okrem dronov spomínajú americké médiá, ktoré sa odvolávajú na nemenované americké vládne zdroje, aj možnosť dodávky munície.

CNN píše skôr o munícii do strelných zbraní, ale Washington Post spomína možnosť, že by Čína dodávala aj delostreleckú muníciu, ktorá je v ruskej vojne proti Ukrajine veľmi dôležitá.

Aj Rusku táto munícia dochádza a údajne mu ju už dodávajú Irán a Severná Kórea.

Americkí predstavitelia momentálne tvrdia, že neexistuje dôkaz, že by Čína už poslala zbrane ruskej armáde. Isté nie je ani to, že k dodávkam napokon dôjde. Je dosť možné, že Čína sa na to pod verejným tlakom napokon neodhodlá.

„Zverejnenie informácií o údajných čínskych plánoch dodávať zbrane Rusku je určite súčasťou stratégie USA, ako tomu zabrániť,“hovorí pre Denník N Richard Q. Turcsányi, programový riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. Podľa neho sa momentálne nedá povedať, či Američania vypúšťajú skutočne pravdivé informácie.

Turcsányi, ale ani iní analytici si však nemyslia, že by Čína chcela dodávať Rusku zbrane otvorene.

„Nič by z toho nezískala a mohla by mnoho stratiť. Hovorím najmä o ekonomických stratách, keďže Čína je vysoko napojená na západné ekonomiky (špeciálne USA a EÚ) a otvorená podpora Ruska dodávkami zbraní by asi viedla k sankciám a ohrozila by čínsku ekonomiku v krátkom aj dlhom období,“hovorí Turscányi.

Vie si však predstaviť dodávky materiálu s dvojitým (civilným aj vojenským) využitím, kam by sa mohli zaradiť napríklad niektoré drony. Už sa objavili informácie o dodávkach prieskumných dronov od čínskych firiem, ktoré napokon skončili na fronte. Takisto podľa Američanov istá čínska firma dodávala vagnerovcom satelitné snímky a údajne dochádza aj k čínskym dodávkam nesmrtiacej vojenskej pomoci, ako sú helmy či oblečenie.

„Čínska vláda by mohla jednoducho argumentovať, že ide o bežný obchod medzi súkromnými subjektmi a nie o oficiálnu dodávku zbraní. Alebo by rovno odmietla, že k niečomu takémuto dochádza. Podobná taktika odmietania by mohla nastať asi aj v prípade, že by sa na Ukrajine objavili dôkazy o čínskej munícii – ruské zbraňové systémy predsa obsahujú aj západné čipy,“hovorí Turcsányi.

ČO CHCE ČÍNA

Čína ruskú inváziu na Ukrajinu nikdy neodsúdila, čo ukázalo aj minulotýždňové hlasovanie v OSN. Podobne ako India, Pakistan či Južná Afrika, aj Čína patrí k menšine štátov, ktoré sa zdržia hlasovania, pokiaľ ide o odsúdenie ruských činov.

Podľa Turcsányiho Čína nechce, aby Rusko potupne prehralo vojnu. „Čína chce, aby došlo k určitému kompromisnému mieru, ideálne čo najrýchlejšie, a ešte lepšie, ak by v ňom hrala nejakú rolu. Skryté dodávky zbraní Rusku môžu Západu a Ukrajine signalizovať, že Rusko neskolabuje a môže ich prinútiť k rozhovorom a prípadne aj ku kompromisom,“myslí si Turcsányi.