Vypnúť kúrenie? Zhasnúť na celú zimu?
Ceny elektriny a plynu narástli nielen firmám, ale aj kultúrnym prevádzkam. Zástupcom kultúrnych priestorov naprieč Slovenskom sme položili dve otázky:
1. Ako sa prejavili ceny energií v prípade vašej kultúrnej prevádzky a ako ste sa zatiaľ s touto situáciou vyrovnali?
2. Bude pre vás výzva ministerstva hospodárstva, v ktorej sa môžu o kompenzácie uchádzať aj kultúrne prevádzky, dostačujúcou pomocou?
Boris Meluš Nová Cvernovka, Bratislava 1.
Predpokladané náklady na energie (elektrina a plyn na kúrenie) nám od januára stúpli približne 3-, 4-násobne. V ročnej bilancii to znamená navýšenie o vyše 20-tisíc eur za energie pre Kultúrne centrum a ďalších 20-tisíc pre Rezidenčné tanečné centrum Telocvičňa, ktoré u nás prevádzkuje združenie PlaST v spolupráci s Nadáciou Cvernovka (doposiaľ aj s podporou BSK, o ktorej pokračovaní sa ešte rozhoduje). V sumári to znamená navýšenie o viac ako 40-tisíc eur pre verejné kultúrne funkcie Novej Cvernovky ročne. Tieto sumy už počítajú so zastropovanými cenami energií – a teda predpokladajú úspešnú žiadosť o kompenzáciu od ministerstva hospodárstva. Toto sa týka iba verejných funkcií, ak by sme hovorili o celej budove Kreatívneho centra s ateliérmi, tam došlo k zvýšeniu nákladov v státisícoch eur ročne, ktoré sa rozrátavajú medzi nájomcov, čo momentálne riešime. Všetky tieto zvýšené náklady idú na úkor bežného rozpočtu určeného na tvorbu a realizáciu kultúrneho programu. Keďže ten je z majoritnej časti financovaný z dotácií (najmä FPU, ale aj ďalších zdrojov), je v momentálnej situácii určite ohrozená jeho celoročná prevádzka. Situáciu sledujeme a hľadáme možnosti, ako ju vyriešiť, ale bez konkrétnejšej pomoci štátu určenej špeciálne kultúre to asi nebude úplne možné. Zvažujeme aj vypnutie niektorých funkcií na zimnú časť roka, čo však z pohľadu personálnej aj obsahovej kontinuity vidíme ako krajné riešenie.
Najrýchlejším riešením by bolo navýšenie rozpočtu FPU na jeho dvojnásobok a následné zvyšovanie o infláciu či iný ročný index, o ktorom sa už dlhšie diskutuje. V kontexte štátneho rozpočtu ide o malú sumu, ktorá by pomohla zastabilizovať veľkú časť nezriaďovanej kultúrnej scény. Vo vláde boli, žiaľ, zatiaľ iné priority. Veríme, že do volieb by to ešte mohli napraviť. FPU by následne mohol vyhlásiť špeciálnu výzvu pre dofinancovanie projektov a prevádzok, ktorých bežný rozpočet je ohrozený zvýšenými cenami energií.
2. Kompenzácie ministerstva hospodárstva sa týkajú len 80 % sumy nad zastropovanými cenami komodít. Neriešia teda vôbec problém so zvýšenými cenami za celú spleť distribučných poplatkov, o ktorých sa všeobecne hovorí len málo, a ani fakt, že aj zastropované ceny sú násobne vyššie, ako boli v minulých rokoch, na čo sa rozpočty kultúrnych organizácií nemali ako pripraviť.
Martin Dubéci Tabačka Košice
1. Rast cien energií, najmä elektriny, sme pociťovali už minulý rok v podobe navýšených zálohových platieb.
Podporné schémy na elektrinu minulý rok nám pomohli toto navýšenie sanovať, problematickým sa v našom prípade ukazuje teplo. Tak ako iné organizácie sme pristúpili k optimalizácii našej prevádzky, zmenám používaných technológií a podobne. Výsledkom je, že hoci sme minulý rok zaznamenali rast v návštevnosti a relatívne dobré výsledky v našich vlastných aktivitách, z ktorých financujeme prevádzku centra (najmä gastro a prenájmy), tak akýkoľvek rast zhltli rastúce ceny a inflácia, čím nám vzniká minimálne investičný dlh v našom náročnom objekte. 2.
Vzhľadom nato, že energiu si nenakupujeme priamo, ale skrz Košický samosprávny kraj, sa nás táto schéma týka len nepriamo. Celkovo ju, samozrejme, oceňujeme. Zároveň treba povedať, že nezávislé kultúrne centrá sa dlhodobo nachádzajú v medzipriestore financovania, v ktorom je extrémne malý priestor na inštitucionálnu podporu ich fungovania. Z toho dôvodu je ich udržateľnosť prakticky stále ohrozená, keďže stoja na nadšencoch alebo vlastných doplnkových aktivitách (ako je to v našom prípade), napriek tomu, že sú často jediným bodom pre kontakt so súčasnou kultúrou v mnohých miestach Slovenska.
Milan Zvada Záhrada, Banská Bystrica
1. Fungujeme na odbere elektrickej energie, na vykuro-
Najrýchlejším riešením by bolo navýšenie rozpočtu FPU na dvojnásobok a následné zvyšovanie o infláciu či iný ročný index. Boris Meluš
Nová Cvernovka, Bratislava
vanie máme tepelné čerpadlo. Zvýšenie cien za odber plynu sa nás preto netýka. Preddavkové platby na elektrinu stúpli trojnásobne, čo v ročnom rozpočte organizácie predstavuje o 20-tisíc eur viac. Momentálne nevieme presne, ako si s týmto nárastom poradíme, plánujeme zvýšiť vstupné na podujatia a hľadať nové zdroje financovania. Určite nás čakajú obmedzenia, čo sa odrazí na počte podujatí, rozsahu našej činnosti či používaní technológií.
2. Z minulosti vieme, že kompenzačné mechanizmy štátu sú pre mnohé naše prevádzky diskriminačné – veľmi to závisí od nájomných vzťahov, právnej formy subjektov či kategorizácie našej činnosti.
Nie všetci v minulosti prešli kritériami, modely fungovania našich prevádzok sú rôzne. Novú výzvu MHSR sme ešte podrobne neštudovali, avšak vieme, že mechanizmus získania kompenzácie je komplikovaný, odvíja sa od zastropovaných cien a nerieši zvýšené.
Tibor Zelenay Blue Note Jazz and Music Club, Nové Mesto nad Váhom
1. Negatívne dôsledky sa prejavili už koncom roka 2022, keď sme museli korigovať počet hudobných produkcií, hlavne tých, ktoré sú minoritné žánre a nezarobia si na seba prostredníctvom vstupného – dotovali sme ich z komerčných akcií. Teraz dotujeme zvýšené ceny energií. Ceny energií ovplyvnili, samozrejme, aj vizuálnu a kvalitatívnu stránku produkcií, pretože v rámci šetrenia nevyužívame celý svetelný park na koncertoch, ale len základné osvetlenie. Má to vplyv na atmosféru koncertov a ich zážitkový efekt pre divákov. Samozrejme, sme uvažovali (a aj skúsili na niektorých podujatiach) o zvýšení vstupného, ale keďže by to negatívne ovplyvnilo návštevnosť, tým aj druhý zásadný príjem klubu (tržby z baru), tak sme sa rozhodli zásadne vstupné nezvyšovať. Napriek tomu cítime pokles návštevnosti v priemere o 20 – 30 %, pretože ľudia sú v neistote, šetria a prvé, čo vypustia zo svojich výdavkov, sú platené voľnočasové aktivity (kultúra, šport). Zásadný vplyv to bude mať – a nielen u nás na takzvanú „nekomerčnú živú kultúru”, ktorá nebude mať podporu z grantov alebo od partnerov. FPU nenavýšil rozpočet a dohodnúť partnerstvá je v dnešnej dobe skoro nemožné – firmy tiež ako prvé znižujú svoje marketingové a reklamné výdavky.
2. Výzva ešte len bola zverejnená, takže si ju musíme dôkladne preštudovať, ale zo základných parametrov nie sme veľmi nadšení, keďže už „zastropovanie“v cenových úrovniach 199 € pri elektrine a 99 € pri plyne znamená 2-, 3-násobný nárast oproti rokom 2019 – 2021 a už takéto zastropovanie je pre nás takmer nezvládnuteľné. V rokoch 2023 – 2024 predpokladáme výrazné obmedzenie kultúrnych podujatí nielen u nás, ale aj v celej nezriaďovanej časti kultúry na Slovensku a taktiež zatvorenie mnohých kultúrnych priestorov – či už súkromných, akým je náš klub, alebo aj naviazaných na samosprávu.
Bude záležať aj na prevádzkovateľoch, ako sa vyrovnajú so šetrením a so získaním iných zdrojov na pokrytie zvýšených cien energií. Neistota je, samozrejme, aj do budúcnosti, dnes nikto nevie, aký vývoj budú mať ceny, a kultúra je špecifická v tom, že sa podujatia pripravujú niekedy aj rok alebo dva pred ich reálnym uskutočnením.
Jen Kratochvíl Kunsthalle Bratislava
1. Ceny energií sa nás ešte len dotknú, keď sa prejavia nové tarify v plnej sile. Pokračujeme v bežnej prevádzke, výstavy sa dajú dobre vidieť v kabáte, šále a čapici. Horšie je to s pohyblivým obrazom, keď má divák sledovať napríklad pol hodiny trvajúci film. Vtedy prichádzajú na rad vankúše na sadnutie a teplé deky. Podľa umelkyne Maje Štefančíkovej sa dá teplota meniť za pomoci tanca zamestnancov Kunsthalle vo výstavných priestoroch; či to tak naozaj bude alebo nie, sa môžu návštevníci presvedčiť pri Majou organizovanej performance v hlavnej sále Kunsthalle 3. marca. 2.
Kunsthalle je v budove Domu umenia iba ako hosť, ovládanie vykurovania prináleží Národnému osvetovému centru, takže je to otázka skôr na nich. Čo ale môžeme povedať, je skutočnosť, že archaické, kontraekologické vybavenie budovy, ktoré umožňuje v rámci regulácie kúrenia iba polohu „zapnuté“a „vypnuté“, kompenzáciu drahších účtov za energie nezachráni.
Marek Adamov Stanica a Nová synagóga, Žilina
1. Rok sme začali hľadaním informácií, koľko vlastne budeme po skončení našich zmlúv s dodávateľom energií platiť. Operovali sme s 300- až 800-percentným nárastom. Len s vypätím síl som bránil okamžitému vypnutiu kúrenia v synagóge a obmedzeniu prevádzky, ktoré navrhli kolegovia. Trvalo mesiac naliehania, kým sa nám podarilo vôbec uzavrieť zmluvy a dostať sa k najlepšej zo zlých možností. Na elektrinu a kúrenie nám chýba 60-tisíc eur, nehovoriac o ďalších rastúcich nákladoch. Ak by sme to chceli zaplatiť zo vstupného, muselo by ísť hore tiež o 400 percent, a to by bol koniec. Zvýšili sme ho o 20 percent. Ťažko sa to vysvetľuje aj štandardným podnikateľom a ešte ťažšie bežným ľuďom, ktorým štát ceny energie dotuje. Bojujeme nielen s vysokými cenami energií, ale aj s nepochopením. Je rozdiel, keď zvýšite ceny IT firme, v ktorej sa energie podieľajú na nákladoch rádovo v promile, a u nás, kde energie tvoria podstatnú časť rozpočtu. Rozbehli sme intenzívnu záchrannú akciu: Máme vypredané a častejšie než kedykoľvek predtým. Urobili sme zmeny v programe a oveľa viac riešime divácky záujem. Ak sa nejaká akcia vypredá, opakujeme ju. Je to však aj výsledok nášho dlhodobého vzťahu s divákmi – podržali nás a prišli, platia aj dobrovoľné dvojnásobné a trojnásobné vstupné na energie. Plníme program na max, už nielen jednu akciu denne, ale pokojne aj tri, snažíme sa obsadiť aj doobedie. Prenajímame intenzívne naše sály firmám na školenia a iné uzavreté akcie. Pokiaľ každý deň nezískame aspoň 150 eur navyše oproti minulému roku, tak máme problém zaplatiť náklady. Kultúrne podujatia sa v Žiline nedajú robiť každý deň, je to malé mesto. Voľné dni v programe plníme firemnými akciami, prednáškami, konferenciami, ale aj oslavami päťdesiatok a svadbami. Namiesto oslavy nášho 25. výročia sme urobili darcovský večierok s firmami, na ktorom sme im predstavili všetky možnosti, ako nás môžu podporiť. Namiesto zbierania darov a 2 % pre ukrajinských utečencov, čo by sme robili najradšej, musíme prehovárať všetkých, aby zachránili naše energie. Kampaň o dve percentá a získanie sponzorských darov tento rok rozhodnú o tom, či sa nám podarí na strechách stanice aj synagógy vybudovať fotovoltické elektrárne, a znížiť tak našu budúcoročnú spotrebu. Áno, žiadame pamiatkarov, aby nám dovolili strechu národnej kultúrnej pamiatky osadiť solárnymi panelmi, zmenila sa doba a vojna si vyžaduje vojnové riešenia.
Nevieme, ako presvedčiť samosprávy – mesto aj VÚC, že 90 percent našich aktivít sa koná v Žiline a odtiaľ pochádza väčšina návštevníkov našich podujatí, ale 95 percent financií získavame z grantových programov mimo Žiliny. Rozpočet Fondu na podporu umenia je už veľmi dlho zamrznutý na nedostatočnej sume, hoci inflácia zvyšuje naše náklady každoročne o 10 – 20 %, je to neudržateľná situácia.
2. Okrem zháňania peňazí a snahy ušetriť absolvujeme často dlhé vysvetľovanie, napríklad aj kamarátom, ktorí nám v dobrej viere posielajú facebookový post ministerstva kultúry, že pomáhajú kultúre a kultúra môže žiadať o kompenzácie na ministerstve hospodárstva. Je to najmä zo strany MK SR zavádzajúca komunikácia, ktorá budí dojem, že niečo robia, ale nerobia nič a iba zdieľajú informáciu od ministerstva hospodárstva starú mesiace. To nie je žiadna záchrana, ministerstvo hospodárstva prepláca 80 % z ceny nad 199 eur/MWh pri elektrine a 80 % z ceny nad 99 eur/MWh na plyne. S dotáciou rátame, preto hovoríme o 300až 400-percentnom zvýšení cien a nie o 800-percentnom. Ak by sme dotáciu nedostali, namiesto minuloročných 61 eur mesačne by sme platili 456 eur. Od marca sa nám podarilo získať ešte o čosi lepšiu sadzbu a rozdelením stanice a synagógy na dvoch odberateľov už nebudeme veľkým odberateľom a získame cenu pre malých odberateľov, čo i tak bude 3,5-násobok oproti minuloročným platbám.
Daniel Vadas A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
1. Vo vyúčtovaní za minulý rok nám prenajímateľ priestorov fakturoval nedoplatok vo výške takmer 10-tisíc eur. S týmto výdavkom sme v našom rozpočte na minulý rok, samozrejme, nerátali a aktuálne sa snažíme hľadať dodatočné zdroje, ktorým budeme vedieť tento náklad pokryť. V porovnaní s minulým rokom nám narástli náklady na vodu o 12 %, kúrenie o 77 % a elektrinu o 120 % a tieto sumy sa môžu ďalej zvyšovať. Sú to zásadné sumy pre naše fungovanie a aktívne sa zaoberáme tým, ako pokryjeme ich financovanie. 2.
Na A4 – Priestor súčasnej kultúry sa táto výzva nevzťahuje, keďže nemáme zriadené vlastné, na nás písané, odberné miesto. Zisťujeme, či je oprávneným žiadateľom majiteľ budovy, v ktorej si prenajímame priestory, a ako sa prípadná podpora pre majiteľa môže preniesť na nás.
Ťažko sa to vysvetľuje aj štandardným podnikateľom a ešte ťažšie bežným ľuďom, ktorým štát ceny energie dotuje. Bojujeme nielen s vysokými cenami energií, ale aj s nepochopením. Marek Adamov
Stanica Žilina-Záriečie, Nová Synagóga