Migy hlásili chyby tam, kde mali prístup len Rusi

Polícia preverovala podozrenia zo sabotáží ruských technikov na slovenských migoch, hovorí minister obrany Jaroslav Naď

Jaroslav Naď (42) je ministrom obrany a podpredsedom strany Demokrati. V rozhovore hovorí, či je v novej strane Demokrati stratégom a ako vznikala, či existuje naďalej šanca na spojenie s Mikulášom Dzurindom, ale aj či mu prezidentka avizovala, že menuje úradnícku vládu.

Neubehol ani rok od rozhovoru na festivale Atmosféra, v ktorom ste povedali, že ste znechutený z politiky a uvažujete o odchode. Dnes vás politika zase baví?

Baví je silné slovo. Povedal som to a platí, že som bol vtedy úprimný. Mal som tri dôvody, ktoré ma osobne demotivovali. Prvým boli nekonečné hádky vnútri koalície a odchod SaS z vlády. Druhý dôvod bol osobný, tým bolo sklamanie, ako Ďuro Krúpa odišiel. Nieže z OĽaNO…

Ale od vás?

My dvaja sme dlhoroční priatelia a zaslúžil som si aspoň jeden telefonát dopredu, že to ide urobiť. Nestalo sa. Tretí dôvod bola vnútorná situácia a fungovanie v OĽaNO. Tieto tri veci ma ubíjali, ale zároveň to nikdy nie je čierno-biele. Ak by v decembri za mnou neprišiel Edo Heger, či nejdeme vytvoriť nový subjekt, dnes by som bol definitívne rozhodnutý, že by som v politike po tomto volebnom období skončil.

Iniciátorom bol premiér?

Áno.

Keď sa v januári schyľovalo k tomu, že spolu s Eduardom Hegerom odídete z hnutia OĽaNO, viacerí politici mi v zákulisí povedali, že Eduard Heger je síce líder, ale vy ste ten stratég a hýbateľ. Nemáte to takto rozdelené?

Vôbec nie, aj keď som potešený, normálne mi ego narástlo teraz, ale nie je to tak. Edo mi deň po páde zavolal a opýtal sa ma, ako sa cítim. Povedal som, že som frustrovaný a sklamaný a že je to pre mňa definitívny koniec v politike. On mi na to povedal, že sa cíti oslobodený a považuje to za nový začiatok v politike. Navrhol, aby sme vytvorili nový subjekt, a ja som povedal – áno.

Dohodnúť spojenie práve so stranou Spolu a Miroslavom Kollárom, ktorý už predtým ohlásil spoluprácu s Mikulášom Dzurindom a projekt Modrej koalície, to bol čí nápad?

Neviem, či to doteraz zaznelo, ale poviem, ako to bolo. Do mojej kancelárie na ministerstve obrany za mnou prišli dvaja ľudia: jeden z tímu Mikuláša Dzurindu, druhý z tímu Miroslava Kollára.

Obaja prišli spoločne a povedali mi, aby sme s Edom a ďalšími ľuďmi išli k nim do Modrej koalície. Povedali, že im to zjavne nefunguje a že sa Mikuláš Dzurinda asi odtrhne a bude chcieť zbierať vlastné podpisy. Povedali, že oni s tým nesúhlasia. To bol prvý krok, ktorý bol urobený.

Čo bolo potom?

Ja som informoval Eda Hegera a on sa následne stretol s Miroslavom Kollárom aj s Mikulášom Dzurindom. Mimochodom, s Mikulášom Dzurindom to bolo asi druhýkrát, čo sa s ním stretol premiér, ešte predtým som sa ním niekoľkokrát stretol ja.

Ponúkali sme mu – a tá ponuka je stále na stole –, aby nikam neodchádzal a zostal. Zjavne sa rozhodol ísť inou cestou, no verím, že to ešte prehodnotí. Mali sme teda niekoľko alternatív a nakoniec sme sa v úzkom tíme okolo Eda Hegera rozhodli ísť touto cestou (spojenia so stranou Miroslava Kollára – pozn. red.).

Ponuka pre Mikuláša Dzurindu teda platí? Lebo 6. februára, teda ešte pred vaším spojením s Miroslavom Kollárom, ste pre Aktuality povedali: „Každý má právo vrátiť sa do politiky (…), ale Mikuláš Dzurinda by nemal byť v pozícii lídra, v predsedníctve či niečo podobné.“

To je však to, čo mne hovoril Miki osobne. Zopakoval som len to, čo mi hovoril. My sa s Mikim Dzurindom poznáme veľmi dlho, posledných šesť-sedem rokov sa z času na čas stretávame. Stretol som sa s ním aj ako minister a konzultoval niektoré politické skúsenosti.

Stále mi hovoril, že má záujem, aby sa strany spájali, ale že on osobne už v politike byť nechce. Povedal mi to aj v decembri minulého roka, zopakoval to aj na stretnutí, kde sme boli vo štvorici, za účasti Mira Kollára a Eda Hegera. Vravel, že chce byť facilitátor, zjednotiteľ.

Prekvapilo vás päť percent v prvých prieskumoch pre stranu Demokrati?

Pozitívne.

Čakali ste menej?

Áno. Sme z toho milo prekvapení a pevne verím, že to bude ďalej rásť.

Focus v nedeľu zverejnil prieskum, ktorý ukazuje, že „ak by to mohlo ďalej rásť“, tak napríklad v spojení s KDH. Zoskupenie Demokrati plus KDH by volilo takmer 15 percent ľudí, samostatne majú tieto strany preferencie v súčte asi 11 percent. Je to argument, aby ste pokračovali v pokusoch o rokovanie s KDH?

Celkovo treba spájať demokratických voličov. Obávam sa podobného prepadu hlasov, k akému došlo v roku 2020. Vtedy OĽaNO vyhralo a podarilo sa zostaviť vládu bez zapojenia Smeru a extrémistov. Ale zároveň prepadli hlasy PS/Spolu, KDH či maďarských strán. Toto by sa nám mohlo vypomstiť, preto treba hľadať riešenie, aby prepad hlasov bol čo najmenší. Ja by som to nelimitoval len na spojenie s KDH. Možností bude viac, ešte máme stále čas.

Táto možnosť je trochu viac na stole po tom, čo zo strany Za ľudí odišli Juraj Šeliga a Jana Žitňanská. Oni verejne hovoria o svojej predstave, že by sa spojili Demokrati a KDH, a teda oni by mohli byť pri tom. Vidíte to reálne?

Dobrá otázka, ale mala by ísť primárne na KDH. My sme otvorení rokovaniam so všetkými demokratickými stranami, samozrejme, mimo Smeru, Hlasu a extrémistov. Pravda je, že z KDH nielenže v každom vyjadrení počúvame, že sa nechcú spájať, ale najnovšie sa aj rozhodli, že budú kritizovať vládu zľava-sprava. Niekedy naskakujú veľmi zvláštne aj na témy, ktoré spúšťa Smer. Musia si sami uvedomiť, čo chcú. Dnes majú menšie preferencie, ako mali pred minulými voľbami, a ani vtedy sa do parlamentu nedostali. Ego dole, sadnime si za stôl a bavme sa.

Spolupráca s Alianciou nepripadá do úvahy?

My sme pripravení na spoluprácu s každým, okrem tých strán, ktoré som spomenul. Ale zároveň platí, že nebudem komunikovať o bližšej možnej spolupráci s politikmi, ktorí majú zásadne iný pohľad na zahraničnopolitické smerovanie. Ako je napríklad pán Gyimesi, ktorý sa chce vidieť v Aliancii, aj keď ho odmietajú z každej strany.

On je príklad človeka, ktorý pre svoje politikárčenie ohrozuje národné záujmy našej krajiny. Ja nebudem strácať čas diskusiou s ľuďmi, ktorí to nevedia odsúdiť. Akákoľvek spolupráca by musela mať hlavu a pätu, musela by byť v zhode s hodnotami, ktoré majú Demokrati, kde je zahraničnopolitické smerovanie v zmysle členstva Slovenska v EÚ a NATO nespochybniteľné.

V platforme SMK, ktorá pôsobí v rámci Aliancie, to tak jasne nevidíte?

Presne tak.

Igor Matovič obchádza kultúrne domy, Smer si robil MDŽ a zrejme budú stavať máje, krajná pravica má dezinformačné médiá, všetci kampaňujú. Ako chcete v kampani zaujať vy?

Ja som známy tým, že pred predchádzajúcimi voľbami som prešiel každý jeden okres. Niektoré dva-trikrát. Rád chodím do regiónov, v konečnom dôsledku, kampaň Igora Matoviča v kultúrnych domoch naštartovala moja diskusia s Rastislavom Káčerom v Michalovciach. Ja som rád, že Igor Matovič chodí do regiónov, nezvykol to robiť v minulosti. My máme svoju prácu, ktorú robíme dennodenne ako členovia vlády, no zároveň keď môžeme, stretávame sa aj s ľuďmi. Mienime robiť slušnú politiku, nebudeme na nikoho útočiť a ľudia rozhodnú, či sa im to páči alebo nie.

Opozícia vám zároveň vyčíta, že si robíte kampaň z vládnych limuzín, lebo na večerné stranícke stretnutia využívate výjazdné rokovania, ktoré máte ako členovia vlády.

V stredu sme boli v Banskej Štiavnici, ktorej sme schválili prvú pomoc vo výške 11 miliónov eur. Nemyslím si, že by niekto zo Štiavničanov bol proti tomu, aby sme tam prišli. Ale zároveň si pamätám, ako Peter Pellegrini vytiahol od dvoch podnikateľov z Banskej Štiavnice asi 80-tisíc eur, ktorí mu dali dar do strany. Ak by bol taký hrdý na Banskú Štiavnicu, ako sa tvári, mohol by ich vrátiť Banskej Štiavnici. Toľko k výčitke opozície.

Kým my máme v regiónoch pracovné stretnutia, Pellegrini zobral vládnu letku a išiel pozrieť svojho kamaráta, operného speváka do Drážďan. Nech sa Pellegrini nevyjadruje, lebo ak bol niekto top papaláš, ktorý si nechal posilniť aj policajnú kolónu, lebo sa mu páčilo, ako to okolo neho bliká, tak to bol on.

Posledné dva týždne sa medzi poslancami parlamentu hovorí o tom, že prezidentka by napokon predsa len mohla vymenovať úradnícku vládu. Demokratom by to skôr pomohlo – lebo by ste boli menej spájaní s problémami, ktoré vládnutie prináša – alebo uškodilo, lebo by ste stratili možnosť byť toľko na očiach a v médiách?

Pomenovali ste presne, že by to malo výhody aj nevýhody. Hlavne v tom nevidím zmysel. Voľby sú jasne stanovené, budú 30. septembra, skôr už nebudú. Pri všetkých chybách, ktoré za tri roky spravila vláda, platí, že je veľmi skúsená a funguje dobre. Na vládnej úrovni nie sú žiadne problémy, chaos je v parlamente.

Ale ak by prišla úradnícka vláda, mala by v parlamente ešte menšiu podporu, a teda by boli problémy ešte väčšie. Táto vláda je v zahraničí vnímaná veľmi pozitívne, práve pre ľudí ako sú Edo Heger, Rastislav Káčer či ako som ja. Keby prišli traja noví ľudia, v zahraničí by ich nerešpektovali, lebo ich nebudú poznať.

To by azda záviselo od toho, kto by to bol.

To je jedno. Deväťdesiat percent dohôd, ktoré robíme dnes v rámci NATO či pomoci Ukrajine, je založených na tom, že sa osobne poznáme. Pani prezidentka ide čoskoro na dôležitý samit NATO vo Vilniuse. Môže tam ísť s Káčerom a Naďom alebo s niekým, koho nebudú poznať. Ak by prišla nová vláda, prvé dva-tri mesiace by sa len hľadala a potom by prišli voľby. Načo by to bolo dobré? Navyše politicky by to pani prezidentke nepomohlo, ale skôr uškodilo.

To si asi musí vyhodnotiť pani prezidentka. Máte vy osobne avízo, že vymenovanie úradníckej vlády hrozí?

Nie. Počúvam to väčšinou od novinárov, občas prídu nejakí kolegovia, či sme to počuli, že sa niečo šušká. No nič nebolo komunikované. Ja si myslím, že by to nebolo racionálne.

Ako vnímate diskusie okolo bezpečnostnej previerky ministra Romana Mikulca? To by nemohol byť dôvod na odchod ďalšieho ministra a napokon aj úradnícku vládu?

Absolútne nie, to je čistá bublina. Až som sa pozastavil nad tým, ako sa z toho dala urobiť takáto „kauza“. Napriek tomu, že ja som si o bezpečnostnú previerku požiadal do mesiaca po svojom nástupe, platí štandard, že si ministri previerky nerobia. Ani obrany, ani zahraničných vecí, ani vnútra. Niektorí si dali, niektorí nie. Na vnútre si nedal nikto. Ani Kaliňák, ani Saková. Ak chcú povedať, že sa neoboznamovali s utajovanými skutočnosťami, tak neviem, ako mohli vykonávať svoju funkciu. A ak sa oboznamovali, tak čo, tiež porušovali zákon?

Nemal by si minister Roman Mikulec o previerku aj tak požiadať?

Ja si nemyslím, že by si ministri či poslanci, a niektorí úradníci, nemali robiť previerky. Majú mať právoplatne odsúdení ľudia, ako napríklad Milan Mazurek, prístup k tajným dokumentom? Všetci by si mali urobiť previerku. Vláda, možno s výnimkou premiéra a prezidentky, ale aj poslanci. Ak sa chcú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, mali by mať previerku.

Minulý týždeň ste s premiérom Hegerom navštívili Ukrajinu. Posledné týždne sú tak trochu v očakávaní ukrajinskej ofenzívy, ktorej by mali pomôcť západné zbrane. Príde k nej na jar alebo bude ten čas, keď si Ukrajinci musia nové zbrane osvojiť, dlhší?

K protiofenzíve príde vtedy, keď bude pripravená a keď geografické a meteorologické podmienky umožnia, aby to prebehlo. Verím, že bude úspešná.

V súvislosti s presunom slovenských migov na Ukrajinu si opoziční politici neodpustili poznámky, ako mohli tak ľahko vzlietnuť, keď ste údajne hovorili, že sú „šrot“. Ťažko to tu vysvetlíme tak podrobne ako generál letectva Ľubomír Svoboda v rozhovore, ktorý si môžu čitatelia nájsť na N-ku. Ale ako na túto výhradu odpovedáte, ak sa na ňu spýtajú bežní ľudia?

Ja som v prvom rade nikdy nepovedal, že migy sú „šrot“. Dával som si na to extra pozor, a keď tento výraz niekto použil, tak som povedal, že to tak nie je. Celé Slovensko videlo rozlúčku s migmi na leteckom dni SIAF v septembri 2022, kde štyri migy preleteli. Boli letuschopné, ale to neznamená, že boli aj bojaschopné. Ukrajinci prišli na Slovensko týždeň pred ich odletom, priniesli si náhradné diely a lietadlá skontrolovali.

Ja som bol rád, keď preleteli hranicu, lebo tak, ako aj povedal generál Svoboda, chybová hláška na týchto strojoch bola v priemere každých 42 minút. Nemali sme ani náhradné diely, ani pilotov. Náčelník generálneho štábu sa ešte pred medzivládnou dohodou s Ukrajinou oficiálne vyjadril, že pre slovenské ozbrojené sily sú nevyužiteľné.

Ukrajinci si s nimi poradia?

Majú pilotov, náhradné diely aj firmu, ktorá dlhodobo – ešte z čias Sovietskeho zväzu – migy opravovala. Môžu im pomôcť zabraňovať útokom ruskými raketami a zachraňovať životy.

Generál Svoboda vysvetľoval, ako Rusi napriek zmluvám neplnili prísľuby a požiadavky na náhradné diely, čo reálne stíhačky znefunkčňovalo. Dokonca povedal: „Keby som bol konšpirátor, tak by som v tom dokonca mohol hľadať zámer. Lebo každý, kto tejto oblasti trochu rozumie, si môže spočítať, že pri takej nízkej dostupnosti lietadiel, akú sme mali my, si za pätnásť rokov zlikvidujete celý letecký personál.“Vyšetrovali ste, či tam bol zámer?

Nielen my, vyšetrovala to aj polícia, na základe našich podozrení. Nechcem ísť do príliš veľkých technických detailov, ale napríklad v motoroch lietadiel boli časti, ku ktorým sa dostali aj slovenskí technici, a potom tam boli časti, ku ktorým sa dostali len ruskí technici.

Chyby, ktoré sa objavovali, boli len v tých častiach, ku ktorým sa dostali len ruskí technici. Naozaj tam bolo podozrenie, či tam nebola páchaná sabotáž. Vyšetrovanie dopadlo nejednoznačne, ale my sme cítili stratu dôvery voči ruským technikom na Sliači, lebo sa opakovali chyby len tam, kam sa dostali len oni.

Spoluprácu s Hlasom ste vy aj premiér Heger opakovane vylúčili. Zaskočil vás minister Káčer, ktorý vám trochu oponoval?

Spoluprácu s Hlasom vylúčilo predsedníctvo Demokratov. Rasťo Káčer povedal aj „B“, ktoré sa zvykne z diskusie stratiť. Povedal, že Hlas by musel prejsť sebareflexiou. To si ja neviem predstaviť. Ja mám sedieť vo vláde s Pellegrinim ako človekom, ktorý organizoval bezpečnostnú radu, keď som bol obvinený na základe trápnej akcie, ktorú voči mne zorganizoval Balciar? Za seba môžem povedať – nikdy v živote. Naším cieľom je urobiť všetko pre to, aby vládu neskladal ani Pellegrini, ani Fico.

Čo ak príde k tomu, že Pellegrini bude ochotný vládnuť s inými stranami ako so Smerom a s Republikou, no tie iné strany ho odmietnu? Nebolo by lepšie, aby ho neodmietli?

Keď ide Pellegrini do Nemecka, nasľubuje, že dáme Ukrajine vojenskú pomoc a migy. Potom sa stretne s Rusmi a Číňanmi a im povie, že to neurobíme. Na Slovensku vajatá, nevie povedať, kam patrí. Ak bude mať možnosť si vybrať, môže povedať, že s Ficom nechce ísť, môže ísť aj do menšinovej vlády.

Ale ja si myslím, že to nebude jeho slobodné rozhodnutie. Fico zatlačí, chytí ho za citlivé miesto a Pellegrini bude musieť konať tak, ako chce Fico a oligarchovia za ním. Ja verím, že ľudia budú hlasovať tak, aby nevznikla dilema o tom, či Hlas bude alebo nebude súčasťou vlády.

Pani prezidentka ide čoskoro na dôležitý samit NATO vo Vilniuse. Môže tam ísť s Káčerom a Naďom, alebo s niekým, koho nebudú poznať.

FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ