Nedeľa je deň, keď má zmysel mať otvorené
Som zaskočený tým, prečo sa stále otvára zákaz nedeľného predaja a aká je za tým skutočná agenda, hovorí šéf Martinusu Michal Meško
Debata o zákaze nedeľného predaja je najmä o nákupných centrách, pretože mnohé obchody sú na Slovensku v nedeľu zatvorené už dnes, hovorí šéf Martinusu Michal Meško. Na zákaz by podľa neho doplatili nielen obchodníci, ktorí by museli zostať v nedeľu zatvorení, ale napríklad aj gastroprevádzky, ktoré sú závislé od počtu ľudí, ktorí do centra prídu.
Aké má Martinus v nedeľu tržby?
Nedeľné tržby predstavujú do 10 percent našich celoročných obratov v kamenných kníhkupectvách, veľkú časť z toho tvoria nedele pred Vianocami. Pre niektorých obchodníkov robí nedeľný predaj aj viac ako 20 percent celoročných tržieb. Predpokladáme, že zákazom nedeľného predaja by sa časť tržieb stratila, časť by sa rozložila do okolitých dní. Pri nákupe kníh je to často o spontánnom nákupe. Prechádzate sa mestom alebo obchodným centrom, idete popri kníhkupectve a zaujme vás kniha, a to sa deje aj v nedeľu.
Chodíte nakupovať v nedeľu?
Som veľký fanúšik internetového nákupu, ale sem-tam sa stane, že si potrebujem nakúpiť potraviny v klasickom obchode. Ale nie som klasický nedeľný návštevník nákupných centier.
V parlamente je opäť návrh na zákaz nedeľného predaja, má sa o ňom rokovať na májovej schôdzi. Ako vnímate, že sa táto téma stále vracia?
Vnímam skôr jej politicko-ideologické podfarbenie a to ma na debate trochu ruší. Vie byť aj oveľa odbornejšia a vecnejšia.
Predkladatelia návrhu argumentujú tým, že nedeľa je už definovaná v zákonoch ako deň pracovného pokoja a že stačí, aby na víkendové nákupy bola sobota. Čo vy na to?
Ak je nedeľa dňom pracovného pokoja, tak prečo potom nezakážeme akúkoľvek prácu? Aj po prípadnom zatvorení obchodov by stále obrovská časť ľudí musela pracovať. Jedným z navrhovaných zámerov zákona je, aby ľudia trávili viac času spoločne. Často možno výletmi v meste, čo znamená ísť spolu do kaviarne, do reštaurácie. V konečnom dôsledku by bolo skvelé, keby to pomohlo gastrobiznisu, ktorý prežíva veľmi ťažké časy. Ale to napokon môže znamenať viac ľudí pracujúcich v nedeľu. Takže to nerieši všetkým ľuďom deň pracovného pokoja.
Máte v nedeľu plné kníhkupectvá?
Máme, ale nepovedal by som, že je vtedy najväčší nátresk z celého týždňa. Aj počas víkendov, teda aj v nedeľu k nám zvyknú prísť rodičia s deťmi a čítajú si alebo vyberajú knižky. Je to určite deň, keď má zmysel mať otvorené. Z opačnej strany do toho vstupuje ekonomika, neustále sa zvyšujúce víkendové príplatky. Je pravda, že niektorým obchodom nemusí dávať zmysel mať v niektorých dňoch otvorené. Nákupné centrá zase chcú byť otvorené sedem dní do týždňa. Ich prevádzkovatelia chcú mať otvorené všetky prevádzky, aby zákazníkovi čo najviac vyhoveli.
Líši sa v nedeľu klientela? Chodia do kníhkupectiev viac napríklad rodiny s deťmi?
Myslím si, že o niečo viac, ale nehovoril by som, že v nedeľu k nám chodí úplne iný typ zákazníkov.
Už ste povedali, že nedeľný predaj v kamenných kníhkupectvách tvorí zhruba 10 percent vašich tržieb. Môže to online predaj nahradiť?
V nejakej miere áno. Nemyslím, že zatvorenie nedelí by znamenalo 10-percentný pokles tržieb. Jednak návrh počíta s tým, že počas tých najexponovanejších nedieľ by prevádzky mohli zostať otvorené. Jednak by sa nejaká časť tržieb možno presunula do iných dní, nejaká na internet. Ale stále sa bavíme o tom, že sa tak zachráni maximálne polovica predaja – zvyšok jednoducho odíde, lebo sa vytratí spontánny nedeľný nákup.
Niektorí obchodníci vravia, že keby sa zakázal v nedeľu predaj, prišli by o 15 alebo 20 percent tržieb a niektorí ešte o väčšiu časť. Mohlo by to znamenať zásadný problém pre nejaké typy biznisu?
To je ten najväčší problém. Možno si dokážete inak naplánovať nákup potravín, ale utrpieť môže spontánny nákup alebo taký, na ktorý si vyhradíte čas cez víkend. V obchodných centrách, ktoré tvoria veľkú časť maloobchodu, sú obchody na seba navzájom naviazané. Prípadné zatvorenie maloobchodu môže mať negatívny dosah napríklad na gastroprevádzky v nákupných centrách, ktoré závisia od počtu ľudí, čo do centra prídu. Takže nakoniec si to negatívne odnesú nielen tí, ktorí musia byť zatvorení, ale nepriamo aj tí, ktorí musia zostať otvorení, keď to tak povieme.
Akú máte štruktúru nákladov v kníhkupectve v obchodnom centre a mimo neho, a ako by náklady ovplyvnili zatvorené obchody v nedeľu?
Je tam pomerne veľký rozdiel. Debata je v skutočnosti najmä o nákupných centrách. Keď sa prejdeme po Slovensku, tak si všimneme, že nielenže sú mnohé obchody v nedeľu už teraz zatvorené, ale v sobotu sú otvorené napríklad len dopoludnia. A práve nákupné centrá riešia to, že keď si niekto naozaj potrebuje nakúpiť, vie sa na ne spoľahnúť. Náklady oproti prevádzke napríklad v centre mesta zahŕňajú aj starostlivosť o centrum, jeho marketing, prevádzku, upratovanie, ochranu a podobne. Takisto priestory sú niekedy o niečo väčšie, modernejšie. Prevádzka obchodu v nákupnom centre vie byť drahšia než prevádzka niekde na ulici.
Keby bolo v nedeľu zatvorené, máte podobné náklady?
Áno. Čiastočná úspora je možná tým, že sa v ten deň nemusí svietiť, ale napríklad chladničky musia bežať nonstop. Otázka napríklad je, ako by bežala vzduchotechnika, pretože centrum by aj tak pre časť nájomcov malo zostať otvorené, napríklad pre kiná alebo gastroprevádzky. Takže základnú prevádzku by bolo treba platiť. Nehovoriac o tom, že nájomné sa neráta podľa počtu otvorených dní alebo hodín, ale je na mesiac – bez ohľadu na to, koľko je obchodník otvorený. Je to zase pochopiteľné, pretože majiteľ budovy ju potrebuje splácať a nemá až tak čo urobiť s tým, či je alebo nie je otvorené.
Vo vašich kamenných predajniach pracuje veľa mladých ľudí. Máte veľa brigádnikov?
Máme veľkú časť brigádnikov – kolegov, ktorí s nami spolupracujú dlhodobo, ale na menší objem hodín do mesiaca než trvalí zamestnanci. Sú to najmä študenti vysokých škôl, ktorí cez víkendy majú často najväčší priestor na to, aby si mohli privyrobiť. Keď sme robili prieskum medzi zamestnancami a brigádnikmi, vyše 80 percent z nich si želalo, aby mohlo byť otvorené aj v nedeľu. Pýtali sme sa ľudí, ktorých sa to dotýka. Nie je to reprezentatívny prieskum, ale minimálne za nás vieme povedať, že zamestnanci by zatvorenie prevádzok v nedeľu vnímali negatívne.
Máte 17 kamenných kníhkupectiev. Je rozdiel v tom, ako to vnímajú ľudia v Bratislave alebo vo väčších a malých mestách?
Väčšinu kníhkupectiev máme mimo Bratislavy. Priznám sa, nemám do hĺbky rozanalyzované, či sú tam zásadné odchýlky. Do prieskumu sa zapojila asi polovica ľudí naprieč celým Slovenskom.
Máte možno aj z diskusií s inými obchodníkmi pocit, že zákaz nedeľného predaja mô
Prípadné zatvorenie maloobchodu môže mať veľmi negatívny dosah napríklad na gastroprevádzky v nákupných centrách, ktoré závisia od počtu ľudí, čo do centra prídu. Takže nakoniec si to negatívne odnesú nielen tí, ktorí musia byť zatvorení, ale nepriamo aj tí, ktorí vlastne musia zostať otvorení.
žu ľudia napríklad na východnom Slovensku vnímať inak?
Na základe diskusií to vnímam ako celoplošný problém. Nedá sa to urobiť tak, že zákon bude platiť len od nejakej čiary na jednu alebo druhú stranu krajiny. Najlepšie by podľa nás bolo, keby to bolo na slobodnej voľbe obchodníka. Sú obchodníci, ktorí by uvítali, keby mohli mať niektoré nedele zatvorené, pretože v kombinácii s drahými energiami a víkendovými príplatkami im nemusí dávať zmysel mať vtedy otvorené. Tam narážame na komplexný systém fungovania obchodného centra, ktoré od nájomcov vyžaduje, aby mali otvorené vo všetky dni, keď sú otvorené. Na ilustráciu, my v Martinuse sme sa rozhodli na Štedrý deň zatvoriť kníhkupectvá, aby ľudia už mohli byť s rodinami. Nikto nám to nemusel zákonom prikazovať. Paradoxne, väčší problém bolo dohodnúť to s niektorými obchodnými centrami. Som veľmi vďačný, že veľká väčšina z nich sa k tomu postavila ústretovo, ale boli aj takí, u ktorých sme cítili, že to nevnímajú úplne pozitívne.
Jeden z argumentov v prospech toho, aby obchody ostali otvorené aj v nedeľu, je, že nielen študenti, ale možno aj slobodné matky si chcú cez víkend privyrobiť. Čo si o tom myslíte?
Na jednej strane príplatky istým spôsobom znižujú podnikateľom rentabilitu počas niektorých nedieľ. Ale aj u nás to bol jeden z dôvodov, pre ktorý by ľudia boli za zachovanie otvorených nedelí. Vnímajú to ako spôsob, ako si ešte privyrobiť nad rámec základného platu.
Na lepšiu predstavu: koľko má Martinus zamestnancov a brigádnikov?
Martinus vrátane internetového obchodu má okolo 270 zamestnancov. Počas roka sa to mení, takže je to niekde okolo 250 až 270 zamestnancov a ďalších niekoľko stoviek brigádnikov, s ktorými spolupracujeme. Ale zase počas sezóny sa celkový počet ľudí, ktorí robia pre Martinus, dokáže vyšplhať aj k tisícke.
Parlament koncom minulého roka schválil rozmrazenie príplatkov, teda ich zvýšenie narýchlo bez diskusie. Ako to celé vnímate, zvlášť teraz pred voľbami, keď sa v parlamente predkladajú narýchlo rôzne poslanecké návrhy?
V tom chaose, ktorý tam panuje, je to živná pôda na úplne nekoncepčné návrhy, o ktorých sa nevedie žiadna relevantná debata, a už vôbec nie odborná. Pri zákaze nedeľného predaja sa snažíme s politikmi komunikovať cez Iniciatívu slovenských maloobchodníkov. Niekedy na naše základné otázky povedia: Aha, to nám nenapadlo. Chýba mi naozajstná odborná debata, v ktorej by odzneli všetky argumenty, čo chceme riešiť, a či práve toto je ten najlepší spôsob, ako tomu pomôcť. Nehovorí sa napríklad o tom, že prípadné zatvorenie nedelí komplikuje prácu na dlhý a krátky týždeň.
Táto téma sa otvárala už za predchádzajúcich vlád. Máte pocit, že debata o nej sa aspoň niekam posúva?
Sám som niekedy zaskočený tým, prečo sa tá téma neustále otvára a aká je za tým skutočná agenda. Myslím si, že dnešný stav s výnimkou situácie v obchodných centrách, čo je naozaj objektívny faktor a nevieme úplne, čo s tým, umožňuje obchodníkovi slobodne si určiť otváracie hodiny.
Kolega Roman Pataj napísal, že premiér a jeho ministri doplácajú na tri roky chaosu, v ktorom voliči stratili povedomie, že do nich politici nalievajú miliardy ako nikdy predtým, Robert Fico by z toho vytĺkol aspoň 30 percent v prieskumoch, kým Eduard Heger je vďačný za 5. Ako to vnímate vy – je pomoc dostatočná, len je okolo nej chaos?
V konečnom dôsledku som rád, že sa počas pandémie podarilo vytvoriť schémy na pomoc obchodníkom. Pomoc s nájomným sme pocítili a vnímame ju pozitívne, ale to, čo tomu predchádzalo a ako dlho to trvalo, spôsobilo podľa mňa neprimerane veľa vrások a v niektorých prípadoch možno aj prepúšťanie ľudí. V krízových situáciách by mali štáty jasne pomenovať to, s čím sa dá rátať a ako to bude fungovať. Nehovoriac o tom, že poznám viac obchodníkov, ktorí síce mohli mať nárok na pomoc, ale bola byrokraticky taká náročná alebo pre nich nepochopiteľná, že sa k nej napokon nedostali. Nechcem povedať, že všetko bolo len zlé. Ale ak mám poukázať na to, čo mohlo byť lepšie, tak jasná komunikácia.
Počas koronakrízy tržby Martinusu rástli, takže sa zdá, že kríza vás výrazne nepoznamenala. Začali ľudia viac čítať, alebo ste zdvihli ceny?
Počas pandémie sme mali také pološťastie. Šťastie sme mali v tom, že sme mali naozaj silný e-shop. Boli sme schopní relatívne rýchlo reagovať. V čase príchodu pandémie však naše kamenné kníhkupectvá tvorili už takmer polovicu našich obratov. Som hrdý, že sme počas pandémie nemuseli nikoho prepúšťať, a to aj vďaka dotáciám, ktoré boli na ľudí, ktorým sme nedokázali prideliť inú prácu. Snažili sme sa, aby ten, kto mohol, prišiel pomáhať do skladu napríklad do centrály do Martina, pretože e-shop začínal zaznamenávať nápory. Potom prišli výzvy: mnohé e-commerce firmy mali problémy, pretože extrémnym spôsobom vyrástli, potrebovali sa predzásobiť, zväčšiť kapacity. Zrazu sa otvorili kamenné obchody, ľudia sa do nich vrátili, ako keby pandémia ani nebola. Aj u nás sa stalo to, že e-shop minulý rok o niečo poklesol. Napokon to považujem za oveľa zdravší a silnejší spôsob fungovania pre akýkoľvek segment.
Vrátili sa ľudia do kníhkupectiev v takej miere ako predtým?
Mám pocit, že áno, ale ťažko sa to porovnáva. Teraz sú prvé mesiace, keď môžeme začať porovnávať kamenné obchody medziročne, ale ešte január, február sme museli porovnávať s rokom 2019 alebo 2020. Porovnanie ukazuje, že sa vrátili vo väčšej miere. Korona z hľadiska nákupného správania zmenila to, že do nákupných centier nechodí viac ľudí, ale keď už tam prídu, tak cielenejšie. Takže priemerný nákup sa o niečo zväčšil.
Aký ste mali minulý rok?
Mali sme ešte o niečo lepší obrat ako v predchádzajúcom roku, ale finančný rok sa nám skončil 31. marca. Bol už poznačený vojnou na Ukrajine, ale aj energetickou krízou. V posledných mesiacoch sme veľa času venovali tomu, ako zefektívniť prevádzky, čo napokon vnímam ako obrovskú príležitosť aj pre spoločnosť. Osobne si myslím, že sme ako krajina dostatočne nevyužili moment toho, aby sme v ľuďoch vytvorili spoločnú potrebu, že čo sa týka energií, vieme fungovať efektívnejšie.
Zvyšovali ste pre vysokú infláciu ceny kníh?
Jeden z veľkých problémov knižného trhu bol ten, že od roku 2015 nám priemerná mzda na Slovensku stúpla o 41 percent, kumulovaná inflácia bola asi 25 percent, ale priemerná kniha za 7 rokov zdražela len o 10 percent. Knihy dlhé roky nedorovnávali ani len infláciu. Kým v roku 2015 ste si za priemerný plat mohli kúpiť 56 kníh, začiatkom roku 2022 to bolo viac ako 75 kníh. Vydavatelia si však začali uvedomovať, že im významne zdražel papier, tlačiarenské služby a tak ďalej. V januári a februári stúpli priemerné ceny nových kníh asi o 7 percent, čo nie je ani len o výšku inflácie. Niektoré novinky zdraželi medziročne aj o 20 percent. Kniha, ktorá by pred rokom bola za 14,90, dnes možno stojí 17,90. Súvisí to s tým, že obrovská časť kníh sa možno bude stále predávať za 6,90, čo je cena, ktorá bola pred siedmimi rokmi relatívne normálna, a vydavateľ ju dodnes neprecenil. Na Slovensku v kníhkupectvách ležia doslova milióny kníh s cenovkami. Všetky ich individuálne preceňovať je technicky také náročné, že je veľká otázka, či by to dávalo zmysel.
Čiže vy ste k tomu pristúpili tak, že nepreceňujete všetky knihy?
Len čo vydavateľ vydá dotlač alebo dá informáciu, že ceny sa menia, zmeníme cenovky. Zatiaľ sa stále riadime odporúčaniami vydavateľa najmä z praktického dôvodu, v e-shope stále dávame zľavy.
Veľkou témou je v súčasnosti umelá inteligencia. IT lídri vyzývajú na prerušenie jej vývinu. Ako sa na to vo firme pripravujete?
Osobne som veľký nadšenec IT, no zároveň je to pre mňa extrémne strašidelné. Otvára to veľa možností, ale vždy si treba pripomínať, že to nemá len víťazov. Zatiaľ sme vo firme z toho nadšení, aj keď na pozadí cítime aj riziká. Máme partiu ľudí, ktorí sa po tom vrhli úplne hladno a hrajú sa s tým. Máme rozrobené veci typu, že si budete môcť vyhľadať knihu podľa toho, kde sa odohráva. Ale viem byť z toho aj vydesený, hovorím to úplne otvorene.
Môže umelá inteligencia ovplyvniť pracovné miesta vo vašej firme?
Som veľký fanúšik hybridného fungovania, aby mašina – či už fyzická, alebo softvérová – pomohla človeku prehrýzť sa cez milióny dát. Našich ľudí naviguje, keď vybavujú objednávky. Nachodia o 85 percent menej, aby vybavili to isté čo predtým. Takže nie, nevidím ani v strednodobom horizonte, že by umelá inteligencia mala pre Martinus znamenať pokles pracovných miest. Skôr naopak: rozmýšľame, či nezobrať ďalších ľudí, aby sme dokázali vymyslieť, ako dokáže pomáhať viac našim kníhkupcom, zákazníkom a odstraňovať najmä rutinné veci, ktoré asi mnohým ľuďom neprinášajú radosť z práce.
Nevidím ani v strednodobom horizonte, že by umelá inteligencia mala pre Martinus znamenať pokles pracovných miest. Naopak: rozmýšľame, či nezobrať ďalších ľudí, aby sme dokázali vymyslieť, ako dokáže pomáhať viac našim kníhkupcom, zákazníkom a odstraňovať najmä rutinné veci, ktoré asi mnohým ľuďom neprinášajú radosť z práce.