Odmietnutie objaviteľskej doktríny je ďalší historický Františkov počin
Korene doktríny objavov siahajú do polovice 15. storočia, keď dve buly oprávňovali kolonizovať objavené územia a obracať na kresťanstvo. Zároveň ospravedlňovali obchodovanie s otrokmi
Vatikán oficiálne odmietol doktrínu objavov, ktorou európski dobyvatelia a kolonizátori legitimizovali svoje konanie v Afrike a Amerike. Doktrína je dodnes súčasťou niektorých majetkových zákonov.
Korene doktríny objavov siahajú do polovice 15. storočia, keď dve buly pápeža Mikuláša V. oprávňovali kolonizovať objavené územia a obrátiť pôvodných obyvateľov na kresťanstvo. Zároveň ospravedlňovali obchodovanie s otrokmi. O štyri desaťročia neskôr Kolumbus zakotvil v Amerike a priviedol do Európy zajatých domorodcov.
Nasledujúci pápež Alexander VI. vydal tri buly, ktorými označil Ameriku za „vec nikoho“(res nullius) a rozdelil ju na španielsku a portugalskú časť. Kľúčovou bola bula s názvom Inter Caetera. O jej interpretácii sa však od začiatku viedli spory. Navyše panovníkov mimo Španielska a Portugalska k ničomu nezaväzovala. Španielsku sa preto ani nepodarilo presvedčiť európske mocnosti, aby ju rešpektovali.
SPÚTANÝ KOLUMBUS
Františkáni zo španielskeho kláštora La Rábida, nadchnutí myšlienkami opáta Joachima da Fiore o novej ére dejín, inšpirovaní učením humanistov a presvedčení Krištofom Kolumbom, sprevádzali talianskeho admirála podporovaného španielskou korunou ako misionári.
V nových podmienkach videli príležitosť oživiť ideály prvotnej cirkvi i samotného Františka z Assisi. Žili v chatrčiach, chudobne ako domorodí obyvatelia a jedli rovnaký pokrm ako oni.
Napokon to boli práve oni, ktorí kritizovali krutosti dobyvateľov a dožadovali sa aj zásahu španielskej koruny. Misionári Jeronimo de Mendieta a Toribio de Benavente napokon dosiahli, že Kolumba v roku 1496 v Španielsku obvinili zo zločinov.
Lenže už o dva roky neskôr Kolumbus poslal z ostrova Hispaniola (dnešné Haiti) do Španielska ďalších tristo otrokov. Keď na Hispaniolu prišli misionári Juan de Robles a Juan de Trasierra a videli všetky tie krutosti, Kolumba spútali a poslali loďou späť do Španielska. Juan de Trasierra v liste zaslanom do Španielska označil spôsob Kolumbovej vlády na novom území ako „vládu pripomínajúcu vládu faraóna“a prosil, aby mu už nikdy nedovolili vrátiť sa späť. Kolumbus sa už do Ameriky nevrátil a odňali mu aj funkciu guvernéra.
DOKTRÍNA OBJAVOV
Obrat nastal aj v pápežskom postoji. Pápež Pavol III. vydal bulu Sublimis Deus, ktorá zakazovala zotročovanie pôvodného obyvateľstva, priznala im právo na slobodu a súkromné vlastníctvo, a to aj v prípade, že sa nestanú kresťanmi. Jej princípy boli prevzaté aj do španielskych zákonov. Dobyvatelia a kolonizátori však tieto zákazy zväčša nerešpektovali.
V dôsledku mnohých nejasností, rozdielnych interpretácií a napokon aj nerešpektovania tej-ktorej buly dochádzalo v priebehu storočí k množstvu súdnych sporov.
Situácia napokon vyústila v 19. storočí v Spojených štátoch do prijatia nového zákona, respektíve takzvanej Doktríny objavov. Tak sa z doktríny stal právny termín. Doktrína priznala právo domorodých obyvateľov zostať na pôvodných územiach, ale bez vlastníckeho práva. To majú mať mocnosti, ktoré ich „objavili“. Prijatie zákona sa odvolávalo na buly z 15. storočia.
VYPOČUŤ HLAS OBETÍ
Keď v roku 1985 pápež Ján Pavol II. navštívil Peru, skupina domorodých obyvateľov z oblasti Ánd mu symbolicky vrátila Bibliu. Ramiro Reynaga z kmeňa Quiché pápežovi povedal, že „odkedy Krištof Kolumbus vystúpil na breh, vnucovali nám kultúru, jazyk, náboženstvo… Biblia pre nás znamenala integrálnu súčasť koloniálneho systému utláčania; bola ideologickou zbraňou koloniálnej invázie“.
Teológ Leonardo Boff pred časom upozornil, že „si musíme osvojiť uhol pohľadu obetí. To je otázka spravodlivosti. Americkí Indiáni a Afroameričania neboli nikdy vypočutí. Európska kultúra a cirkvi viedli päť storočí monológ. Teraz je čas vypočuť druhú stranu“.
Pri príležitosti 500. výročia objavenia Ameriky kolumbijskí františkáni vydali deklaráciu, v ktorej pripomenuli, že „príchod španielskych či portugalských dobyvateľov znamenal vnútenie európskej kultúry pôvodným obyvateľom Ameriky a priniesol vyhladenie šesťdesiatich miliónov domorodých obyvateľov“. Boli to „dlhé a úmorné dejiny kolonizácie poznačené vykorisťovaním, drancovaním, politickou nadvládou a spoločensko-kultúrnou diskrimináciou“.
Autori deklarácie zdôraznili potrebu „obnoviť projekt spoločnosti, ktorý rešpektuje etnické, teologické, duchovné a etické osobitosti“.
Požiadavku reflektovať minulosť a zrušiť objaviteľskú doktrínu zopakovali minulý rok aj pôvodní obyvatelia Kanady. Pápež František sa im za rolu cirkvi v niekdajších príkoriach ospravedlnil. Podobne učinil roku 2015 aj vo vzťahu k pôvodným obyvateľom Bolívie.
Postoje cirkvi ku kolonizačným dejinám a k jej spoluúčasti v nich boli predmetom dlhodobej kritiky cirkvi.
Mimochodom, aj to, že odmietnutie objaviteľskej doktríny prišlo krátko pred Veľkou nocou, má svoju symbolickú rovinu. Solidarita s obeťami dejín je totiž jedným z kľúčových odkazov onoho veľkonočného príbehu.