Facebook v roku nula

Internetový skalpel musíme vziať všetci, ktorým na mentálnom stave našej spoločnosti záleží

Ježiš bol obyčajný burič, ktorý chcel rozložiť impérium a dostal, čo si zaslúžil. Aj tak by vyzeral jeden z obrazov ústrednej postavy kresťanskej viery, keby pred dvetisíc rokmi fungoval Facebook a ľudia čerpali informácie iba z neho. Stačilo by, aby jeden zo štyroch evanjelistov mal na Facebooku olajkované iba stránky šíriace rímsku propagandu a chodil na pochody za mier s Rímom.

Iný evanjelista, v područí ultranáboženských facebookových stránok, by zase v Ježišovi videl rúhača a kacíra, ktorý znevažuje tradičné hodnoty a židovskú vieru.

Reportáže štandardných novín, ktoré si aspoň dali tú námahu a išli si vypočuť Ježišovu

reč na vrchu, by v podstate nemali takmer žiadny výtlak. Miestny Kajfašovič by ich bral za cielený útok proti svojej osobe a v snahe zapáčiť sa vtedajšej všehofóbnej spoločnosti by sa zhrozene pýtal, čo je to za chorú dobu, v ktorej keď sa niekto identifikuje ako Boží syn, ostatní ho tak musia automaticky oslovovať.

Je jasné, že ak by autori Nového zákona boli odkázaní len na svoje facebookové bubliny, štyri evanjeliá by boli každé podstatne iné a s najväčšou pravdepodobnosťou by opisovali štyroch úplne iných Kristov.

Myslel som na to cez Veľkú noc pri čítaní výsledkov analýzy facebookových výstupov našich politikov v Denníku N. Okrem iného z nej vyplynulo, že najviac interakcií na sociálnej sieti Facebook mal v prvom štvrťroku 2023 človek, ktorého meno som prvýkrát počul práve v tejto správe.

Pre mnohých ľudí je však práve akýsi

Špaček, bývalý podržfakľa Mariana Kotlebu, hlavným zdrojom správ o vojne na Ukrajine. To, že u seba šíri – rozumej prezdieľava – tú najtvrdšiu prokremeľskú propagandu, ma už až tak neprekvapilo. Prekvapilo ma však to, že za tri mesiace dokázal vygenerovať takmer 1,65 milióna interakcií. Robert Fico za ním zaostal len o stotisíc lajkov, komentárov či zdieľaní.

Ak si predstavím akéhokoľvek Slováka či Slovenku, ktorí majú na Facebooku zakliknutých len ich a takmer nečítajú štandardné spravodajstvo a publicistiku, ich vnímanie vojny na Ukrajine musí byť scvrknuté na lživé hlúposti o tom, že Rusko čistí Ukrajinu od nacizmu, vojnu vyvolali Spojené štáty a médiám prekáža, že smeráci chcú mier.

V takomto virtuálnom svete žije zrejme pomerne slušná časť obyvateľstva našej krajiny, ktorá sa stále viac vzďaľuje od pravdy. Nebude ľahké odstrihnúť ľudí od samozvaných facebookových hlásateľov „pravdy“a nepohodlných názorov. O to viac, ak nimi nie sú za falošnými profilmi skrytí platení trollovia, ale skutoční politici so svojimi tvárami a s bohatým mediálnym priestorom. Z tohto pohľadu bol odvážny krok dramaturgie RTVS nepustiť Ľuboša Blahu do rádiového éteru prvým príkladom, ako sa tento zložitý proces vyrezávania dezinformačného nádoru z verejného priestoru dá začať. Prvý rez však ešte nie je celá operácia. Internetový skalpel do ruky musíme vziať my všetci, ktorým ešte na mentálnom stave našej spoločnosti záleží a nehodláme s ním hazardovať tak, ako to predvádzajú facebookoví žoldnieri Smeru, Republiky či iných pokútnych pseudostrán.

Ak by totiž pred dvetisíc rokmi existoval Facebook, Veľkú noc by sme s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote určite dnes neslávili. A teraz mi nejde o to, či by to tak nebolo aj lepšie. Ide o to, že Facebook a ľudia, pre ktorých sa jeho konšpirátori stali spravodajstvom, sú tu a teraz. A ohrozujú ďaleko viac ako jeden náboženský sviatok, ktorý navzdory všetkému neskoršiemu tmárstvu a spiatočníctvu priniesol pre západnú civilizáciu aj čo-to dobrého.