Resty v kľúčových oblastiach

Máme problém so základnými úlohami štátu: so spravodlivosťou, vnútornou i vonkajšou bezpečnosťou

Veľkonočný týždeň ukázal jednu veľmi vážnu vec, a to, akým spôsobom zlyhával či stále zlyháva štát a jeho predstavitelia. Je to o to znepokojujúcejšie, že ide o spravodlivosť, vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť, teda oblasti, kde je štát nenahraditeľný.

Prvým príkladom je ďalšie obvinenie voči bývalému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi. Ten sa mal dopustiť zneužitia právomocí verejného činiteľa, keď v roku 2004 vydal pokyn na prepustenie Jozefa Majského z väzby. Urobil tak napriek opakovaným rozhodnutiam súdov o Majského väzbe i napriek názoru košickej krajskej prokuratúry.

Odhadnúť, ako 19 rokov starý prípad dopadne, asi nejde, ale pripomína jedno z najhorších období generálnej prokuratúry, keď jej šéf namiesto vyšetrovania roky skrýval nahrávku Gorily v trezore, keď sa s ňou pokúsil obchodovať a keď sa nechal ovládať Marianom Kočnerom, ktorý mu okrem iného spravoval nelegálne nadobudnuté peniaze.

Druhý príklad zlyhania štátu sa týkal našej obranyschopnosti. Z rozhovoru so zástupcom náčelníka generálneho štábu generálporučíkom Ľubomírom Svobodom sme sa dozvedeli viacero šokujúcich informácií. Napríklad ako od roku 2010 klesal počet použiteľných migov aj ich pilotov, aké šialené nadčasy mali tí, čo zostali, a to aj napriek tomu, ako málo hodín ročne nalietali.

Svobodove slová, aký podiel na zhoršovaní stavu letectva mali ruskí technici, zakrátko potvrdil aj minister obrany Jaroslav Naď, ktorý dokonca naznačoval, že mohlo ísť o sabotáž. Nech je, ako chce, v prvom rade je to zlyhanie našich politikov, konkrétne predchádzajúcej vládnej garnitúry, ktorá síce mala plné ústa národno-štátnych záujmov, ale v skutočnosti na jednu z hlavných úloh štátu kašľala.

A čo vnútorná bezpečnosť? Veľavravným príkladom je chýbajúca previerka ministra vnútra Romana Mikulca na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami EÚ a NATO. Mikulec už má toho síce na rováši dosť na to, aby už svoju funkciu ďalej nezastával, ale táto kauza ukázala najmä problém v Národnom bezpečnostnom úrade.

NBÚ zo všetkého najviac pôsobí ako účastník vojny v polícii, konkrétne súčasť síl, ktoré sa usilujú o návrat starých poriadkov a bojujú proti ľuďom a inštitúciám, čo chcú vyšetrovať zločiny smeráckych nominantov. A to sa v poslednom čase ešte ukázalo, že NBÚ dala previerku viacerým problematickým osobám.

Štát môže i nemusí robiť veľa vecí, ale k jeho nevyhnutným povinnostiam rozhodne patrí výkon spravodlivosti, vnútorná i vonkajšia bezpečnosť. Eufemisticky povedané, končiaci sa týždeň ukázal, že naša republika má v týchto oblastiach isté resty.

V prvom rade je to zlyhanie našich politikov, konkrétne predchádzajúcej vládnej garnitúry, ktorá síce mala plné ústa národnoštátnych záujmov, ale v skutočnosti na jednu z hlavných úloh štátu kašľala.