Čo ponúkla SIS za 60 miliónov eur? Vojnu policajtov
Keby sme mali fungujúce tajné služby a OČTK, „sociálny demokrat“Robert Fico by dnes neorodoval za obvinených
Podľa súdom odmietnutej obžaloby vraj Jozef Brhel s pomocou Roberta Kaliňáka dorovnával plat Františkovi Imreczemu. Samotný Imrecze túto praktiku priznáva a ľutuje ju. Keby sme mali k tejto kauze nájsť ekvivalent v inom type kriminality, ktorý obdobne pohoršuje a desí, ponúka sa napríklad pedofília. Veď riaditeľ finančnej správy, čo má bojovať s daňovými únikmi, by za žiadnu cenu nemal brať úplatky. Veď minister vnútra by mu ich nemal za žiadnu cenu sprostredkovať. A žiadny podnikateľ by sa za žiadnu cenu nemal dostať do pozície, že môže mať takýchto vysokých funkcionárov štátu omotaných okolo prsta.
A čo na to okradnutý občan? V tom lepšom prípade ho táto dráma nijako nevzrušuje; jednoducho mu v tom mediálnom prekrikovaní splýva s ďalšími kauzami. V tom horšom rovno preberá naratív obhajoby: Ľutuje obvinených a opovrhuje „udavačom“Imreczem. Tento občan je mentalitou blízko k obyvateľovi kolumbijského mesta Medellín, ktorý onehdy tlieskal politickej kampani narkobaróna Pabla Escobara. A je to ten istý občan a občianka, ktorí sa môžu postarať o to, aby sa do čela štátu znova dostali zločinci. Označenie mafiánsky štát, ktoré zhŕňa počínanie bývalých vlád Smeru, bude teda významovo kompletné až po tom, čo doň zahrnieme aj voličov a voličky, ktorí existenciu takéhoto zopsutého štátu podporovali a naďalej podporujú.
Pripomeňme si ešte ďalší rozmer tohto problému. Kriminálnym podozreniam, obvineniam a v niektorých prípadoch už aj odsudzujúcim rozsudkom čelia bývalí funkcionári bezpečnostných (ozbrojených) zložiek, Policajný zbor, Kriminálny úrad finančnej správy, Slovenská informačná služba a po novom aj Vojenské spravodajstvo i Národný bezpečnostný úrad. Rozsah trestných činov, ktorých sa vraj alebo už preukázateľne dopustili pracovníci týchto orgánov, je takpovediac aspoň na dva temné životy. Tunelovanie verejného majetku, korupcia, kriminálne spolčovanie, zahladzovanie stôp, zneužívanie právomocí verejného činiteľa, vydieranie.
Nečudo, že v takomto cynickom a mravne zdevastovanom prostredí sa niekomu zrodil v hlave nápad „vyriešiť si problém“vraždou investigatívneho novinára a jeho snúbenice.
KTO KRADNE, VRAŽDÍ
Je však otázne, či to, čo dnes verejnosť vie z vyšetrovania a súdnych procesov, je celý ľadovec alebo len tá jeho menšia časť, čo vytŕča nad hladinou. S tým je spojená ďalšia otázka: ako by sa kriminálne živly zo silových zložiek správali, keby v preferenciách Smeru a Hlasu necítili príležitosť zbaviť sa svojho problému? Treba pripustiť, že sú to práve tieto preferencie, ktoré zreálňujú možnosť mocenského prevratu v rámci demokratických pravidiel bez toho, aby bolo nutné uchýliť sa ku krajnostiam. Ku krajnostiam, o ktorých sme sa napríklad čo-to podozvedali z debaty v poľovníckej chate.
V predvolebnom období postačuje, že predseda Smeru môže beztrestne púšťať zmanipulované nahrávky odposluchov vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu; a keď príde na spochybňovanie regulárnosti vyšetrovania, vie zabrať aj Peter Pellegrini. V predvolebnom období postačuje aj takzvaná vojna policajtov. Takzvaná preto, lebo to nie je vojna policajných oddelení ako v rovnomennom francúzskom filme, ale konflikt dvoch antagonistických systémov. Práva a bezprávia. Obvinenie, zatknutie, súdne prepustenie a následné trvanie kompetentných na obvinení elitných vyšetrovateľov dokonca aj po tom, čo sa ich odposluchy ukázali ako zmanipulované, je totiž donebavolajúci škandál. Je to ostentatívne gesto mafiánskeho štátu: Som tu, nikam som neodišiel.
ZLYHÁVANIE BEZPEČNOSTNÝCH ZLOŽIEK JE CHRONICKÉ
Slovensko má rozsiahly a nákladný bezpečnostný aparát, ale rozsiahle sú aj jeho škandály. Pre hustotu kriminálnych káuz je reputácia týchto zložiek mizerná a ich prínos k bezpečnosti občanov otázny. Keby sme totiž mali fungujúce tajné služby a orgány činné v trestnom konaní, veci by nezašli tak ďaleko, že „sociálny demokrat“Robert Fico dnes s kruhmi pod očami oroduje za obvinených a burcuje ľudí proti priechodu spravodlivosti. Ani ruská rozviedka by nemala na Slovensku taký plážový život, keď s pomocou našich domácich panáčikov bez obáv z odhalenia preprogramovala myseľ mnohým občanom tak, že už nedokážu rozlíšiť agresorov od obetí a zlodejov od počestných ľudí.
Heslo do siete Národného bezpečnostného úradu nbusr123, ktoré kedysi „prelomili“hekeri, tak symbolizuje komický obraz našej bezpečnostnej komunity. Gorila zas ten tragický. Závažné korupčné zistenia v Gorile sú totiž rovnocenné tomu, ako ich náš bezpečnostný aparát vrátane generálnej prokuratúry dokázal ochrániť pred trestným konaním. S tým môže súťažiť asi len to, ako sa napriek zrušeniu Mečiarových amnestií v roku 2017 na „poli“únosu Michala Kováča mladšieho a vraždy Roberta Remiáša už dlhé roky dokopy nič nedeje.
Vedľa zdravotníctva a školstva sú tak bezpečnostné zložky ďalšou oblasťou štátu, ktorá vyžaduje reformy vrátane redukčnej diéty. Napríklad výdavky SIS kontinuálne rastú, v tomto roku je to 77 miliónov eur (!), ale aká je hodnota za tieto peniaze? Že sa SIS zapojila do onej vojny policajtov, vtiahla do nej aj ústavných činiteľov a predseda parlamentu Boris Kollár si z toho odniesol poznatok o čurilovskej mafii? A čo tých 90 až 100 miliónov eur (!) ročne na Vojenské spravodajstvo? Nie sú za tie roky a za tie peniaze dvaja prichytení žoldnieri v ruských službách páni Bučko a Garbár primálo? Hoci sporná výkonnosť silových zložiek a frekvencia ich trestne stíhaných príslušníkov bije do očí, nikdy to nebola volebná téma. Zrejme s tým má niečo spoločné tradícia beztrestnosti „fízľov“, čo sa sformovala ešte za totality.
Vlečúci sa spor o paragraf 363 Trestného poriadku, čo je vo svojej podstate zápas o integrovanie inštitúcie generálneho prokurátora do demokratického systému, však signalizuje, aká ťažká úloha stojí pred občanmi, ktorí stále veria na poctivosť a nedali si preprogramovať zdravý úsudok. Poctivosť a zdravý úsudok sú napokon vlastnosti, ktoré budú mať v septembrových voľbách obrovskú cenu. Čosi ako úzkoprofilový tovar v časoch pomaly už zabudnutých.
Slovensko má rozsiahly a nákladný bezpečnostný aparát, ale rozsiahle sú aj jeho škandály. Pre hustotu kriminálnych káuz je reputácia týchto zložiek mizerná a ich prínos k bezpečnosti občanov otázny.