Banka sa javila ako ruský trójsky kôň
Na „europeizácii“Medzinárodnej investičnej banky pracovali slovenskí finanční odborníci, Andrej Kiska nesúhlasil s tým, aby si zriadila centrálu v Bratislave
Medzinárodná investičná banka (IIB), ktorú mnohí nazývajú „ruská špionážna banka“, sa 12. apríla ocitla na sankčnom zozname amerického ministerstva financií. Vláda Viktora Orbána na druhý deň oznámila, že Maďarsko z banky vystupuje, a následne banka ohlásila odchod z Budapešti do Moskvy.
IIB pritom mohla mať svoje sídlo aj v Bratislave a pred niekoľkými rokmi mala na Slovensku ešte silné väzby.
23. februára 2016 mala Medzinárodná investičná banka obchodnú prednášku v budove ministerstva hospodárstva o tom, aké možnosti ponúka pre slovenských podnikateľov. Podujatia sa zúčastnilo viac než 60 ľudí: prítomná bola elita slovenského biznisu, obchodné a exportné agentúry, ako aj predstavitelia vlád a členských krajín IIB.
Podujatie otvoril vtedajší minister hospodárstva Vazil Hudák a prejav mal aj Igor Barát, vedúci regionálnej kancelárie IIB v Bratislave, ktorá fungovala už takmer rok.
O šesť rokov neskôr a takmer na deň presne napadlo Rusko Ukrajinu. Slovensko a ostatné členské krajiny IIB, ktoré sú zároveň členmi EÚ, teda Česko, Bulharsko a Rumunsko s výnimkou Maďarska, avizovali, že z banky odídu.
V apríli 2023 sa na to konečne odhodlalo aj Maďarsko po tom, ako USA umiestnili na sankčný zoznam IIB a jej troch lídrov vrátane maďarského občana Imreho Laszlóczkiho.
Medzinárodná investičná banka bola pôvodne investičnou bankou krajín RVHP – Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, teda medzinárodnej organizácie, ktorá koordinovala ekonomickú spoluprácu medzi bývalým Sovietskym zväzom a jeho spojencami.
Hoci po páde socializmu stratila svoj význam, ruské vedenie banku po roku 2012 vzkriesilo. IIB otvorila svoju prvú regionálnu pobočku mimo Ruska v marci 2015 práve v Bratislave.
VO VEDENÍ BOLI AJ ĽUDIA Z MINISTERSTIEV
Médiá v Maďarsku zvykli v súvislosti s lídrami banky vyzdvihnúť, že ide skôr o odborníkov v oblasti zahraničnej politiky než finančníkov. Rodičia riaditeľa banky Nikolaja Kosova boli agenti KGB, on sám pracoval v rokoch 1977 až 1992 na sovietskom a neskôr na ruskom ministerstve zahraničných vecí.
Neskôr pôsobil vo vedúcich pozíciách v bankách a v iných štátnych koncernoch.
Imre Laszlóczki, maďarský podpredseda správnej rady vymenovaný v roku 2019, pracoval desaťročia pre maďarské ministerstvo zahraničných vecí na veľvyslanectvách Maďarska v Kuvajte, v Líbyi, Maroku, Portugalsku a v Rusku. Neskôr bol veľvyslancom v Azerbajdžane, Kazachstane, Kirgizsku a Tadžikistane.
Cestu IIB zo slovenskej strany usmerňovali uznávaní finanční odborníci.
Kanceláriu IIB v Bratislave viedol Igor Barát, ktorý bol v minulosti známy ako „pán Euro“: v rokoch 2007 až 2009 bol splnomocnencom vlády pre zavedenie eura. Barát, ktorý vyštudoval pôvodne žurnalistiku, v minulosti pôsobil na rozličných pozíciách vo verejnoprávnych médiách na Slovensku, od roku 2003 bol hovorcom Národnej banky Slovenska.
Vazil Hudák pracoval od roku 2012 ako štátny tajomník na ministerstve financií a zároveň bol vedúcim slovenskej delegácie v rade IIB. Nie je na tom nič zvláštne: delegácie členských štátov pozostávali zo zástupcov ministerstiev financií alebo hospodárstva.
Po neskoršej reforme IIB boli členmi rady ministri, respektíve štátni tajomníci ministerstva financií alebo hospodárstva členských krajín. Za Slovensko to bol ako minister financií Peter Kažimír, potom túto funkciu zastávali Eduard Heger a Igor Matovič.
Hudák bol skúseným finančným odborníkom už pred tým, ako sa stal štátnym tajomníkom ministerstva financií. Pracoval pre banky Citigroup a J. P. Morgan. Ako štátny tajomník a neskôr ako minister hospodárstva zohrával dôležitú úlohu vo vytváraní vzťahov medzi IIB a Slovenskom.
Hudák bol neskôr podpredsedom Európskej investičnej banky a dnes je podpredsedom mimovládky Globsec, ktorá na Slovensku organizuje rovnomennú bezpečnostnú konferenciu. Zastáva aj vysokú funkciu vo viacerých finančných organizáciách.
Od roku 2016 sa stal jedným z podpredsedov IIB Jozef Kollár. Ten patrí takisto medzi uznávaných finančných odborníkov.
Pred Nežnou revolúciou pracoval na Slovenskej akadémii vied a neskôr študoval aj na amerických univerzitách. V roku 1991 bol jedným zo spoluzakladateľov slovenskej Volksbank (vtedy ešte Ľudovej banky) a dlho v nej zastával vedúce pozície.
Vyskúšal si aj politiku: v rokoch 2010 až 2016 bol parlamentným poslancom za SaS, neskôr za hnutie NOVA.
ÚSPEŠNÁ INTEGRÁCIA
Pôsobenie IIB v rámci Európskej únie má rovnako po
Po otvorení bratislavskej kancelárie chcela banka premiestniť z Moskvy do Bratislavy aj svoju centrálu. Tento zámer však narazil na odpor vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Ten totiž napriek úspechom IIB videl v banke nástroj Kremľa.
litickú, teda skôr geopolitickú, ako aj finančno-hospodársku stránku.
V oboch bola banka mimoriadne úspešná. V IIB prebehla veľká reforma, vďaka ktorej banka získala v očiach západných finančných inštitúcií seriózne meno. Dôležitú úlohu pri jej reforme zohrával aj spomínaný finančný odborník Jozef Kollár. Na otázku Napunku odpísal, že v čase, keď v nej pôsobil ako podpredseda, banka zaviedla nový model riadenia, na ktorom sa podieľala aj Svetová banka so sídlom vo Washingtone.
„Banka získavala dlhodobé finančné zdroje štandardnými operáciami na kapitálových trhoch v Európe. Mala zaregistrovaný Program dlhopisov na burze Euronext v Dubline. Vedúcim manažérom programu bola americká banka J. P. Morgan a sólo dílermi emisie dlhopisov v rámci programu boli významné systémové európske banky (Erste, UNI, RBI a iné). Platobným agentom bola americká CITI Group,“vymenúva Kollár.
Výsledkom reformy IIB bolo získanie pozitívnych úverových ratingov „A“od všetkých vedúcich ratingových agentúr na svete, ako Moody’s, S&P a Fitch, pripomína Jozef Kollár a dodáva, že tieto ratingy boli na úrovni Slovenska.
Na okolnosti o politickom pozadí banky Kollár nereagoval. Napísal, že okamžite po vypuknutí vojny proti Ukrajine a po tom, ako Slovensko oznámilo svoj zámer z IIB vystúpiť, podal aj on dobrovoľnú rezignáciu. To, čo sa s bankou dialo po jeho odchode, nechcel komentovať.
PODPORU MALA AJ ZA FICA
Zdalo sa, že IIB sa teda po roku 2015 úspešne integrovala na západné finančné trhy, čo potvrdzovali aj hodnotenia odborníkov.
Kollár a neskôr aj maďarský podpredseda správnej rady Laszlóczki sa viackrát vyjadrili, že by chceli banku „europeizovať“, teda spraviť z nej medzinárodnú finančnú inštitúciu, ktorá bude uznávaná v EÚ aj na Západe. Súbežne s tým sa však celý čas vznášalo nad bankou podozrenie, že slúži geopolitickým cieľom Moskvy.
Toto obvinenie musel v rozhovoroch pravidelne odmietať aj Jozef Kollár. Zvyčajne sa odvolával na spomínané odborné hodnotenia banky, ako aj na to, že vplyv členských krajín EÚ je v rámci banky oveľa väčší než vplyv Ruska. Argumentoval takisto tým, že pre Slovensko sú dôležité aj východné trhy.
Na posilnení pozície IIB na Slovensku aj v EÚ sa podieľala aj vláda Roberta Fica (Smer). Banka v roku 2015 otvorila svoju európsku regionálnu kanceláriu v Bratislave, ktorú Fico aj navštívil.
V roku 2016 Peter Pellegrini, ktorý bol vtedy podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu, uzatvoril s IIB dohodu o spolupráci. Podľa dohody by sa IIB podieľala na financovaní projektov Národného infraštruktúrneho plánu na obdobie 2018 až 2026.
IIB financovala slovenský projekt prvýkrát v roku 2010 – ešte pred svojím „oživením“. Išlo o projekt Urbanic v Bratislave, ktorý neskôr skrachoval.
V roku 2014 poskytla pôžičku vo výške 25 miliónov eur pre Slovak Gas Holding.
Pri príležitosti otvorenia bratislavskej kancelárie IIB oznámila aj to, že popradskej Tatravagónke poskytne pôžičku 30 miliónov eur. Spolumajiteľom Tatravagónky je jeden z najbohatších slovenských podnikateľov Alexej Beljajev, ktorý má ruský pôvod a aj obchodné vzťahy v Rusku.
Podľa článku SME dostala spoločnosť z celkovej sumy 22,5 milióna.
Podľa zoznamu projektov, ktorý je dostupný na stránke banky, podpísala IIB v roku 2017 so Slovenskými elektrárňami zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 60 miliónov eur.
IIB poskytla v roku 2021 aj pôžičku na modernizáciu zvolenských teplární, no tento projekt vyústil do škandálu. Podľa článku portálu Aktuality bol úrok neprimerane vysoký a 30miliónový projekt predstavoval pre spoločnosť aj tak príliš veľkú záťaž. Zvolenské teplárne dostali vtedy nové vedenie, ktoré vec nahlásilo na polícii.
Po otvorení bratislavskej kancelárie chcela banka premiestniť z Moskvy do Bratislavy aj svoju centrálu. Tento zámer však narazil na odpor vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Ten totiž napriek úspechom IIB videl v banke nástroj Kremľa.
PREČO SI VYBRALI PRÁVE SLOVENSKO
Riaditeľ banky Nikolaj Kosov počas otvorenia bratislavskej kancelárie povedal, že mesto si vybrali pre dobré vzťahy so slovenskými bankami a ministerstvom financií. Vyzdvihol skvelú polohu mesta, odkiaľ sú rovnako dostupní európski aj ruskí partneri banky. Okrem toho bol dôležitým hľadiskom aj rating „A“Slovenska.
Jozef Kollár neodpovedal na otázku Napunku, prečo si podľa neho vybrala IIB Slovensko. Dôvody nepozná ani Andrej Kiska.
Podľa neho v tom mohlo zohrávať úlohu aj to, že banka už aj predtým poskytla pôžičku slovenským firmám, ako aj sieť kontaktov Vazila Hudáka a Igora Baráta. Obaja študovali okrem iného aj na MGIMO v Moskve, teda na Štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.
MGIMO bola elitnou školou východného bloku, študovalo tu množstvo obchodníkov, novinárov, diplomatov a spravodajských dôstojníkov. Imre Laszlóczki bol tiež poslucháčom MGIMO, rovnako ako riaditeľ IIB Nikolaj Kosov a ďalší podpredseda Georgij Potapov, ktorí sa spolu s IIB ocitli na sankčnom zozname USA.
KISKA: NECHCELI SME DOMA TRÓJSKEHO KOŇA
„Po anexii Krymu bolo jasné, že Putin neuznáva medzinárodné pravidlá a z pozície moci a sily je ochotný použiť všetky prostriedky na presadzovanie svojich záujmov,“napísal Andrej Kiska pre Napunk.
Bývalý prezident si myslí, že bolo veľmi krátkozraké predpokladať, že agresia Ruska sa Krymom skončí a nevyužije na dosiahnutie svojich cieľov aj IIB.
„Banka sa javila ako ruský trójsky kôň v Európskej únii, ktorý mal sídliť v Bratislave,“hovorí bývalá hlava štátu, ktorú vraj prekvapilo, že nielen vedenie banky, ale aj radoví zamestnanci IIB, ich rodinní príslušníci a hostia banky mali mať diplomatickú imunitu.
Napokon záviselo od prezidenta, či sa centrála banky presťahuje do Bratislavy. K rozhodnutiu dospel Kiska v júli 2018. Zástupcovia z ministerstva financií mu vtedy vraj oznámili, že ak neratifikuje zmluvu, IIB si zriadi centrálu v Budapešti „a Slovensko mojou vinou príde o možnosť mať centrálu medzinárodnej banky“.
Kiska neskôr prerokoval otázku s viacerými ministerstvami, napokon informoval ministerstvo zahraničných vecí, že zmluvu nepodpíše, pretože „trójskeho koňa v Bratislave nechceme“.
Sídlo banky sa teda napokon presťahovalo do Budapešti, čo zapríčinilo konflikt medzi maďarskou vládou a USA na čele s Donaldom Trumpom. Konflikt okolo IIB vyostrený inváziou Ruska na Ukrajinu vyvrcholil tým, že USA umiestnili IIB a jej troch lídrov na sankčný zoznam.
Na druhý deň po zverejnení sankcií maďarská vláda oznámila, že z banky odíde aj Maďarsko. O pár dní neskôr IIB informovala aj o tom, že jej centrála sa presťahuje z Budapešti do Moskvy.
Po anexii Krymu bolo jasné, že Putin neuznáva medzinárodné pravidlá a z pozície moci a sily je ochotný použiť všetky prostriedky na presadzovanie svojich záujmov. Andrej Kiska
bývalý prezident