Čo povedať deťom o klimatickej kríze

Klimatickú krízu pred deťmi neskryjete, hovorí psychológ Jan Krajhanzl. Deti v prvom rade potrebujú od rodičov počuť, že s tým niečo robia

Pár dní po tom, čo vedci z Organizácie Spojených národov predniesli svoju poslednú a doteraz najobsiahlejšiu správu o klimatickej kríze, ozvala sa Denníku N čitateľka Mária. „Môj syn šiestak prišiel zo školy s otázkami, či viem, že o 50 rokov sa tu nebude dať žiť a o sto rokov už svet nebude. A uzavrel to otázkou: ‚Takže ja už ani nebudem mať deti?‘“

Podľa Márie je neprimerané, ak sú deti v synovom veku v škole takto „strašené“. „Aj tak ich už teraz ťažko uchrániť aspoň pred správami.“

„Na druhej strane sa rieši, akí sú dnes mladí ľudia labilní a ako sa plnia čakárne na detskej psychiatrii,“zamýšľa sa Mária. „Je strach z budúcnosti dobrá motivácia pre deti? Kde je hranica?“

ČO NA TO HOVORIA PSYCHOLÓGOVIA

„Žiadne environmentálne horory po štvrtú triedu základnej školy,“hovorí český sociálny psychológ Jan Krajhanzl v súvislosti s tým, ako sa pristupuje k environmentálnemu vzdelávaniu napríklad v USA. Krajhanzl sa špecializuje na to, ako komunikovať o klimatickej kríze, a je jedným zo zakladateľov výskumného Inštitútu 2050.

Aj detská psychologička Jana Ashford zdôrazňuje, že najmä u menších detí, ktoré nepoznajú súvislosti, môže klimatická kríza vyvolať veľký strach až pocit existenciálneho ohrozenia.

„Úzkosť alebo smútok spojený s klimatickou zmenou je niekedy extrémny a paralyzujúci,“vysvetľuje.

Nedá sa však zabrániť tomu, že deti sa dostanú k informáciám aj inde a skôr než v škole. A začnú sa o zmene klímy rozprávať medzi sebou. „V poslednom čase sa stretávame viac aj s deťmi majúcimi veľký strach z udalostí, ktoré sa objavujú v súvislosti so zmenami klímy – strach z tornád, záplav, požiarov,“hovorí Jana Ashford.

Najhoršie, čo môže podľa psychológa Jana Krajhanzla rodič v situácii, keď ho dieťa konfrontuje s klimatickou krízou, urobiť, je od témy ujsť. „Neviem si predstaviť, že sa ma dieťa na niečo také pýta a ja mu odpovedám, že sa s ním o tom nebudem rozprávať.“

Psychologička Jana Ashford odporúča najskôr zistiť, čo vlastne dieťa videlo a počulo. „Ak je to nutné, informácie korigujeme,“radí.

Strach, úzkosť či iné pocity by sme u detí určite nemali zľahčovať. „Snažil by som sa

Snažil by som sa vytvoriť atmosféru, že je dôležité robiť niečo pre zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny, a priznal by som, že niektoré veci idú pomaly, no je veľa ľudí, ktorí robia všetko, čo je v ich silách. Jan Krajhanzl

vytvoriť atmosféru, že je dôležité robiť niečo pre zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny, a priznal by som, že niektoré veci idú pomaly, no zároveň je veľa ľudí, ktorí robia všetko, čo je v ich silách,“zamýšľa sa Jan Krajhanzl nad tým, čo by odpovedal synovi šiestakovi, keby bol na mieste čitateľky Márie.

Žiaci v šiestej triede na dejepise už navyše rozoberajú aj morové pandémie, križiacke výpravy či storočnú vojnu. V ďalších ročníkoch k tomu pribudnú ďalšie globálne krízy vrátane dvoch svetových vojen.

Navyše podľa psychológa netreba zabudnúť, že tie najčiernejšie scenáre otepľovania sa už „podarilo dostať z hry“.

Bezpečná hranica otepľovania je 1,5 stupňa Celzia, kritická sú 2 stupne. Podľa vedcov sa pri doteraz zavedených opatreniach Zem oteplí o 2,1 až 2,9 stupňa Celzia. Je to nebezpečne veľa, no stále menej než hororový scenár s vedeckou skratkou „RCP 8.5“, ktorý počítal s možnosťou, že teplota stúpne aj o viac ako 5 stupňov Celzia.

„Môj syn nepočúva od malička, že tu všetci umrieme, ale počuje, že s tým každý môžeme niečo urobiť. A doma to vidí v praxi,“zdôrazňuje psychológ.

Človek nemusí byť environmentálny psychológ či vedec, aby v boji s klimatickou krízou pomohol. Dieťa si všimne aj to, keď sa rodina rozhoduje, kam sa pôjde na dovolenku a či to musí byť autom. Alebo sa doma prestane jesť každý deň mäso.

S aktívnym prístupom súhlasí aj Jana Ashford a dodáva, že popritom treba robiť veci „celkovo prospešné pre duševné zdravie – dbať na dobrý režim, pohyb na vzduchu, pestovať vďačnosť, pocit spolupatričnosti, relaxovať“.

AKO SA ROZPRÁVAŤ S DEŤMI DO DESAŤ ROKOV

Rozprávať sa o samotnej klimatickej zmene s deťmi mladšími než desať rokov podľa psychológa Jana Krajhanzla nemá zmysel.

„Svojou globálnosťou a zložitosťou sa vymyká možnostiam väčšiny malých detí a ich schopnostiam chápať súvislosti.“

Zároveň je to však podľa Jany Ashford taká významná téma, že sa o nej treba rozprávať pravdivo od útleho veku, záleží však na forme. „Čím je dieťa menšie, tým viac by mu nejaké desivé detaily mohli ublížiť, preto rozprávame viac všeobecne,“radí.

Aj menšie deti si podľa odborníkov všímajú okolitú prírodu a problémy v lokalite, kde žijú a chodia do školy. „Náš syn sa ma od malička pýta, prečo už napríklad v koryte potoka netečie voda,“hovorí psychológ Jan Krajhanzl, ktorého syn má šesť rokov.

„Otvorene mu hovorím, že máme za sebou veľa suchých rokov, že je preto menej vody v krajine a že to súvisí s tým, čo vypúšťame do ovzdušia napríklad z tovární, alebo že sa veľmi veľa jazdí autami a to všetko prispieva k otepľovaniu.“

Výrazom ako „klimatická kríza“sa však pri tom vyhýba. Občas spomenie „klimatickú zmenu“. Už malé dieťa však podľa neho zvláda pochopiť, čo znamená „otepľovanie planéty“.

AKO O KLIMATICKEJ KRÍZE UČIŤ NA ŠKOLÁCH

Environmentálne vzdelávanie na školách je stále len v začiatkoch. Strategické dokumenty s ním počítajú, no až od roku 2030. Čo sa deti v školách o klimatickej kríze dozvedia, závisí najmä od ochoty a šikovnosti učiteľov alebo od toho, či škola spolupracuje s organizáciami, ktoré environmentálne vzdelávanie nateraz nahrádzajú.

„Zmena klímy je nová téma pre všetkých, nielen pre staršie učiteľky a učiteľov. Preto je kľúčové, aby mali metodickú podporu zo strany ministerstva školstva a životného prostredia,“hovorí Krajhanzl. Česká republika je v tomto smere už ďalej. České ministerstvo životného prostredia spracovalo pre učiteľov návod, ako so žiačkami a žiakmi o klimatickej kríze hovoriť. Volá sa Klima se mění – a co my? Proč a jak se učit o změně klimatu a je voľne dostupný na internete.

Podľa psychológa sa ním môžu inšpirovať aj učitelia zo Slovenska, a to nielen tí, ktorí učia geografiu či prírodopis. „Viem si to predstaviť najmä na fyzike alebo v dejepise, na slovenčine či na matematike.“

Užitočné materiály sa dajú nájsť aj na stránke projektu faktyoklime.sk. Sesterská organizácia v Čechách pripravila aj Atlas klimatické změny.

Na webe volba2050.world je zrozumiteľne vysvetlené, ako by sa mohol život na Zemi vyvíjať, ak sa ľudstvu podarí skrotiť globálne otepľovanie, a čo sa stane v prípade, ak sa to nepodarí. Keďže o rôznych podobách klimatickej krízy sa čoraz viac učí na školách, podľa psychologičky Jany Ashford sa stáva, že tínedžeri o nej vedia viac než ich rodičia. „Takže má zmysel ich počúvať a učiť sa od nich, ukázať im, že máme záujem aj o túto tému.“