Robert Fico to ešte nemá vyhrané. Ešte je tu ruka Božia
Veľmi ťažkú chvíľku musí zažívať umiernený konzervatívec. Ten, čo žije vierou, ale necíti potrebu vnucovať sa spoločnosti
Konzervatívny poslanec Martin Čepček je objav Igora Matoviča. Ideologicky rozkročené OĽaNO bolo onehdy preňho príliš naširoko, a tak odišiel. Odvtedy počiny konzervatívneho poslanca Čepčeka udivujú tým, s akou ľahkosťou zachádzajú do krajností. Vojna, ktorú poslanec Čepček vyhlásil pornografii, môže, ale nemusí byť vedená len jeho svetonázorom. Môže to byť aj tak, že to frivolné potešenie, ktoré majú z nej iní, im jednoducho závidí. Jeho konzervatívny nápad, ktorý preletel médiami, vykazuje totiž znaky veľkého emočného rozpoloženia: „Vysielateľovi sa zakazuje vysielanie pornografického obsahu. Pornografický obsah je možné vysielať iba koncovému užívateľovi, ktorý najneskôr v deň odoslania žiadosti dovŕšil 18 rokov veku a ktorý o to požiada písomne, s úradne osvedčeným podpisom.“
Toto sa naozaj nedá vymyslieť pri normálnej duševnej prevádzke „koncového užívateľa“.
No lenže nejde len o porno. Ide aj o hazard. Aj ten konzervatívnemu poslancovi Čepčekovi kole oči a vyvoláva otázku, z akých zákutí svojej mysle tieto nápady vyťahuje. Jeho legislatívna dumka, ako raz a navždy obmedziť prístup občanov k tejto neresti, vyzerá takto: „Mediálna komerčná komunikácia na všetky služby, ktoré zahŕňajú uzatvorenie stávky s peňažným vkladom v hazardných hrách vrátane tých, v ktorých sa preukazuje prvok zručnosti, ako napríklad lotérie, kasínové hry, pokrokové hry a stávkové transakcie, ktoré sú poskytované akýmkoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej komunikáciu a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb, sa zakazuje v čase od 6.00 h do 22.00 h.“Tieto slová treba vytesať do kameňov, takto opracované kamene zabaliť a poslať do sveta online hazardu.
A nebolo by to kompletné, keby poza uši nedostal aj alkohol. Konzervatívny poslanec Čepček vo svojom ťažení proti tejto tekutine, čo spôsobuje veľké zážitky a chabé spomienky, navrhuje zákaz „ponúkať, predávať alebo inak vydávať alkoholické nápoje s výnimkou piva a vína prostredníctvom donáškovej služby“. Pikantné na tom je, že konzervatívny poslanec Čepček nerozlišuje medzi soft a hard-core pornom, ale medzi tvrdý alkohol na jednej strane a pivo a víno na strane druhej dáva zreteľný rozdeľovník.
POD VLAJKOU KRESŤANSTVA
Uprostred Bratislavy na kopci Sitina žijú svoje vtáčie životy červienka obyčajná, muchárik bielokrký, ďateľ prostredný, penica čiernohlavá, drozd čierny, sýkorka veľká, tesár čierny, ba dokonca i vlha obyčajná. (Musí to byť pekná práca dávať mená vtákom, aj keď dnes už asi ťažko nájsť nejakého bezmenného.) O kus ďalej, na parlamentnom Vodnom vrchu, sa vyskytujú iné druhy a ťažko niekedy hľadať správne názvy ich „vtákovín“. Ale „vtákoviny“poslanca Čepčeka okrem toho, že sa nimi asi zavďačuje Bohu, majú zároveň aj takpovediac vzdelávací význam. Názorne ukazujú, že ten konzervatívny svet, ktorý s toľkým zápalom predstavuje poslanec Čepček a jemu podobní, naozaj nie je pre každého občana a občianku na tomto našom malom lievanci zeme.
A nejde len o porno, hazard a alkohol. K týmto prohibíciám treba pridať zákaz nedeľného predaja, zákaz interrupcií a absolútnu neústupčivosť voči požiadavkám LGBTI+ komunity. Tak vznikne ucelený slovenský konzervatívny monument. Pardon, takmer ucelený, ešte k nemu treba priradiť laxné postoje k domácemu násiliu, nadradenosť mužov, antisemitizmus a xenofóbiu plus príklon k Rusku. Mať to teda celé v kocke a pocukrované „vtákovinami“konzervatívneho poslanca Čepčeka je užitočné, keďže dnes pred voľbami idú pod vlajkou akože kresťanstva predstavitelia extrémov a krajností na dračku.
VERIŤ V NEVINU JE POHODLNÉ
Jasné, že si za tejto situácie liberál drží nos a šmátra po niekom-niečom progresívnom a normálnom. Ale ťažkú chvíľu musí zažívať umiernený konzervatívec a demokrat. Ten, čo žije vierou a na ňu napojenými mravnými zásadami, ale necíti potrebu vnucovať ich spoločnosti ako diablom posadnutý. Jeho umierneným konzervatívcom sa v politike totiž veľmi nedarí. Umiernenosť, čo je symptóm múdrosti, akoby vyšla z módy (ale možno tu taká móda ani nikdy nebola).
Do umiernenosti pritom patrí aj to, že si ľudia vždy udržujú odstup od politikov a nezahoria voči nim citmi, ktoré ich s nimi stotožnia a nakoniec mentálne zotročia. Týmito citmi sa, mimochodom, dá vysvetliť, prečo je Robert Fico v preferenciách navrchu a nie naspodku, čo by bolo vzhľadom na jeho predsedanie mafiánskemu štátu logické. Keď sa dnes vyviňuje ako pominutý, zároveň tým psychologicky očisťuje tých, čo mu kedysi abnormálne verili a odmietajú si priznať, ako hlboko sa v ňom zmýlili. Skrátka, vnímať Fica ako nevinného, ako obeť štátneho komplotu je pre mnohých pohodlné.
Ale ani Robert Fico to nemá ešte vyhrané. Ešte je tu predsa ruka Božia. A je tu aj praktická otázka, kto bude v demokratickom tábore taký zodpovedný frajer alebo frajerka, že sa pre svoje chabé volebné šance rozhodne nakoniec nekandidovať. Preto, aby zbytočne nevzal/nevzala hlasy tým, ktorí majú viditeľnejšie šance uspieť. Zase totiž máme pred sebou jedny civilizačné voľby a koncových užívateľov slobody nie je zas tak veľa, aby sa nimi plytvalo.
Mať to teda celé v kocke a pocukrované „vtákovinami“konzervatívneho poslanca Čepčeka je užitočné, keďže dnes pred voľbami idú pod vlajkou akože kresťanstva predstavitelia extrémov a krajností na dračku.