Jeden štátny web na všetko netreba
Na použitie cez mobil sú portály štátnej správy málokedy prispôsobené, vraví Ľubor Illek
Na niektoré štátne weby sa dokážete prihlásiť aj cez mobil, ak si stiahnete aplikáciu Slovensko v mobile, no na elektronický podpis budete stále potrebovať elektronický občiansky preukaz, hovorí IT špecialista občianskeho združenia Slovensko.Digital Ľubor Illek.
Podľa neho je problém aj v tom, že Slovensko v mobile nie je až taká priorita štátu.
„Sú aj príklady, že keď sa niečo stane prioritou, tak sa to dá, napríklad aplikácie OverPass a GreenPass na covidové očkovacie certifikáty, ktoré fungovali celkom dobre a používali ich desaťtisíce ľudí.“
Hovorí aj to, že približne 80 percent žiakov alebo ich zákonných zástupcov komunikuje so školami elektronicky, čo vysoko prekračuje všetky slovenské priemery na používanie elektronických služieb. Školy používajú najmä dva informačné systémy – EduPage a eŠkolu.
„Napriek tomu, že k tomu nebol žiadny veľký alebo eurofondový projekt, sa zdá, že to funguje veľmi dobre.“
Čo už dnes vieme vyriešiť so štátom cez mobil?
Hlavná aplikácia na služby štátu pomocou mobilu sa volá Slovensko v mobile (je to samostatná aplikácia, ktorá sa používa na prihlasovanie na štátne portály, napríklad cez Slovensko.sk – pozn. red.). Je už asi pol roka oficiálne spustená a každý si ju môže stiahnuť a použiť. Zatiaľ však nefunguje takzvaný plne mobilný scenár, to znamená, že pomocou mobilu sa prihlásim, vytvorím nejaké podanie, celé ho vyplním a aj ho podám a autorizujem. Aplikácia slúži zatiaľ len na to, že keď sa chcem na počítači prihlásiť na nejaký štátny web, nemusím použiť elektronický občiansky preukaz s čítačkou, ale viem to spraviť pomocou mobilu.
K samotnej aktivácii aplikácie Slovensko v mobile však ešte čítačku treba.
Áno, je to tak. Aplikáciu aktivujete pomocou veľkého počítača a elektronického občianskeho preukazu podľa návodu a až potom môžete čítačku odložiť do zásuvky. Takto fungujú viaceré veľké portály, napríklad portál finančnej správy, Sociálnej poisťovne, ústredný portál verejnej správy, služby ministerstva spravodlivosti, ako je obchodný register a podobne. Na portál ministerstva vnútra sa však stále nedá prihlásiť pomocou mobilu.
Ministerstvo vnútra zastrešuje pomerne veľa služieb pre občanov. Prečo je to tak?
Ministerstvo vnútra hovorí, že má naplánovanú veľkú zmenu portálu. Ani vizuálne úplne nezodpovedá dnešným časom, no neoplatí sa im robiť čiastkové zmeny. Čakajú na veľký projekt. Pravdepodobne ešte dosť dlho potrvá, kým to bude fungovať. Nie celkom rozumiem tomu, prečo to musí byť takto.
Čo sa dá ešte riešiť cez mobil?
Ako som už povedal, plne mobilný scenár nie je úplne podporovaný. Z mobilu sa dá napríklad prihlásiť na portál finančnej správy, ale niekedy sa to skončí chybou, lebo to ešte stále nie je oficiálne podporované. Viac-menej sú portály štátnej správy málokedy prispôsobené na používanie cez mobil. Správcovia webov sa pýtajú, prečo by mali optimalizovať ich používanie, keď sa tam oficiálne nedá prihlásiť. Plán je, že by to malo začať fungovať v najbližšom roku.
O službách pre občanov cez mobil hovorila nielen táto vláda, ale aj predchádzajúce. Čo je dôvod, že cez mobil stále neviem dotiahnuť všetko až do konca?
V skutočnosti to podľa mňa nie je až taká veľká priorita. Harmonogram oficiálnej štátnej aplikácie Slovensko v mobile sa veľmi posúva. Sú aj príklady, že keď sa niečo stane prioritou, tak sa to dá, napríklad aplikácie OverPass a GreenPass na covidové očkovacie certifikáty, ktoré fungovali celkom dobre a používali ich desaťtisíce ľudí. Verejná správa sa dokázala zmobilizovať a veľmi rýchlo vytvoriť aj mobilné aplikácie, ktoré síce mali drobné nedostatky a komplikovanú registráciu, ale boli použiteľné a vznikli pomerne rýchlo. Keď je vôľa, riešenie sa naozaj dá nájsť. Bohužiaľ, treba povedať, že situácií, ktoré by sa dali vybaviť cez mobil, je v posledných rokoch menej.
Čo tým myslíte?
Myslím tým mobilnú aplikáciu združenia DEUS. To je združenie obcí a ministerstva financií na riešenie informatizácie najmä malých obcí. Malo vlastnú mobilnú aplikáciu. Pomocou nej sa dali všetky elektronické služby, ktoré obce poskytovali, spraviť až po podpísanie pomocou mobilu. Aplikácia bola aj jedným z kandidátov na oficiálnu celoštátnu aplikáciu, ale ministerstvo pre informatizáciu zvolilo iné riešenie. Pripravovala sa nová aplikácia Slovensko v mobile. Ak správne rozumiem, aplikácia DEUS už nie je podporovaná preto, lebo si asi povedali, že to duplicitne nebudú robiť, že ušetria peniaze. Aplikácia už nefunguje.
Obciam sa tým skomplikovalo? niečo
Jeden z hlavných argumentov združenia bol, že sa veľmi málo používala. Keď obyvateľ obce potreboval vybaviť niečo so starostom, ktorý býval o 300 metrov ďalej, aplikácia sa neukázala až taká potrebná.
Keď sme sa bavili ešte neoficiálne, spomenuli ste, že najväčšia skupina občanov, ktorá využíva elektronické služby, sú žiaci alebo ich zákonní zástupcovia.
Je to taká zvláštna situácia – máme veľké plány na veľké celoštátne riešenia, zároveň oficiálne vykazujeme, ako málo ľudí ich používa. Veď elektronické schránky má aktivované iba 6 percent fyzických osôb. No potom je tu najpočetnejšia skupina úradov, čo sú školy, rádovo je ich 3-tisíc alebo aj viac, ktoré ako úrady musia plniť všetky povinnosti
e-governmentu. Školy používajú najmä dva informačné systémy – EduPage od firmy ASC a eŠkolu od Ševtu. Podľa mojej vlastnej hrubej štatistiky ich naprieč celým Slovenskom používa asi 80 percent žiakov alebo ich zákonných zástupcov. To vysoko prekračuje všetky slovenské priemery na používanie elektronických služieb. A to je číslo naprieč špeciálnymi školami či školami v odľahlých regiónoch. Čísla sú tam o trošku nižšie, ale nie oveľa. Na gymnáziách to bude aj viac ako 85 percent. Zaujímavé je, že oba tieto softvéry sú produktmi súkromných firiem, ktoré nie sú ministerstvom školstva nijakým spôsobom riešené. Každá škola si to musí samostatne kúpiť. Napriek tomu, že k tomu nebol žiadny veľký štátny alebo eurofondový projekt, sa zdá, že to funguje veľmi dobre.
Niektorých od elektronickej komunikácie so štátom odrádza to, že na to potrebujú čítačku a elektronický občiansky preukaz. Tých, ktorí už elektronickú schránku na Slovensko.sk majú, znervózňuje, že musia opakovane zadávať šesťmiestny kód, takzvaný BOK. Sú tieto obavy alebo sťažnosti oprávnené?
Jasné, že sú oprávnené. Ústredný portál verejnej správy, tak sa volá portál Slovensko.sk, má veľký dlh aj technologický, aj funkčný voči tomu, ako by mal vyzerať v súčasnosti. Terajšie vedenie Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) sa to snaží doháňať. Ale to je len časť odpovede. Myslím si, že dnes už je jasné, že ľudia nepotrebujú jeden centrálny portál na všetko.
Skúste to vysvetliť.
Dlho sa pracovalo s víziou, že všetko pôjde cez ústredný portál a človek tam všetko nájde. Ibaže bežný človek nepotrebuje riešiť všetko naraz. Keď sa napríklad mesto Bratislava snažilo zjednodušiť pre občanov podávanie daňových priznaní k nehnuteľnosti, tak si urobilo vlastnú aplikáciu a nesnažilo sa to zaradiť do ústredného portálu. Mali by sme si nanovo povedať, aký je zmysel ústredného portálu. Určite je dôležitý ako také povinné minimum, ale veľký zmysel má aj to, ak veci, ktoré ľudia bežne riešia, urobia na špecializovaných portáloch.
Keď hovoríme o portáli Slovensko.sk, pred pár rokmi váš kolega Ján Suchal prirovnal čítanie správ, ktoré prišli do e-schránky, k čítaniu cez tankový priezor, lebo to okno, ktoré sa tam otvorilo, bolo veľmi úzke. Vtedy nebol portál užívateľsky urobený veľmi pre občanov. Posunulo sa to výrazne ďalej?
V posledných rokoch tam bolo množstvo drobných vylepšení. Sú tam však nejaké limity, ktoré stále neboli vyriešené. Napríklad, keď má niekto prístup do viacerých schránok a chce si otvoriť druhú schránku, musí sa znova prihlásiť. Správy, ktoré tam chodia, sú stále v pomerne komplikovaných formátoch elektronických formulárov. Okrem toho všetkého, čo je štandardne komplikované vo verejnej správe, sa naráža ešte aj na mimoriadne zlú spoluprácu s doterajším dodávateľom, firmou GlobalTel. Podľa mojich informácií priamo od štátneho tajomníka ministerstva informatizácie je spolupráca s nimi taká zlá, že akákoľvek zmena na tomto ústrednom portáli je nočná mora pre súčasné vedenie NASES-u. Aj to je dôvodom, prečo ten portál nie je taký dobrý, aký by mohol byť.
Niektoré verejné inštitúcie vytvorili klientske zóny alebo účty, kde občan na jednom mieste vidí svoje dáta. Ide o trend? Vidíte tam aj nejaké riziko, keď sú údaje o niekom sprístupnené na jednom mieste?
Veľmi dúfam, že ide o trend a že to dokonca bude vo verejnej správe povinné. Používa sa na to taká anglická skratka MyData (moje údaje), ktorá hovorí o tom, že komunikácia s verejnou správou nie je len o žiadostiach a rozhodnutiach. Napríklad vidím, aké údaje o mne úrad spracováva a kde ich má uložené. Ak sa v nich niečo zmení, príde mi notifikácia. Dokonca by som mal mať informáciu, kto tieto údaje použil a na aký účel. Cieľom je, aby to bolo spravené naprieč celou verejnou správou. Ministerstvo pre informatizáciu má k tomu vydať zákon, už na tom robia tri roky, ale zatiaľ nevieme, kedy to bude hotové. Niektoré úrady to už napriek tomu vytvorili, napríklad Sociálna poisťovňa zriadila elektronický účet poistenca.
Aké sú ďalšie príklady?
Aj od začiatku negatívne spomínaný eHealth má službu, volá sa to Elektronická zdravotná knižka, kde si môže každý pozrieť svoje recepty, vyšetrenia, lieky aj to, ktorý lekár k tým údajom pristupoval a kedy. Zatiaľ je tam však málo údajov. Ďalším príkladom je Elektronický súdny spis, čo je aplikácia ministerstva spravodlivosti. V Českej republike majú Základní registry, kde dokonca raz za rok príde všetkým občanom výpis, kto vo verejnej správe a s akým cieľom videl ich údaje zo základných registrov. U nás si to môžeme predstaviť napríklad ako Register fyzických osôb. Takže naprogramované to je, stačí to už iba sprístupniť niekam von.
Takže občania budú časom vidieť, kto si ich údaje pozeral?
Áno, presne tak by to malo byť. Zlepší to transparentnosť verejnej správy a ľuďom to priblíži, čo sa vnútri deje.
Ako pokročil projekt životných situácií?
Pod takzvanými životnými situáciami sa rozumie to, že verejná správa sa nezaujíma iba o to, aby som rýchlo a pohodlne vedel spraviť jedno podanie a rozhodnutie, ale aby sa to celé čo najviac zjednodušilo. Pomerne nová vec je, že ministerstvo pre informatizáciu sa snaží zobrať si to na starosť prierezovo. Ako prvú životnú situáciu ohlásili ešte pred rokom práve narodenie dieťaťa, kde to celé zanalyzovali a zjednodušili.
Je aj ďalší príklad?
Áno, napríklad elektronická péenka. Táto životná situácia sa zredukovala pre občana na to, že nemusí spraviť nič. Nie je to úplne dotiahnuté do konca, zamestnávatelia musia sledovať webstránku Sociálnej poisťovne a nevedia si to zatiaľ dobre prepojiť so svojimi personalistickými systémami. Čakáme, kedy Sociálna poisťovňa spraví takzvané aplikačné rozhranie, aby sa to dalo jednoducho prepojiť. Pokiaľ ide o ďalšie životné situácie, už existuje ich schválený zoznam.
To súvisí aj s plánom obnovy, v ktorom sme sa k tomuto projektu zaviazali.
V informatizácii je to hlavný záväzok v pláne obnovy. Ide o 17 prioritných životných situácií a jedna náhradná. Štyri životné situácie už sú v nejakom štádiu riešenia – ide o stratu a hľadanie zamestnania, kúpu nehnuteľnosti na bývanie, začiatok podnikania a kúpu a vlastníctvo auta.
Zatiaľ prezentované neboli. Ste v niektorých pracovných skupinách na ministerstve, máte informáciu, čo sa s tým deje?
Dokonca som priamo členom riadiaceho výboru tohto projektu, takže základné informácie mám. Stretáva sa tam veľa rôznych faktorov, lebo ministerstvo pre informatizáciu to poňalo vo veľkom dôkladnom štýle, že najprv to celé dôkladne zanalyzujú, naplánujú, ako to má vyzerať, potom sa to spraví a až na konci vidno nejaké výsledky. V prípade štyroch životných situácií, ktoré som spomínal, sú už niektoré veci aj naozaj veľmi ďaleko. Je škoda, že to ešte nevidno. Veď prvá vec k týmto životným situáciám budú takzvané návody, čiže jednoduchá forma prezentovania informácií, čo má človek urobiť. Netrúfam si odhadnúť, kedy to presne bude.