Päť vecí, ktoré ukázali úniky
Ukrajinci chcú útočiť na Rusov aj za hranicami, Kremeľ sa zlepšil na sociálnych sieťach
Keď sa začiatkom apríla verejnosť dozvedela o najväčšom úniku amerických spravodajských informácií za posledných desať rokov, viacerí predstavitelia Spojených štátov z nich podozrievali Kremeľ. Niektorí sa skôr domnievali, že ich zámerne zverejnili USA s cieľom zmiasť Rusov pred ukrajinskou protiofenzívou.
Dnes všetko nasvedčuje tomu, že za únikom nebol Washington ani Moskva, ale 21-ročný Američan Jack Teixeira z Leteckej národnej gardy, ktorý sa nimi chcel pochváliť pred kamarátmi na platforme Discord.
Medzičasom ho zatkla polícia a obvinili ho z neoprávneného držania a odovzdávania utajovaných skutočností.
Medzi hlavné zistenia z dokumentov, ktoré sa rýchlo šírili po sociálnych sieťach, patrili problémy ukrajinskej armády s delostreleckou muníciou a systémami protivzdušnej obrany. Úniky zároveň ukázali, že americká armáda prenikla do ruských bezpečnostných služieb tak hlboko, že dokáže včas varovať Ukrajinu pred plánovanými útokmi.
Reportéri amerického denníka Washington Post však pátrali aj po ďalších zisteniach a na základe rozhovorov s desiatkami používateľov Discordu získali prístup k zhruba 300 stranám utajovaných dokumentov. V posledných dňoch postupne zverejňovali informácie aj o rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom, ruských dezinformáciách či Číne a Afganistane.
V tomto texte zhŕňame najzásadnejšie zistenia, s ktorými Washington Post prišiel. K uniknutým zisteniam treba naďalej pristupovať opatrne, hoci americký denník tvrdí, že dokumenty, ktoré mal k dispozícii, vyzerajú autenticky.
1. V KYJIVE ZVAŽOVALI OTVORIŤ NOVÉ BOJISKO TISÍCE KILOMETROV OD UKRAJINY
Uniknuté dokumenty predpovedajú, ako bude vyzerať ruská vojna proti Ukrajine v roku 2023. Najpravdepodobnejším scenárom je podľa nich patová situácia, keďže obe strany dosiahnu len „obmedzené územné zisky“. Američania odhadujú, že na Ukrajine to bude viesť k frustrácii, ktorá zvýši pravdepodobnosť „zmien vo vedení“. Z dokumentov však nie je jasné, či sa tieto zmeny majú týkať politických alebo vojenských predstaviteľov.
Z uniknutých informácií vyplýva, že Ukrajina zintenzívni útoky na vojenské ciele v Rusku, hoci táto taktika znepokojuje niektorých amerických predstaviteľov. Tí sa obávajú, že tým Kyjiv môže dať Číne zámienku na posielanie zbraní Rusku.
Vedenie ukrajinskej rozviedky chystalo „zásadný útok“vo vnútri Ruska aj tesne pred prvým výročím totálnej invázie, ale práve pre odpor USA od neho podľa spisov upustilo.
Iné dokumenty naznačujú, že Kyjiv plánoval útoky na Rusov mimo Ukrajiny a dokonca aj mimo Ruska, a to v Sýrii s cieľom spôsobiť im také váž
Ruskí operátori vo veľkom zakladali falošné účty, vďaka ktorým zvyšovali dosah príspevkov konšpirujúcich o ukrajinskej armáde či údajne škodlivých následkoch očkovania.
ne škody, aby Kremeľ musel na miesto presunúť zdroje z Ukrajiny. Rusko vo vojne v Sýrii stojí na strane prezidenta Baššára al-Asada. V regióne sa do veľkej miery spolieha na žoldnierov z Vagnerovej skupiny.
Kyjiv sa pritom k útokom neplánoval prihlásiť. Podľa spisov rokoval s arabsko-kurdskými milíciami (SDF), ktoré to v oficiálnom vyjadrení odmietli.
Proti riskantnej operácii však bol prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ju podľa únikov definitívne zastavil. Bez súhlasu USA, ktorí SDF podporujú, je návrat k týmto plánom veľmi málo pravdepodobný.
Zásadným, hoci nie prekvapivým zistením je, že Spojené štáty podľa dokumentov do konca tohto roka neočakávajú žiadne mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Uvádza sa v nich, že by neboli pravdepodobným scenárom dokonca ani v prípade, že by Ukrajina dosiahla významné územné zisky.
Vláda Joea Bidena od začiatku invázie tvrdí, že rokovania sa môžu začať až po tom, čo k nim budú chcieť pristúpiť Ukrajinci. Kyjiv pritom vlani na jar Rusku ponúkal, že sa vzdá členstva v NATO a obe strany si nechajú pätnásť rokov na doriešenie statusu Krymu, ale Moskva to odmietla. Ukrajina následne ponuku stiahla a dnes požaduje plné obnovenie svojej územnej celistvosti, teda návrat do hraníc spred roku 2014.
Washington Post píše, že Ukrajinci plne dôverujú americkému ministrovi zahraničných vecí Antonymu Blinkenovi, ktorý tvrdí, že rokovania so súčasným Ruskom nemajú zmysel.
Niektorí poprední americkí predstavitelia sú však voči jeho prístupu kritickí. Napríklad generál Mark Milley, ktorý inak takisto jasne stojí na strane Ukrajiny, Blinkenovi radí byť v komunikácii s Moskvou aktívnejší.
2. KREMĽU SA DARÍ NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH
Jeden z uniknutých dokumentov ukazuje, že ruská vláda je v šírení klamstiev a manipulovaní verejnej mienky na sociálnych sieťach oveľa úspešnejšia, ako sme doteraz predpokladali.
Američania podľa nich získavali informácie o sieti známej ako Fabrika, ktorá priamo na pokyn kancelárie ruského prezidenta rozbehla dezinformačnú kampaň s cieľom rozdeliť obyvateľov západných krajín a demoralizovať obyvateľov Ukrajiny.
Ruskí operátori aj preto vo veľkom zakladali falošné účty, vďaka ktorým zvyšovali dosah príspevkov konšpirujúcich o ukrajinskej armáde či údajne škodlivých následkoch očkovania. Zásadným zistením z dokumentov je, že sociálne siete boli schopné zachytiť len jedno percento takýchto falošných účtov.
Washington Post oslovil desiatich technologických odborníkov, podľa ktorých je toto číslo pravdepodobne prehnané. Analytici napriek tomu upozorňujú, že zistenia netreba brať na ľahkú váhu.
Napríklad popredný britský expert Ciaran Martin povedal, že na mieste americkej vlády by zachoval pokoj, ale okamžite by sa obrátil na najväčšie platformy, aby podozrenia overil.
Ak by aj počet neodhalených falošných účtov nebol 99 percent, ale „iba“90 percent, naznačovalo by to, že Rusko v šírení svojich naratívov urobilo od roku 2016, keď sa snažilo ovplyvniť americké voľby, výrazný pokrok.
Medzitým Kremľu môže
nahrávať chaos spôsobený novými pravidlami na Twitteri, ktorý vlani odkúpil podnikateľ Elon Musk. Sociálna sieť prednedávnom spustila nový systém modrých odznakov, ktoré symbolizujú overený účet. Takýto odznak pritom podľa technologickej spoločnosti Reset získali aj viacerí ruskí propagandisti.
Tí často okrem vojny proti Ukrajine kritizujú LGBTI+ ľudí či americké hnutie za rasovú rovnoprávnosť Black Lives Matter.
3. AFGANISTAN JE OPÄŤ ZÁZEMÍM PRE TERORISTOV
Keď v auguste 2021 americkí vojaci na pokyn Joea Bidena odišli z Afganistanu, kontrolu nad krajinou rýchlo prevzalo opäť islamistické hnutie Taliban. Pre Bidena išlo o zrejme prvú vážnu politickú krízu vo funkcii, pre ktorú čelil ostrej kritike republikánov, no aj niektorých demokratov.
Po zverejnení najnovších zistení Washington Post odhaduje, že Biden sa musí pripraviť na ďalšiu sériu útokov. Niektoré z dokumentov, ktoré podľa všetkého zverejnil Jack Teixeira, ukazujú, že z Afganistanu sa znova stalo zázemie pre teroristov.
Podľa uniknutých informácií sa tam opäť sústreďujú predstavitelia Islamského štátu, ktorí podľa Pentagónu minulý rok plánovali útoky na kostoly aj na majstrovstvá sveta vo futbale v Katare. Tie pritom navštívili vyše dva milióny ľudí.
Američania minulý rok pri Islamskom štáte zaznamenali deväť pokusov o útok, pričom do februára toto číslo stúplo na pätnásť. V minulosti proti sebe Taliban a ISIS-K, tunajšia odnož Islamského štátu, otvorene bojovali.
Z dokumentov nevyplýva, do akej miery ISIS-K koordinuje svoje operácie v Afganistane s vedením skupiny, ktoré sa zrejme nachádza v Sýrii. Podľa denníka Washington Post však úniky ukazujú, že ich spoločným cieľom je zasiahnuť západné ciele.
„Najviac znepokojivé správy podrobne uvádzajú ich snahu naverbovať technických expertov na vykonávanie teroristických útokov v zahraničí,“píšu americké noviny.
4. ČÍNSKYCH BALÓNOV NAD USA BOLO VIAC
Hneď niekoľko utajovaných dokumentov sa venuje aj Číne, ktorej vzťahy so Spojenými štátmi sú najhoršie za posledné desaťročia. V čase eskalujúceho napätia v Taiwanskej úžine prezident Biden opakovane vyhlásil, že ak Čína zaútočí na Taiwan, Spojené štáty mu prídu na pomoc.
Uniknuté spisy však ukazujú, že americkým spravodajským službám výrazne komplikuje situáciu modernizujúca sa čínska armáda, ktorá na vojenské účely čoraz častejšie nevyužíva vojnové, ale civilné lode.
Washington Post zdôrazňuje, že hoci nejde o komplexnú analýzu čínskych silných stránok ani taiwanských slabín, dokumenty vykresľujú „pochmúrny obraz“o pripravenosti Taiwanu. Jedným z jeho hlavných problémov je stav jeho protivzdušnej obrany.
Jednou z obáv analytikov je, že Taiwan môže byť vo využívaní systémov protivzdušnej obrany v úvodnej fáze potenciálneho konfliktu až príliš zdržanlivý. Čína má pritom v dosahu Taiwanu až štyridsať leteckých základní.
V dokumente sa uvádza, že taiwanskí velitelia protivzdušnej obrany môžu „váhať s nasadením pilotovaných lietadiel pre strach z eskalácie“.
Dokumenty však zároveň ukazujú, že ak by chcela Čína začať takzvanú obojživelnú operáciu – teda s využitím námorníctva a pozemnej armády –, narazila by na výrazné logistické problémy s palivom. To by mohlo dať Taiwanu a USA príležitosť zastaviť inváziu už v jej počiatočnom štádiu.
Iný dokument o Číne sa týka kauzy zo začiatku februára. Keď sa vtedy nad Spojenými štátmi vznášal podozrivý balón, Američania ho zostrelili a minister zahraničných vecí Antony Blinken zrušil cestu do Číny.
Spisy ukazujú, že išlo o balón Killeen-23. Američania však podľa únikov ani týždeň po jeho zostrelení neboli schopní identifikovať jeho senzory a antény. Iný dokument dokazuje, že Spojené štáty okrem neho vedeli o štyroch ďalších špionážnych čínskych balónoch.
Jeden z balónov sa zrútil do Juhočínskeho mora a ďalší preletel nad americkými armádnymi loďami v Tichom oceáne. Ďalšie balóny, ktoré sa spomínajú v dokumentoch, mali názvy Accardo-21 a Bulger-21. Oba mali pokročilé sledovacie zariadenie. Zo spisov nie je jasné, čo presne sa s nimi stalo.
5. EGYPT PLÁNOVAL VYZBROJIŤ RUSKO
Ďalší z uniknutých dokumentov sa týka Egypta. Ukazuje, že prezident Abdal Fattáh Sisi nariadil vyrobiť 40-tisíc rakiet, ktoré plánoval poslať Rusku. No aby sa „vyhol problémom so Západom“, vrchným vojenským predstaviteľom zdôraznil, že plán má ostať tajný.
Ako pripomína Washington Post, Egypt udržiava dlhé roky vzťahy s Ruskom, ale zároveň je kľúčovým americkým partnerom na Blízkom východe.
Prezident Sisi napokon svoj plán podľa spisov prehodnotil po stretnutiach s predstaviteľmi Spojených štátov, čo americké noviny interpretujú ako diplomatické víťazstvo Bidenovej administratívy. Egypt, naopak, časť munície poskytol USA, ktoré ich následne mohli predať Ukrajine.
„Dokumenty ukazujú tichú, ale veľmi dôležitú diplomatickú aktivitu Bidenovej vlády vo vzťahu ku krajinám, ktoré sa snažili zostať na okraji čoraz intenzívnejšieho sporu medzi Washingtonom a Moskvou,“píše denník. Egyptskí predstavitelia v oficiálnych vyjadreniach plány na vyzbrojenie Ruska vehementne popierajú.