Mýty o postavení USA vo svetovej ekonomike II
USA boli úspešné najmä vďaka globalizácii, deregulácii a otvorenosti, no americká ekonomika sa čoraz viac uzatvára
Pred rokom a pol som v tejto rubrike písal o postavení Spojených štátov v globálnej ekonomike. Najnovšie vydanie týždenníka The Economist sa tejto téme venovalo opäť (tu a tu), pričom prinieslo nielen aktualizované dáta a medzinárodné porovnania, ale aj veľmi hlbokú analýzu príčin pretrvávania, ale v niektorých oblastiach aj posilňovania dominancie americkej ekonomiky v celosvetovom meradle.
Táto téma je veľmi dôležitá nielen z ekonomického, ale aj geopolitického hľadiska, pričom dnes, v čase vyostrenej geopolitickej situácie v súvislosti s vojnou na Ukrajine a rastúcim napätím medzi USA (Západom) a Čínou, to platí omnoho viac ako kedykoľvek v minulosti.
Zaujímavá je táto téma aj preto, že realita podložená tvrdými dátami je v rozpore nielen s prevládajúcim vnímaním poklesu americkej sily v očiach ostatných krajín sveta, ale aj v samotných USA.
RÁSTLI AJ NAJNIŽŠIE PRÍJMY
Takmer 80 % amerických respondentov si podľa najnovších prieskumov myslí, že ich deti sa budú mať horšie, ako sa majú oni, čo je najviac od roku 1990, keď sa takýto prieskum začal robiť a keď si to myslelo len asi 40 % Američanov. Tomuto prevládajúcemu pesimizmu potom zodpovedá aj politická rétorika a stratégia amerických prezidentov, či je to už Trumpov program „Make America Great Again“alebo Bidenov „Build Back Better“.
Tvrdé dáta pritom vôbec nepotvrdzujú úpadok americkej ekonomiky, práve naopak. Amerika ostáva naďalej najbohatšou, najproduktívnejšou a najinovatívnejšou veľkou ekonomikou sveta, ktorá sa dokonca od svojich demokratických rivalov (a zároveň spojencov) počas posledných troch desaťročí ešte viac vzdialila. Kým podiel americkej ekonomiky na ekonomikách krajín G7 bol v roku 1990 40 %, dnes je to v nominálnom vyjadrení 58 %. Rast v parite kúpnej sily je síce menší, ale stále signifikantný (zo 43 % na 51 %).
V parite kúpnej sily boli reálne príjmy Američanov v roku 1990 vyššie oproti tým v západnej Európe o 24 %, dnes sú vyššie o 30 %, oproti japonským boli pred vyše tromi desiatkami rokov vyššie o 17 %, dnes je to 54 %. Podľa tohto ukazovateľa majú dnes vo svete vyššie príjmy na obyvateľa jedine malé ropné kráľovstvá, ako je Katar, alebo finančné centrá, ako je Luxembursko.
Obvykle sa pri týchto číslach dostaví výhrada, že je to na úkor veľkých príjmových nerovností, a je pravda, že tie sú v USA vyššie ako v iných vyspelých krajinách. Takisto je pravda, že nárast príjmov najbohatších bol ešte vyšší ako celkový (priemerný) rast príjmov. Ale pomerne rýchlo rástli aj najnižšie príjmy, čoho dôkazom je približne rovnaký rast mediánových a priemerných miezd. Negatívnym javom je stagnácia stredných príjmov. Priemerné výdavky na spotrebu na obyvateľa boli v USA oproti Veľkej Británii v roku 1990 vyššie o 20 %, teraz je to už o 31 %. Americké výdavky na sociálnu politiku sú stále nižšie ako tie v západnej Európe, medzi rokmi 1990 a 2019 však vzrástli zo 14 % HDP na 18 % HDP (vo Švédsku sú dlhodobo okolo 25 % HDP).
STÁLE ZNAČNÝ PREDSTIH
Ekonomický predstih americkej ekonomiky pred ostatnými krajinami dobre ilustruje aj rast jej kapitálového trhu. Sto dolárov investovaných v roku 1990 do akcií najväčších amerických firiem S&P 500 má dnes hodnotu 2 300 dolárov, pričom investovanie tej istej sumy 100 dolárov do najväčších svetových spoločností okrem amerických má dnes hodnotu 510 dolárov.
Hlavnou prednosťou americkej ekonomiky je jej flexibilita, ktorá má však aj druhú, temnejšiu stránku. Jednotlivci sú vystavení vysokému riziku prepadu do chudoby a problémov, nezamestnanosť pri recesii prudko rastie (ale pri oživení zase rýchlo klesá), veľa ľudí končí na okraji spoločnosti, drogy, lieky a násilie najmä medzi chudobnými a sociálne marginalizovanými skupinami vedú dokonca k šokujúcemu poklesu priemerného veku v USA v posledných desaťročiach.
Z dlhodobého hľadiska sú pre ekonomiku rozhodujúce dve veci – počet pracovníkov a produktivita. Amerika mala dlhodobo výhodu vysokej pôrodnosti aj vysokej imigrácie (ktorá zároveň zvyšovala celkovú pôrodnosť, pretože medzi imigrantmi je pôrodnosť vyššia). Americká populácia v práceschopnom veku v dôsledku toho vzrástla medzi rokmi 1990 a 2022 o 38 % (zo 127 miliónov na 175 miliónov ľudí). V západnej Európe to bol v tom istom čase nárast len o 9 % (z 94 miliónov na 102 miliónov).
Ešte dôležitejšie sú čísla o počte zamestnaných. Napriek tomu, že miera pracovnej participácie v USA v posledných desaťročiach klesala, predstih pred ostatnými vyspelými krajinami je stále značný. Kým v USA vzrástol počet zamestnaných o 30 %, v Európe to bolo o 13 % a v Japonsku len o 7 %.
IDE O PRUŽNOSŤ
Nejde však len o počet, ale aj o produktivitu. Väčší počet pracujúcich ľudí bol v USA aj produktívnejší oproti iným vyspelým krajinám. Kým v najdynamickejšej dekáde od polovice deväťdesiatych do polovice nultých rokov rástla produktivita amerického biznisu o 3 % ročne a európskeho o menej ako 2 % ročne, v ďalších rokoch sa rast v USA spomalil v dlhodobom priemere na 1,5 %, čo je však stále výrazne viac ako v ostatných vyspelých krajinách.
Zdrojom vyššej produktivity sú predovšetkým inovácie a za vysokou inovatívnosťou americkej ekonomiky je predovšetkým vzdelanie, veľkosť a pružnosť.
34 % Američanov v práceschopnom veku má ukončené vysokoškolské vzdelanie, USA vynakladajú na vzdelanie na žiaka o 37 % a na študenta vysokých škôl o 100 % viac, ako je priemer OECD. Jedenásť z pätnástich najlepších svetových univerzít je amerických, na americké univerzity prichádzajú študovať najväčšie talenty z celého sveta a mnohí tu ostávajú žiť a pracovať aj po škole. Podiel verejných a súkromných výdavkov na vedu a výskum vzrástol v poslednej dekáde na 3,5 % HDP, na úroveň vyššiu ako vo väčšine vyspelých krajín. Podiel amerických patentov na všetkých medzinárodne uznaných patentoch je najvyšší na svete a medzi rokmi 2004 (odkedy sú dáta) a 2021 vzrástol z 19 % na 22 %.
Veľkosť domáceho trhu je takisto dôležitým predpokladom ekonomického úspechu. Trh EÚ je síce väčší, ale zďaleka nie je taký jednotný ako trh USA, pretože tomu stále bránia jazykové, administratívne a kultúrne bariéry.
Pružnosť americkej ekonomiky je potom tým faktorom, ktorý pretaví vysokú vzdelanostnú úroveň a veľký rozmer trhu do rastovej dynamiky. Jedným z prejavov pružnosti je vysoká mobilita pracovného trhu. Podľa výskumu Gallupovho ústavu bolo v roku 2013 v USA 25 % ľudí, ktorí sa za posledných 5 rokov presťahovali v rámci krajiny, kým v ostatných vyspelých krajinách to bolo len 10 % ľudí. V USA sa pritom častejšie sťahovali vzdelanejší a majetnejší ľudia.
Dôležitú úlohu zohráva aj veľkosť a pružnosť kapitálového trhu a trhu rizikového kapitálu. Kým trhová kapitalizácia kapitálového trhu v USA dosahuje
170 % amerického HDP, v ostatných vyspelých krajinách je to menej ako 100 %. Asi polovica svetového rizikového kapitálu sa investuje do startupov v USA.
Pružnosť a dynamiku americkej ekonomiky dosvedčuje vysoký rast nových pracovných miest, ale aj rýchly rast počtu nových firiem, ktorý sa ešte viac urýchlil v poslednom období. V roku 2021 vzniklo v USA 5,4 milióna nových firiem, čo je o 53 % viac ako v roku 2019. Veľa z nich zanikne, ale náklady a dôsledky bankrotu sú v USA (spolu s Kanadou) najnižšie medzi vyspelými krajinami.
DEFINIČNÝ ZNAK
Aké sú však perspektívy budúceho vývoja americkej ekonomiky? Najväčšou hrozbou pokračovania jej úspešného príbehu je dnes americká politika. USA boli úspešné najmä vďaka globalizácii, deregulácii a otvorenosti. Z týchto javov a procesov profitoval v princípe celý svet, USA však ešte viac ako ostatné vyspelé krajiny. Z globalizácie sa však stala nadávka, miera regulácie sa posilňuje aj tam, kde je to kontraproduktívne, a americká ekonomika sa čoraz viac uzatvára nielen pred Čínou, ale aj pred ekonomikami spojeneckých západných krajín. Do istej miery sú tieto tendencie pochopiteľné a v niektorých oblastiach aj potrebné a nevyhnutné, ale miera konsenzu v podpore týchto trendov a tendencií naprieč hlavnými politickými tábormi je skôr znepokojujúca ako nádejná. Dobrým príkladom je imigrácia, ktorá bola doteraz nielen jedným zo zdrojov rastu ekonomickej sily USA, ale aj historickým definičným znakom tejto krajiny.
Zdrojom vyššej produktivity sú predovšetkým inovácie a za vysokou inovatívnosťou americkej ekonomiky je predovšetkým vzdelanie, veľkosť a pružnosť.