Zas presviedča, že patrí na okraj
Matovič je generátor megalomanských nápadov, ktoré ohrozujú demokratické zriadenie štátu
Igor Matovič v pondelok zorganizoval tlačovú konferenciu a už z jej názvu – Výzva pani prezidentke – bolo zrejmé, že pôjde o klasickú ukážku jeho podvratnej činnosti. A tak aj bolo.
Líder OĽaNO nám oznámil, že chce predložiť do parlamentu návrh na zmrazenie platov poslancov a prezidentky, ktoré sa majú, paradoxne, vďaka nižšiemu deficitu zvýšiť. A vyzval Zuzanu Čaputovú, aby verejne podporila jeho iniciatívu, hoci za znenie zákona, ktorý upravuje výšku platov, sám v roku 2011 hlasoval.
Dalo by sa povedať, že takto vyzerá skutočná transparentnosť. Matovič nám takmer denne pripomína, prečo si namiesto moci v rukách zaslúži pastelky, a je už len na nás voličoch, či tomu porozumieme.
Návrh na zmrazenie platov poslancov i prezidentky má črty všetkých jeho doterajších nápadov. Je jednoduchý na porozumenie, mieri na prvú signálnu, rozumej brnká na negatívnu emóciu ľudí, útočí na svojho politického súpera
– v Matovičovom prípade sú ním všetci, ktorí nie sú za –, zbavuje sa vlastnej zodpovednosti a v skutočnosti žiadny problém nerieši.
Blackout Slovenska a možno i Európy, celoplošné testovanie na jeseň, celoplošné testovanie o mesiac neskôr (ktoré síce nebolo, ale dlho nebol ani lockdown, zato bolo 12-tisíc mŕtvych) a opäť celoplošné testovanie, hneď nato Sputnik, očkovacia lotéria, 300 eur (skoro 500) za očkovanie seniorom, 200 eur na dieťa spolu s fašistami (a s jedným z top 10 inteligentných poslancov Beluským), 500 eur za hlas vo voľbách, návrh, aby poslanci nezarábali viac ako priemernú mzdu, či žiadne dane pre matky a mladých.
Matovič je generátor megalomanských nápadov, ktoré ohrozujú demokratické zriadenie štátu. Toto je politické know-how, s ktorým sa mu podarilo desať rokov sedieť v parlamente, aby ním napokon vyhral aj voľby a za tri roky prišiel o dve vládne funkcie.
Poviete si, že toto nie je možné, a vidíte, je. A zjavne existuje dosť veľká časť spoločnosti na to, aby mal šancu dostať sa do NR SR opäť, preto vo svojej činnosti nielenže pokračuje, ale zvyšuje tempo.
Dá sa ním nezaoberať a zmenšovať mu tým mediálny priestor, cez ktorý môže šíriť svoje myšlienky, ale nie v prostredí, kde sa aj ústami elít relativizuje jeho vina na súčasnom stave spoločnosti.
Napríklad politológ Samuel Abrahám vraví, že ak si neuvedomíme „kvalitatívny, teda fatálny rozdiel medzi Matovičom a Ficom, dláždime si cestu do autokracie“.
Je pritom jedno, či je medzi nimi hoci aj milimetrový rozdiel – ak existuje jedna osoba, ktorá pomohla predsedovi Smeru vstať z politicky mŕtvych, je to Matovič pri moci bezprecedentne opovrhujúci pravidlami. Vyberať si medzi nimi dvoma je falošná dilema, na ktorú netreba pristupovať – obaja majú byť „no go“.
Ak existuje jedna osoba, ktorá pomohla predsedovi Smeru vstať z politicky mŕtvych, je to Matovič pri moci bezprecedentne opovrhujúci pravidlami.