Baníci riskujú v každej jednej chvíli
Metán, ktorý zranil osem ľudí, je bez farby, chuti a zápachu
Výbuch metánu v podzemnej uhoľnej bani je niečo, čo hrozí každú minútu, a baník s týmto vedomím musí žiť. História baníctva za roky posunula diagnostiku únikov tohto plynu na vysokú úroveň, no metán je taký špecifický plyn, že úplne stopercentnú istotu, že sa niečo nestane, mužom pod zemou nik nedá.
Pri výbuchoch metánu v baniach len za posledných 16 rokov zahynuli po celom svete stovky baníkov.
ČO SA DIALO
To, čo sa stalo v stredu popoludní pri vyhorení metánu v Bani Nováky, už vyšetruje okrem banských úradov aj polícia, ktorá už začala trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia.
Z doteraz zverejnených informácií je známe, že došlo pravdepodobne k zapáleniu a vyhoreniu banského plynu – metánu. Záchranári okamžite zasiahli a spolu s ďalšími baníkmi dostali zranených von z bane.
Deväť ľudí utrpelo na mieste popáleniny alebo sa nadýchali splodín horenia. Štyria sú hospitalizovaní s ťažkými popáleninami v nemocniciach v Bratislave a Košiciach. Dvaja z baníkov sú z Poľska a jeden je Ukrajinec.
Po ďalšom veľkom nešťastí na Slovensku je dobré si pripomenúť, že Baňa Nováky je poslednou na hornej Nitre, kde sa ešte ťaží. Pôvodne ju mali definitívne zatvoriť až v roku 2027, ťažbu však ukončia už v závere tohto roku.
„Dorúbaním (stenového porubu v Novákoch), v závere tohto roka bude ukončená domáca ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre v zmysle uznesenia vlády, ktorým sa prihlásila k Európskym klimatickým cieľom a vyhlásila útlmový program pre uhoľné baníctvo,“vysvetľuje hovorkyňa HBP Adriana Siváková. Rizikové povolanie, ktoré vždy sprevádza nebezpečenstvo výbuchov či závalov a spôsobuje dlhodobé zdravotné problémy, sa tak pomaly blíži na hornej Nitre ku koncu.
Riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice Stanislav Paulík tvrdí, že baníci nemohli predpokladať, čo sa stane, pre
Baníci nemohli predpokladať, čo sa stane, pretože metán je plyn bez farby, chuti a zápachu. Stanislav Paulík
riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice
tože metán je plyn bez farby, chuti a zápachu. Nováky sú zaradené medzi takzvané plynujúce bane, čo znamená, že sa s únikmi metánu počíta, no podľa Paulíka došlo k atypickému vývoju lebo „má nízke koncentrácie“.
Do bane sfáral vo štvrtok ráno tím vyšetrovacích inšpektorov pod vedením Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici.
METÁN POTREBUJE KONCENTRÁCIU A SPÚŠŤAČ
Metán je najjednoduchšou zlúčeninou uhlíka a vodíka. Vyskytuje sa aj v podzemí, akumuluje sa v rôznych vrstvách a k jeho uvoľneniu môže dôjsť aj banskou činnosťou.
V podzemí, teda aj v baniach sa metán prirodzene hromadí v dutinách a v spojení so vzduchom môže vytvárať výbušnú zmes. Môže unikať pomaly cez malé trhliny, alebo sa hromadí v kavernách.
Aby plyn vybuchol, musí byť koncentrácia metánu v banskej atmosfére od päť do pätnástich percent. Najvýbušnejšia je údajne koncentrácia blízka desiatim percentám, pri 16 percentách už metán horí.
O rizikách výbuchu hovoril Denník N s dlhoročným odborníkom na banskú činnosť, ktorý si želal zostať v anonymite.
„O tom, či metán vybuchne, alebo horí, rozhoduje koncentrácia metánu v prostredí. Buď ho je málo, alebo veľa, vtedy „len“horí… Najprv sa hovorilo o výbuchu, potom o vyhorení metánu. Ak je pravda to, čo som zachytil v správach, že lekári ošetrovali zranenia spôsobené tlakovou vlnou, tak tá pri horení nevzniká.“
Špecialista na baníctvo hovorí, že bez spúšťača metán nemôže horieť ani vybuchnúť. Spúšťačom môže byť napríklad iskra z elektrického vedenia, alebo taká, ktorá vznikne mechanicky pri práci. „Metán sa sám od seba nemôže vznietiť. Potrebuje koncentráciu a iniciátor. Keby tieto podmienky neboli, metán je tam dodnes,“reagoval banský odborník.
Prítomnosť metánu v baniach sleduje špeciálna technika umiestnená na rôznych miestach v bani. Dispečer na povrchu sleduje, či stúpa koncentrácia. Elektrické zariadenia sú nastavené tak, že keď stúpne hodnota metánu nad prípustnú hranicu, mali by sa automaticky vypnúť. Okrem toho sa kontroluje prítomnosť plynov na pracovisku optoelektronickými systémami dva razy za zmenu. Ani tieto opatrenia však nevylučujú náhle uvoľnenie metánu.
NOVÁKY KONČIA S ŤAŽBOU V TOMTO ROKU
Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza plánuje do konca roka vyťažiť posledných 780-tisíc ton hnedého uhlia v Bani Nováky. V baniach Cigeľ a Handlová už v rámci útlmového programu ťažba skončila.
Práve v Bani Handlová sa stalo v auguste 2009 najväčšie banské nešťastie na Slovensku. V uhoľnej bani explózia usmrtila až 20 ľudí, konkrétne 11 banských záchranárov a 9 baníkov spoločne hasiacich požiar. V HBP momentálne pracuje takmer 1840 ľudí, vyše tisíc z nich je baníkov. Časť z nich zostane pracovať podľa potreby a určite minimálne najbližšie dva roky na uzatváraní podzemia, likvidácii banskej prevádzky a na revitalizácii územia.
Na útlm baníctva na hornej Nitre poskytlo Ministerstvo hospodárstva HBP dotáciu vyše 11,7 milióna eur na hradenie mimoriadnych výdavkov spojených s uzatváraním baní a pre zamestnancov, ktorí prišli o prácu.
Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza sa po útlme baníctva chce zamerať na oblasť opráv a revízií vagónov, výrobu podvozkov, projekt zásobovania teplom, na rozšírenie už existujúceho skleníkového hospodárstva, chovu sumčeka afrického a na revitalizáciu areálu Bane Cigeľ.
Na podporu zamestnanosti predložili 25 projektových zámerov, s ktorými sa budú uchádzať o peniaze z Fondu na spravodlivú transformáciu.
DRAHÉ UHLIE, KTORÉ ZLE HORÍ
Bane mohli byť zatvorené už dávno. Neďaleká uhoľná elektráreň Nováky, ktorá z nich brala uhlie, nie je pre slovenskú energetiku životne dôležitá. Fungovala v podstate iba preto, aby živila Hornonitrianske bane a na vyrovnávanie výkyvov v prenosovej sústave.
Navyše hnedé uhlie, ktoré sa v baniach ťaží, patrí medzi najmenej kvalitné v Európe – slabo horí a je drahé. Prezývajú ho aj „uhoľný prach“. Ťaží sa hlbinne, nie povrchovo, čo by bolo lacnejšie. V cene za megawatthodinu elektriny preto Nováky nedokážu konkurovať iným elektrárňam.
Keďže HBP by neutiahli ťažbu hnedého uhlia, štát im pomáha cez nepriame dotácie sumou okolo 110 miliónov ročne. Nepriama dotácia znamená, že štát neprispieva priamo baniam, ale Slovenským elektrárňam na to, aby vyrábali elektrinu zo slovenského uhlia. Na tieto dotácie sa skladajú všetci odberatelia v účtoch za elektrinu. Za posledných skoro dvadsať rokov takto dostali bane stovky miliónov eur.
Existenčná závislosť baní od štátu siaha až do roku 2005, keď vláda Mikuláša Dzurindu, v ktorej ako minister hospodárstva sedel Pavol Rusko, odhlasovala, že štátne elektrárne budú povinne brať uhlie od Hornonitrianskych baní.
Vláda na to využila právomoc, ktorá má názov všeobecný hospodársky záujem (VHZ) a využíva sa aj dnes, keď na základe neho dodávajú Slovenské elektrárne zlacnenú elektrinu pre domácnosti.
Všeobecný hospodársky záujem na spaľovanie slovenského uhlia bolo nutné opakovane každý rok predlžovať. No v roku 2015 kabinet Roberta Fica (Smer) odsúhlasil pomoc pre bane na niekoľko rokov dopredu. Baníci tak mali istý balík peňazí až do roku 2030.
No keď v roku 2018 Roberta Fica vystriedal v premiérskej stoličke Peter Pellegrini, rozhodla sa vláda VHZ predčasne ukončiť. Ako termín pre ukončenie spaľovania uhlia stanovila rok 2023. Slovensko tým okrem iného zníži aj množstvo emisií skleníkových plynov.
V tomto roku bane vyťažia 780-tisíc ton, pričom kedysi to bolo viac ako dva milióny ton uhlia ročne. V „zlatej ére“, v 80. rokoch, pracovalo na hornej Nitre v baniach viac ako 14-tisíc ľudí. Vlani to bolo už len okolo dvoch tisíc a tisícku prepustia postupne počas tohto roka.
UHĽOBARÓN ČIČMANEC
Dlhoročným majiteľom HBP je Peter Čičmanec, ktorému sa darilo už za éry Vladimíra Mečiara. Čičmanec sa stal riaditeľom štátneho HBP v roku 1995, o rok na to sa podnik privatizoval cez takzvanú zamestnaneckú akciovku.
Celý balík akcií Hornonitrianskych baní Prievidza vlastní akciovka Hornonitrianske bane zamestnanecká (HBZ). Vlastnícka štruktúra je spletitá, keďže vo verejných registroch nemusia byť uvedení akcionári s podielom menším ako 25 percent.
Podľa registra vlastní Čičmanec 6142 z celkových 13 725 akcií zamestnaneckej HBZ, čo predstavuje podiel 44,75 percenta. Podľa zápisníc z valných zhromaždení sa dá zistiť, že jeho manželka vlastní ďalších 3 283 akcií a jeho dcéra Petra Sládečková 854 akcií. Dohromady teda majú až 10 279 akcií, čo je 74,8 percenta akcií.
KAUZA ALOBAL
Bane si „spravili meno“aj kauzou alobal. Týkala sa poslanca Národnej rady, okresného predsedu Smeru a Čičmancovho blízkeho človeka Vladimíra Jánoša. Začala sa videom z roku 2015, na ktorom vtedajšia Jánošova manželka hovorila o tom, že Jánoš zvykol veľkú hotovosť peňazí baliť do alobalu.
Neskôr tvrdila, že malo ísť o korupčnú schému. Peniaze zo štátom dotovaných baní sa mali vracať cez Jánoša späť k Smeru, ktorý bol v tom čase pri moci. Prípad sa vyšetroval, NAKA však oznámila, že porušenia zákona nenašla.
„Boli chvíle, keď som videla, že doniesol v hnedom sáčku – taký ako na pečivo – bankovky. Bolo to ešte v korunách. Veľké množstvo,“vravela Iveta Jánošová na videu, ktoré neskôr museli médiá stiahnuť zo svojich webov. „Povedal mi, aby som išla zobrať alobal, a balil to do alobalu. Keď som sa ho opýtala, prečo do alobalu, že v prípade horenia bytu, aby tie peniaze nezhoreli.“
Jánošová na videu tvrdila, že jej muž spolupracoval s Čičmancom aj s premiérom Ficom. „Hovoril mi to tak. Stretávali sa v baniach a vždy sa niečo dohodlo a potom prišiel s takým balíkom peňazí. Robil to takto pravidelne,“tvrdila na nahrávke.