Turbína vysoká ako Eiffelovka?
Pribúdajú lokality, ktoré podnikatelia vidia ako vhodné pre veterné turbíny. V okrese Skalica nie sú obyvatelia z developerov nadšení
Dubovce a Radošovce sú dve susedné dediny na Záhorí na hlavnom ťahu zo Senice do Holíča. Cesta to nie je ničím výnimočná, z auta vidno iba široké polia, druhú stranu lemujú stromy a pasúce sa kone. Celkom iný pohľad sa môže naskytnúť o pár rokov, keď na neďalekom kopci vyrastú veterné turbíny.
Pasúce sa kone patria k žrebčínu Kobylany, ktorý má byť najbližšou stavbou k pripravovanej elektrárni s menej ako kilometrovým odstupom. Z hlavnej cesty k žrebčínu vedie takmer nebadaná odbočka, za zastaranou rampou sa pred zrakom rozprestiera niekoľko historických budov barokového rázu, ktoré vlastnil rod Czoborovcov a okolo roku 1700 ich kúpili Habsburgovci. Dnes je areál národnou kultúrnou pamiatkou.
Jeho súčasný majiteľ, ktorý sa predstavil iba ako Martin, sa po otázke, čo hovorí na potenciálne turbíny, najskôr nedôverčivo pýta, na čej strane sme. Po prvotnom váhaní napokon rázne odpovie, že je proti podobným zámerom.
„Dali sme si spraviť štúdie na univerzitách v Košiciach a Brne a zistili sme, že koňom ten hluk z turbíny neprospieva. Sústavne to počujú, navyše už teraz je tu hluk z hlavnej cesty,“vysvetľuje chovateľ, ktorý sa stará o desiatky dostihových a parkúrových koní.
Jeho reakcia odráža vášnivú debatu v tomto regióne. Developeri, ktorým sa lokalita zdá ako jedna z najvhodnejších na využitie veternej energie, už roky narážajú na odmietavý postoj miestnych.
Vody teraz rozbúril ďalší investor – štátny SPP v posledných týždňoch obieha obce s novým zámerom. Turbíny vysoké takmer ako Eiffelovka chce postaviť na rovnakom kopci ako firma WSB Invest z portfólia podnikateľa s obnoviteľnými zdrojmi Petra Badíka a v minulosti sa o to isté územie zaujímal aj Energiepark s rakúskym pozadím. Nesúhlasné stanoviská okrem Záhoria vydávajú aj obce na Podunajskej nížine a ďalších miestach, kde podnikatelia s veternou energiou vidia príležitosti.
Obe strany však budú musieť hľadať kompromis, keďže na Slovensku sa tento typ investícií začína rozbiehať. Do roku 2026 by mal inštalovaný výkon z veterných zdrojov podľa národného plánu dosahovať 300 megawattov, pričom teraz je v podstate na nule.
STAROSTKA: INVEKTÍVY NEPADALI
Prvé snahy investorov umiestniť turbíny na kopec medzi Radošovcami a Mokrým Hájom sa začali už v roku 2010. Zámer však poslanci neschválili a veterný boom sa nekonal. Podnikatelia sa znovu začali objavovať v roku 2019.
„Postupom rokov to malo na stole vždy nejaké zastupiteľstvo, ale nikdy nebolo vydané súhlasné stanovisko,“rozpráva súčasná starostka Radošoviec Iveta Matúšová vo svojej kancelárii na obecnom úrade. Vo funkcii je pár mesiacov a na žiadosť SPP zorganizovala verejné stretnutie investora s miestnymi. V utorok 21. marca prišlo asi 80 ľudí nielen z Radošoviec, ale aj zo susedných Duboviec.
Dubovce sú zásadne proti, miestna aktivistka a poslankyňa Katarína Ondrušová vraj dokáže ľudí vyburcovať. Na verejnom zhromaždení rečnila takmer hodinu a priniesla aj maketu. Hlavným problémom je, že o zámeroch nemôžu rozhodovať dubovskí poslanci, keďže „veterné“územie je v katastri obce Radošovce, aj keď Dubovce sú rovnako blízko.
Obyvatelia sa tak môžu iba prizerať, aj keď elektrárne ovplyvnia aj ich životy. Najväčší strach majú z hluku. Ondrušová spomína aj ďalšie riziká – diskomfort pri výstavbe, možnú kontamináciu pôdy, nedostatky pri údržbe – a obavy má aj z následnej recyklácie.
Nie všetky tieto obavy sú oprávnené, svojou neúnavnou aktivitou ich však dokáže preniesť aj na ďalších občanov.
„Niektorí už na stretnutie prišli s výrazne záporným stanoviskom. Dookola sa vyjadrovalo asi šesť ľudí a bolo vidno, že sú to zarytí odporcovia. Ak tam boli aj takí, ktorí boli za, zrejme ich zomlela atmosféra a nepozbierali odvahu povedať, že vo veterných elektrárňach vidia prínos,“opisuje atmosféru Matúšová.
Zástupcovia SPP predtým navštívili aj Gbely, kde to podľa Matúšovej bolo ešte vyhrotenejšie. Podobné stretnutie, i keď pokojnejšie, absolvovali aj v Mokrom Háji.
Ani v Radošovciach podľa starostky nepadali invektívy, ale niekedy boli výhrady mimo témy. „Keďže SPP je štátny podnik, štát sa rovná vláda a frustrácia ľudí zo súčasnej vlády sa tak preniesla aj na zástupcov firmy,“hovorí energická štyridsiatnička.
STOPKA NA ĎALŠIE ŠTYRI ROKY
SPP ešte nepredložil žiadny oficiálny zámer, jeho prvotná ponuka je však pre obec nedostatočná. Zaviazal by sa dodať lacnejšiu elektrinu pre obecné budovy, teda nie pre všetkých občanov. Jeho návrh bol 70 eur za megawatthodinu na najbližších osem rokov.
Za to by Radošovce, Mokrý Háj a Popudinské Močidľany povolili umiestnenie 14 turbín vo výške 260 metrov na svojom území. Na porovnanie, Eiffelova veža meria 300 metrov. Dotknuté zastupiteľstvá preto prijali uznesenie, kde vyjadrujú nesúhlas s týmto zámerom, a dokonca všetkých deväť poslancov v Radošovciach odhlasovalo, že každý ďalší zámer v rámci tohto volebného obdobia bude odmietnutý.
Podľa Matúšovej však obnoviteľné zdroje energie a priori neodmietajú. Ak by prišla zaujímavejšia finančná ponuka, možno by poslanci zdvihli ruky za. Napríklad pôvodná ponuka z roku 2020 bola, ako hovorí, 5-tisíc eur za turbínu, pričom sa uvažovalo o šiestich turbínach, čiže ročne by do obecnej kasy pribudlo asi 30-tisíc eur.
„Nechcem povedať, že nás môžu uplatiť peniazmi, ale je to naozaj o ekonomickej stránke. Prečo by sme si to tu mali postaviť, keď z toho nič nebudeme mať?“pýta sa.
Starostka by privítala – a je to aj bežná prax v krajinách, kde veternú energiu majú –, keby do obecnej kasy každoročne prichádzal od developera balík peňazí. Týmto spôsobom samospráve v rozpočte pristane suma, ktorú môže použiť na ľubovoľné investície, ako oprava kultúrneho domu, chodníkov či zveľadenie športovísk.
Podobne uvažuje aj Martin, mladý majiteľ spomínaného žrebčína Kobylany, ktorý najskôr rezolútne nesúhlasil. Po pár minútach rozhovoru však dodáva, že aj keď vie o negatívach, dokázal by si predstaviť aspoň diskusiu. „Účty za energie sú teraz veľká ‚pálka‘, nízke ceny elektriny by nám pomohli,“priznáva.
Dali sme si spraviť štúdie na univerzitách v Košiciach a Brne a zistili sme, že koňom ten hluk z turbíny neprospieva. Sústavne to počujú, navyše už teraz je tu hluk z hlavnej cesty. Martin
majiteľ žrebčína Kobylany
WSB INVEST: TURBÍNY ZNÍŽIME
Zatiaľ však žiadny investor s oficiálnou ponukou do Radošoviec neprišiel. SPP komentuje, že v prípravnej fáze projektov proaktívne komunikujú so všetkými stranami a spätnú väzbu vítajú. Firma tvrdí, že drahé energie presvedčili mnohé obce o pozitívnom prínose stabilných cien na niekoľko rokov dopredu.
„SPP preto považuje takúto formu spolupráce za veľmi zaujímavú, pričom každá samospráva môže v rámci diskusie navrhnúť aj inú transparentnú formu spolupráce,“vyjadril sa jeden z najväčších štátnych podnikov.
Starostka Radošoviec spomína aj konateľa firmy WSB Invest, ktorý sa za ňou zastavil v uplynulých dňoch. Ponúkal optimalizáciu, po novom by bolo turbín menej a od obydlí by boli vzdialenejšie, ale finančné výhody zatiaľ žiadne.
„Hovoril, že to všetko pripravujú. Tiež sa chystajú na stretnutie s občanmi, najskôr však chcú spracovať vizualizáciu,“tvrdí starostka Matúšová.
Projektový manažér firmy WSB Invest Ján Lacko potvrdzuje, že v predloženom projekte najskôr uvažovali s celkovou maximálnou výškou turbín 270 metrov. „Aj na základe diskusie so zástupcami obcí túto výšku znížime, čo, samozrejme, zapracujeme do dokumentácie v ďalšom posudzovaní procesu EIA,“potvrdil Lacko.
Čo sa týka spôsobu kompenzácie, dodáva, že ponuka závisí najmä od ekonomiky projektu. „A tá závisí aj od prvotnej diskusie s obcami o pre nich akceptovateľných parametroch veterných elektrární,“odpovedal Denníku E.
Developeri sa teda napriek odporu nevzdávajú. Obce sa v súčasnosti môžu proti projektu odvolať až v štyroch krokoch: pri územnom, stavebnom a kolaudačnom konaní a úplne na začiatku v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Napríklad pri EIA nie je isté, či stanovisko samosprávy zaváži, keďže finálne rozhodnutie udeľuje ministerstvo životného prostredia.
Projekt však aj napriek povoleniu ministerstva môže stroskotať na územnom rozhodnutí. Keďže zrejme žiadna obec vo svojom územnom pláne nepočítala s veternou elektrárňou, na výstavbu bude musieť schváliť zmenu v pláne. No a bez toho, aby takýto zásah schválili poslanci miestneho zastupiteľstva, sa developer nepohne.
Aj sami developeri hovoria o tom, že územné plány sú pre nich najväčším problémom. V súčasnosti sa pripravuje nový zákon, ktorý by mal všetky štyri kroky spojiť do jedného konania, a verejnosť sa už bude môcť odvolať iba raz.
Investorom to prinesie značnú časovú úsporu, keďže v súčasnosti sa konania naťahujú na niekoľko rokov. Záhorákom to možno prinesie nové veterné turbíny. Ak budú súhlasiť.