Ukrajina Číne verí viac ako Západ
Si Ťin-pching sa po vyše roku ozval Zelenskému
Trvalo to presne jeden rok, dva mesiace a dva dni od začiatku totálnej ruskej invázie na Ukrajinu. Hoci sa o to ukrajinská vláda usilovala už dlhšie, až v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Líder Číny, ktorá o sebe vo vzťahu k ruskej vojne proti Ukrajine hovorí ako o neutrálnej krajine, medzitým viackrát volal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a dvakrát sa s ním stretol osobne. Naposledy v marci na štátnej návšteve v Moskve.
Napriek tomu Zelenskyj po vyše hodinovom rozhovore s čínskym prezidentom tvrdil, že je spokojný. „Mali sme dlhý a zmysluplný telefonát,“napísal na Twitteri.
Dlhoočakávaný hovor mal minimálne dva reálne výstupy. Prvým je fakt, že Ukrajina pošle na ambasádu do Pekingu veľvyslanca (Pavla Riabikina), v súčasnosti tam úrad vedie iba chargé d‘affaires, čo je nižšia diplomatická hodnosť. Podľa Zelenského to – spolu so samotným telefonátom – môže zlepšiť vzájomné vzťahy medzi krajinami.
Druhý praktický výsledok telefonátu súvisí s deklarovanou snahou Číny vyrokovať mier na Ukrajine. Peking neskôr oznámil, že na Ukrajinu pošle svoju delegáciu, ktorá sa pokúsi hľadať cestu ku koncu vojny medzi všetkými stranami.
Delegáciu bude viesť špeciálny čínsky predstaviteľ pre eurázijské vzťahy.
PRORUSKÁ NEUTRALITA
Čína sa už dlhšie tvári, že chce vyrokovať koniec vojny. Zároveň hovorí, že je v konflikte neutrálna.
Podľa nezávislých analytikov je to skôr „proruská neutralita“. Čína inváziu nikdy neodsúdila, namiesto vojny hovorí o „ukrajinskej kríze“a v OSN sa dlhodobo ako jedna z mála krajín zdržiava pri hlasovaniach, ktoré odsudzujú ruskú agresiu.
Čína navyše od začiatku konfliktu zvýšila svoju ekonomickú spoluprácu s Ruskom. Čínske firmy v mnohých prípadoch nahradili západné, ktoré sa po invázii stiahli z Ruska, v krajine napríklad stúpol predaj čínskych áut. Rovnako Čína zvýšila dovoz ruských surovín, ako sú ropa, zemný plyn a uhlie, aj keď nedorovnala straty z poklesu európskeho importu.
Zdá sa, že Ukrajine neprekáža čínska snaha vyrokovať mier, no aj Zelenskyj čínskemu prezidentovi v telefonáte povedal, že s ním nebudú súhlasiť, pokiaľ ruskí vojaci neodídu z celého ukrajinského územia.
„Nemôže byť žiaden mier na úkor teritoriálnych kompromisov. Územná celistvosť Ukrajiny musí byť obnovená podľa hraníc z roku 1991,“povedal údajne Zelenskyj v telefonáte.
VZŤAHY UKRAJINY A ČÍNY
Napriek tomu je Kyjiv z pohľadu Západu možno až príliš otvorený Číne. Treba však pritom mať na pamäti vzťahy týchto dvoch krajín ešte spred vojny. Čína bola pred inváziou najväčším obchodným partnerom Ukrajiny (s veľkým náskokom pred Poľskom a Ruskom, no EÚ ako celok bol ešte dôležitejší partner ako Čína). Kyjiv do Číny vyvážal poľnohospodárske produkty či nerastné suroviny. Zároveň očakával čínske investície na Ukrajine, ku ktorým však nedošlo.
Postoj Ukrajiny k Číne bol iný ako na Západe. „Ukrajina nezdieľala (západný) postoj a nebrala Čínu ako strategický problém. Zdráhala sa kritizovať ju v otázke ľudských práv a predávala jej zbrane a vojenskú techniku,“povedal vo februári v rozhovore pre portál The Diplomat Jurij Poita, analytik z berlínskeho Mercatorovho inštitútu pre čínske štúdie.
Tento postoj sa však do veľkej miery zmenil vo februári 2022. Ukrajina videla, že Čína ako krajina, ktorá má azda najväčší vplyv na Rusko, inváziu neodsúdila. Momentálne sa postoj Ukrajiny k Číne podľa analytikov prehodnocuje. Dnes sú v Kyjive radi, ak Čína tvrdí, že Rusku nepošle zbrane. Možno aj z toho dôvodu je Ukrajina pri čínskej snahe o mierové rokovania aspoň verbálne otvorenejšia a menej skeptická ako Západ.
„Môžeme očakávať kolo kyvadlovej diplomacie, do ktorej budú zahrnutí čínski predstavitelia. Či z toho niečo bude, je otvorená otázka. Čínska história rokovaní siaha od pro forma gest, vďaka ktorým mala iba vyzerať dobre (napríklad v prípade konfliktu medzi Izraelom a Palestínou), až po vážne rokovanie s konkrétnymi výsledkami (prelom vo vzťahoch medzi Iránom a Saudskou Arábiou v marci). Uvidíme, ktorý model v prípade Číny preváži teraz,“napísala šéfredaktorka portálu The Diplomat Shannon Tiezziová.
Niektorí analytici sú skôr skeptickí a myslia si, že v snahe Číny ide hlavne o to, aby krajina vylepšila svoj imidž proruského podporovateľa v tejto vojne.
„Vždy to bola karta, ktorou Čína zahrá, keď je to pre ňu politicky výhodné. Bez toho, aby Si Ťin-pching hovoril so Zelenským, bolo v podstate nemožné pre Peking čo i len predstierať, že je súčasťou nejakej mierovej iniciatívy na Ukrajine, a už vôbec nie predstierať, že je neutrálny,“povedal pre Guardian Andrew Small, expert na Čínu z German Marshall Fund.
Zároveň si nemyslí, že v krátkodobom horizonte príde k nejakej významnej iniciatíve. „Z väčšej časti je to snaha Pekingu
zmeniť naratív o úlohe Číny,“dodal analytik.
Český prezident Petr Pavel tento týždeň povedal, že podľa neho Číne nejde o mier. „Nemyslím si, že Čína má reálny záujem vyriešiť túto vojnu v krátkom čase. Je v čínskom záujme predĺžiť status quo, pretože dokáže pritlačiť Rusko k viacerým ústupkom,“povedal Pavel podľa portálu Politico.
ZELENSKYJ ČÍNSKY PLÁN NEZAVRHOL
Dodal, že pre Čínu je zároveň výhodné, keď sa Západ „trochu oslabí dodávkami zbraní Ukrajine“. Niektorí analytici si skôr myslia, že Čína chce úprimne koniec vojny z ekonomických dôvodov, ale tak, aby Rusko neprehralo, pretože sa obáva nepokojov u svojho obrovského suseda.
Čína na prvé výročie agre