Vedci sú bližšie k podstate šedivenia
Predísť predčasným šedinám môže pomôcť aj dovolenka
Šedivenie vlasov je jedna zo známok starnutia, ktorú vieme pozorovať voľným okom – na rozdiel od rednutia kostí či menej výkonných orgánov.
O tom, že každému z nás bude jedného dňa (väčšinou po tridsiatke) z hlavy trčať aspoň vlas inej farby s inými vlastnosťami, než mal, veda nepochybuje. To, prečo šedivieme, ako možno šedivým vlasom prinavrátiť ich pôvodnú farbu a čo nám celý tento proces hovorí o bunkovom starnutí, však vedci zatiaľ s istotou nevedia.
Nová štúdia vedcov z NYU Grossman School of Medicine, ktorú tento týždeň zverejnil časopis Nature, však ukazuje, že opotrebovanie vlasových folikulov funguje trochu inak, ako sme si doteraz mysleli.
ŽIVOT PIGMENTOVÝCH BUNIEK SA DOZRETÍM NEKONČÍ
Farbu vlasov zabezpečujú pigmentové kmeňové bunky. Tie vo svojej cytoplazme obsahujú zrná hnedočierneho alebo žltočerveného pigmentu s názvom melanín, ktorý nám okrem vlasov sfarbuje aj kožu či dúhovku oka. „Rovnako ako pri miešaní farieb určuje farbu vlasov množstvo a kombinácia melanínu,“vysvetlila dermatologička Wilma Bergfeldová v staršom texte na portáli Clevelandskej kliniky.
Každý vlasový folikul má svoju zásobu takýchto nezrelých pigmentových kmeňových buniek. Keď na konkrétnu bunku „príde rad“, presunie sa zo skladovacej časti folikulu do časti, ktorá slúži na dozrievanie. Tam sa poháňaná bielkovinami zmení na bunku, ktorá dokáže vyprodukovať vlasový pigment.
Vedci na základe minulých štúdií predpokladali, že so šedivením je to podobne ako pri ženskej plodnosti. Keď sa nezrelé pigmentové bunky minú, sfarbenie vlasov sa postupne zmení od šedivej po bielu farbu.
Autori novej štúdie sa však zamysleli nad tým, či vlasy môžu stratiť pigment, aj keď majú ľudia kmeňové bunky ešte stále k dispozícii. Vďaka tomu zistili, že život pigmentových buniek sa dozretím nekončí a za šedivenie pravdepodobne môže bunková porucha, ku ktorej dôjde opotrebovaním folikulu.
UVÄZNENÉ BUNKY
Na začiatok treba spomenúť, že vedci neskúmali ľudské pigmentové bunky, ale myšacie. Myšiam však sfarbujú srsť rovnaké bunky, ako nám, a tak sú autori štúdie presvedčení, že ich poznatky možno aplikovať aj na ďalší výskum u ľudí. „Z neznámych dôvodov zlyhá systém pigmentových kmeňových buniek skôr ako iné populácie dospelých kmeňových buniek, čo vedie k šediveniu vlasov u väčšiny ľudí a myší,“píše sa v štúdii.
Vedci jednotlivé bunky v srsti myší sledovali dva roky a zistili, že pre pigmentové kmeňové bunky nie je zrelý stav finálnym životným štádiom. Vo vlasovom folikule sa presúvajú z nezrelého do zrelého štádia a zase naopak. „Prekvapilo nás, keď sme videli jednu skupinu kmeňových buniek prepínať sa tam a späť medzi zrelými a nezrelými stavmi, pretože sa to nezhoduje s dosiaľ existujúcimi vysvetleniami šedivenia,“uviedla spoluautorka štúdie dermatologička Qi Sun pre The New York Times.
To, že bunka dokáže cestovať späť do časti folikulu, v ktorej sa zregeneruje a prepne do nezrelého štádia, je dobrá správa. No ani tento presun nie je odolný voči opotrebovaniu časom.
Vedci píšu, že opakované vypadávanie a nový rast vlasov sa na stave folikulu podpíše a dochádza v ňom k chybám. „Ako vlasy starnú, vypadávajú a rastú, čoraz viac buniek napučiava a uviazne v oddelení nazývanom vydutina vlasového folikulu. To im bráni vrátiť sa do zárodočnej priehradky, kde by im proteíny pomohli vyvinúť sa do pigmentových buniek,“vysvetľuje portál New Atlas.
PRIBUDNÚ ZA KAŽDÝ VYTRHNUTÝ ŠEDIVÝ VLAS TRI ĎALŠIE?
Aby vedci starnutie myších folikulov urýchlili, vytrhávali im chĺpky. To urýchlilo cyklus rastu nových vlasov a opotrebovanie folikulu. „Cyklus rýchleho starnutia spôsobil, že počet buniek uviaznutých v časti určenej na regeneráciu sa zvýšil z 15 % na takmer 50 %,“píše New Atlas.
Uväznené bunky teda nedokázali dozrieť, stratili svoju schopnosť produkovať pigment, zatiaľ čo stále pohyblivé bunky farbivo počas dvojročnej štúdie tvoriť neprestávali. To spôsobilo, že myši na niektorých miestach ošediveli a na iných nie.
Výskumníci sa teraz snažia otestovať, ako čo najlepšie dostať bunky späť do ich zárodočného priestoru, aby mohli znova produkovať pigment. „Novonájdené mechanizmy zvyšujú možnosť, že rovnaké pevné umiestnenie pigmentových kmeňových buniek môže existovať aj u ľudí. Ak áno, predstavuje to potenciálnu cestu na zvrátenie alebo prevenciu šedivenia ľudských vlasov,“uviedla Qi Sun.
ŠEDINY A STRES
Viacero štúdií sa v minulosti zaoberalo tým, ako na šedivenie vplýva stres. Známy (aj keď historicky nepotvrdený) je napríklad takzvaný syndróm Márie Antoinetty, ktorá vraj pred svojou popravou zo stresu úplne ošedivela.
Neurovedci z University of Virginia opisujú v úvodníku pre časopis Nature možnú evolučnú funkciu šedivenia vyvolaného stresom. „Dospelé samce gorily striebornej, ktorým po dosiahnutí plnej dospelosti šedivejú chlpy na chrbte, môžu prebrať vedenie tlupy. Zviera, ktoré zvládlo prežiť dostatok stresu na to, aby si ‚zarobilo‘ šediny, má teda v spoločenskom rebríčku možno vyššie miesto, než aké by mu za normálnych okolností prisúdil vedci.
Otázku, či to funguje aj naopak, keď sa prestaneme stresovať, si zase položili vedci z Kolumbijskej univerzity. V roku 2021 publikovali v časopise eLife prvú štúdiu hľadajúcu dôkazy o „prirodzenej repigmentácii“vlasov. vek,“píšu
DVOJFAREBNÉ VLASY
Na začiatku výskumu napadla psychobiológovi na Kolumbijskej univerzite Martinovi Pickardovi zaujímavá myšlienka. Ak by sa mu podarilo nájsť vlasy, ktoré by boli len čiastočne šedivé, a potom spočítať, ako rýchlo rástli, možno by dokázal určiť presné obdobie, v ktorom vlasy začali starnúť, a spojiť ho so situáciami, ktoré majiteľ vlasu v tom čase prežíval.
Pickard s kolegami preto našli 14 účastníkov, ktorí mali jednofarebné aj dvojfarebné pramene vlasov na rôznych častiach tela vrátane pokožky hlavy, tváre a ohanbia. Potom identifikovali 323 proteínov, ktoré hovoria o tom, či bol vlas v konkrétnom bode rastu farebný, biely, alebo šedivý. Vďaka tomu u desiatich účastníkov potvrdil, že aj keď vlas začal vyrastať z hlavy v určitom momente ako šedivý, neskôr sa vrátil k svojej pôvodnej farbe.
Výskumníci preto presne určili body v jednotlivých vlasoch, v ktorých došlo k zmenám farby v pigmentových vzoroch, a vypočítali, v akom čase k zmene došlo.
POZITÍVNY EFEKT DOVOLENKY
Analýza prišla na to, že časy, keď došlo k šediveniu alebo jeho zvráteniu, zodpovedali obdobiam výrazného stresu alebo relaxu účastníkov.
Scientific American uvádza príklad 30-ročnej ženy s čiernymi vlasmi, ktorej prameň vlasov obsahoval biely segment zodpovedajúci dvom mesiacom, počas ktorých sa jej rozpadlo manželstvo a sťahovala sa na nové miesto.
Podobne to bolo aj s obdobiami, keď sa do vlasov farba vrátila. „Prekvapilo ma, aký silný vplyv mala dovolenka na zvrátenie šedivenia. Jeden účastník išiel len na dvojtýždňový výlet a časť jeho vlasov – päť z nich – opätovne získala farbu,“povedala spoluautorka štúdie Ayelet Rosenberg pre portál Mashable.
Štúdia bola príliš malá na to, aby sa z nej bez ďalšieho pokračovania dali vyvodiť všeobecne platné závery, no výsledky naznačujú, že efekt opätovného sfarbenia je ťažšie dosiahnuť po štyridsiatke.
Aj v tomto prípade sa autori zhodujú, že ich výskum môže mať aplikácie, ktoré presahujú to, aké vlasy sa nám páčia a aké by sme na hlave chceli nosiť. Pickard hovorí, že vlasy môžu do budúcnosti predstavovať mocný nástroj na posudzovanie vplyvu niektorých životných udalostí na celkové starnutie organizmu.
Prekvapilo ma, aký silný vplyv mala dovolenka na zvrátenie šedivenia. Jeden účastník išiel len na dvojtýždňový výlet a časť jeho vlasov – päť z nich – opätovne získala farbu. Ayelet Rosenberg
výskumníčka
sie zverejnila 12-bodový plán o „politickom urovnaní“konfliktu.
Jeho súčasťou bola aj výzva západným krajinám, aby ukončili sankcie voči Rusku. Na druhej strane však rázne odmietol použitie jadrových zbraní a uviedol, že každá krajina by mala mať garantovanú „suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť“.
Zatiaľ čo Putin čínsky plán privítal, západní diplomati ho kritizovali a nepovažovali za úprimný. Napríklad šéf NATO Jens Stoltenberg upozornil na to, že Peking doteraz nebol schopný odsúdiť ruskú inváziu. Kritika zaznievala aj z ukrajinského parlamentu a od Zelenského poradcu Mychajla Podoľaka, podľa ktorého akýkoľvek mierový plán musí znamenať návrat Ukrajiny do hraníc z roku 1991. Ich súčasťou teda musí byť celý Donbas aj polostrov Krym.
Samotný Zelenskyj však na čínske návrhy zareagoval prekvapivo zmierlivo. „Čína začala hovoriť o Ukrajine a to nie je zlé,“vyhlásil.
S vlastným mierovým plánom prišla koncom minulého roka aj Ukrajina, pričom jej súčasťou sú dlhodobo známe pozície Kyjiva: žiadne územné kompromisy, prepustenie vojnových zajatcov, zriadenie vojenského tribunálu stíhajúceho ruské zločiny či obnovenie bezpečnosti Zaporižskej jadrovej elektrárne.
VEĽVYSLANEC VO FRANCÚZSKU POBÚRIL EURÓPU
Telefonát Si Ťin-pchinga so Zelenským prišiel v čase, keď Číne spôsobil diplomatický škandál jej veľvyslanec vo Francúzsku Lu Ša-jie. Ten koncom minulého týždňa spochybnil suverenitu postsovietskych krajín.
Skúsený diplomat s povesťou provokatéra a výrazného čínskeho jastraba najprv naznačil, že ilegálne anektovaný Krym by mal ostať pod správou Ruska. „Závisí od uhla pohľadu,“odpovedal na otázku, či ho vníma ako súčasť Ukrajiny.
Lu Ša-jie následne vyhlásil, že postsovietske krajiny nemajú „efektívny status v medzinárodnom práve“, keďže medzinárodné právo „nepozná dohodu konkretizujúcu ich status zvrchovanosti“.
Tým de facto spochybnil právo na existenciu nielen Ukrajiny, ale aj pobaltských štátov, Gruzínska, Moldavska a krajín Strednej Ázie. Litva, Lotyšsko a Estónsko si v reakcii predvolali čínskych veľvyslancov.