My štyria na pive
Sedem predsedov nie je velenie, ale anarchia. Dokážte, že obrana demokratickej budúcnosti je pre vás viac ako predsednícka stolička
Sám som už párkrát písal o Ficovi a jeho bezcharakternom pokrytectve, ktoré niektorí vydávajú za jeho politickú chytrosť. V máji 2023 to už nemá zmysel. Je to podobné, akoby ukrajinská vláda meditovala pol roka pred ruskou inváziou o Putinovi – napadne nás? nenapadne?
– a ďalej než po meditáciu sa nedostala. Ukrajinská vláda totiž včas pochopila to, čo zrejme nechápu niektorí politickí predstavitelia prozápadnodemokratického tábora na Slovensku, teda že meditácie nepomôžu, pomôže len príprava na vojnu.
Lebo Fico ide do vojny. Tu už nemá zmysel o ničom špekulovať. Dokonca ani o tom, či je Pellegrini náš spojenec. Nie je, je to zbabelec. Z dôvodu, ktorý je o to smiešnejší, o čo je trápnejší, dal expresne odpáliť na orbitu politického zabudnutia Petra Kmeca, jedného z mála príčetných zo svojho okolia. A nikto nevie – ani sám Pellegrini –, čo ešte naňho rodná strana pred voľbami vytiahne. Treba sa teda pripraviť na vojnu. Ako sa pripravili Ukrajinci. Lebo vojna to bude, zabudnite na férový politický zápas. Kaliňák sa už teraz neštíti obrážať tie najobskúrnejšie antisemitské a protizápadné youtubové vysielania a hrkútať si s chlapíkom, na ktorého je vydaný európsky zatykač a ktorý nosí policajný náramok. Nadržaná a bezškrupulózna Ficova mládež, ktorá nemá problém klamať a manipulovať s videozáznamami, aby si vyslúžila ak nie kreslo v parlamente, tak aspoň miestečko na ministerstve zahraničných vecí, sa už teraz nemôže dočkať, kedy ju pán pustí z reťaze. Kto to nevidí, je politický idiot. Kto to vidí a nič nerobí, je politický samovrah.
Tridsať rokov sa pravidelne/nepravidelne stretávame v našej dedinskej krčme štyria kamaráti na pive. Témou je ako vždy najprv šport a potom politika. Všetci štyria máme zhodné názory. Všetci štyria sme sa vo svojom kariérnom a životnom prime time angažovali na tej istej strane barikády – ten viac, ten menej. Všetci štyria sme nemali nikdy najmenšie pochybnosti o Mečiarovi, o Slotovi, o Ľuptákovi, o Gašparovičovi, o Ficovi, o Kaliňákovi, o Paškovi, o Matovičovi, o Dankovi, o Kollárovi, o Kotlebovi, o …, o …, o …. Skrátka, tridsať rokov sa plavíme na jednej lodi. A tridsať rokov volíme každý inú stranu. A na to by Kozma Prutkov povedal: „Nu, továrišči, zdes što to ne tak!“Naposledy sa dve strany z tých, ktoré sme volili, nedostali do parlamentu. Predtým to bolo to isté, akurát išlo o iné dve strany. A teraz to vyzerá rovnako. A nedokážeme jeden druhého presvedčiť, aby sme volili spoločne. Ba ukazuje sa, že jeden z našej štvorky voliť nepôjde vôbec. Po prvý raz za tridsať rokov.
Ak by sa Ukrajinci postavili proti Putinovi v štýle make love, not war, teda len s idealistickým presvedčením, s vierou v demokraciu a s nefalšovanou láskou k vlasti, nech by vykonala akékoľvek hrdinské činy, bez ich spoločného úsilia a koordinovaného boja by bol Putin už dávno v Kyjive. A tak sa teda pýtam: Mikuláš, pán Heger, pán generál Macko, pán Simon, Ivan Korčok, etc. – na čo čakáte? Nerobte z komárov vo svojich politických programoch ideologických slonov, ktoré už z princípu nemôžu prejsť žiadnymi dverami politickej dohody. Nenechajte sa vynukovať. Nechcite byť všetci predsedami. Sedem predsedov nie je velenie, ale anarchia. Dokážte, že obrana demokratickej budúcnosti našej krajiny je pre vás viac ako predsednícka stolička, ktorá ani u jedného z vás aj tak nemá štyri nohy. Inak sa vôbec nenamáhajte. Lebo my štyria na pive by sme sa už konečne radi zhodli, koho budeme spoločne voliť. Zatiaľ sa skôr zhodneme iba na tom, že to nebude nikto z vás. A ja, Jozef Mak, volič milión, to hodím bez ohľadu na sympatie, kamarátstvo, pochopenie a presvedčenie tomu, kto bude z prozápadnodemokratického tábora najsilnejší.