Kto je pripravený ísť do vlády
Nie všetky mená do úradníckej vlády boli v stredu poobede v čase uzávierky tohto vydania známe. Obsadenie viacerých ministerstiev však už má svojich favoritov a Denník N prináša ich profily.
Na verejnosť sa ešte stále nedostali hodnoverne potvrdené informácie, kto nahradí vicepremiéra Štefana Holého zodpovedného za legislatívu, kto príde po vicepremiérke a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej, po ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi či ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi.
Na ministerstve práce s veľkou pravdepodobnosťou obsadí po Milanovi Krajniakovi post Soňa Gaborčáková, ktorá je od volieb štátnou tajomníčkou so zameraním na rodinnú a sociálnu politiku.
Zatiaľ najväčší rozruch vzbudila nominácia ministra kultúry, kde sa pôvodne počítalo s historikom umenia Júliusom Barczim. Potom, ako tento výber verejne kritizoval predseda Sme rodina Boris Kollár aj doterajšia ministerka kultúry za OĽaNO Natália Milanová však Barczi pravdepodobne na ministerstvo nenastúpi.
Neistá je aj nominácia Miroslavy Hapalovej, o ktorej sa ešte v utorok hovorila ako o favoritke na post ministerky školstva. Hapalová v minulosti bola riaditeľkou mimovládnej organizácie Človek v ohrození a od roku 2020 viedla Štátny pedagogický ústav, organizáciu pod ministerstvom školstva. Tento rezort patrí medzi tie, kde je potrebné pokračovať v reformách, ktoré majú vplyv aj na vyplácanie financií z plánu obnovy.
Prezidentská kancelária sa oficiálne ku konkrétnym menám budúcich ministrov pred ich oficiálnym zverejnením nevyjadrovala, v utorok večer však zverejnila upozornenie, že zoznamy kandidátov na ministrov
v médiách obsahujú aj mená, o ktorých sa neuvažuje a neboli potvrdené. Riaditeľ odboru komunikácie prezidentskej kancelárie Jozef Matej nespresnil, o ktoré mená ide, zverejnenie tohto stanoviska však s veľkou pravdepodobnosťou súviselo s Barczim, ktorému politici pripomínali kauzu vzácnej busty od barokového umelca Berniniho, ktorá bola vyvezená zo Slovenska v roku 2015.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa v stredu poobede stretla s lídrami parlamentných strán, aby s nimi hovorila o novej vláde.
ĽUDOVÍT ÓDOR (1976): ROZPOČET A SNAHA O STABILITU
Ľudovít Ódor sa na budúci týždeň stane prvým premiérom úradníckej vlády, čiže vlády odborníkov, na Slovensku. Zároveň bude prvým premiérom, ktorý nebude mať od začiatku dôveru parlamentu, a aj prvým predsedom vlády, ktorého rodným jazykom nebude slovenčina, ale maďarčina. Nie je politik, je to nestraník.
Do funkcie prichádza z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, kde bude už len do konca tohto týždňa. Jeho vyjadrenie pre médiá, v ktorom v pondelok potvrdil nástup do vlády a odchod z NBS, zachytáva jeho nastavenie technokrata, ktorý je presný a chce hľadať riešenia: „Rozhodnutie pani prezidentky vymenovať ma za predsedu vlády odborníkov je pre mňa cťou a zároveň veľkou zodpovednosťou. Slovensko sa dnes nachádza v neľahkej situácii a so svojím tímom urobím všetko pre to, aby sme krajinu priviedli k predčasným voľbám a priniesli želaný pokoj, stabilitu, ale zároveň aj konštruktívnu odbornú diskusiu v témach, ktoré sú pre ľudí a krajinu dôležité,“napísal Ódor.
Do vymenovania bude v plnom rozsahu pokračovať vo výkone funkcie viceguvernéra NBS. Celú kariéru staval na dôsledných a racionálnych analýzach a očakáva sa, že tak bude pôsobiť ako premiér a nebude mať záujem zapájať sa do politických súbojov a predvolebnej kampane. V predčasných voľbách nebude kandidovať za žiadnu zo strán.
Predsedom vlády bude určite dlhšie ako štyri a pol mesiaca, teda do 1. októbra, keď spoznáme výsledky parlamentných volieb. Koaličné vlády (vznik jednofarebnej vlády je veľmi nepravdepodobný) vznikajú týždne.
Funkcie viceguvernéra NBS sa teraz vzdáva, čo znamená, že ak by sa chcel do tejto funkcie vrátiť, musela by ho opäť vymenovať prezidentka na návrh vlády schválený parlamentom. Nie je to preto pre neho len dočasná odbočka – opúšťa prestížny post, z ktorého ovplyvňoval verejný život na Slovensku viac, ako si spoločnosť doteraz všímala.
Ľudovít Ódor spoluzakladal viaceré inštitúcie, ktoré prispievajú k tomu, že vlády by mali hospodáriť rozumnejšie a na základe analýz. Očakáva sa teda od neho aj snaha o rozumný prístup k zadlžovaniu Slovenska. V rokoch 2003 až 2005 bol hlavným ekonómom ministerstva financií a riaditeľom Inštitútu finančnej politiky a v rokoch 2012 až 2018 bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čo teraz naňho čaká? V prvom rade príprava krajiny na parlamentné voľby a chystanie na rozpočet na rok 2024, koordinácia práce ministrov, z ktorých niektorí doteraz žiaden rezort neriadili, a dohľad nad čerpaním plánu obnovy.
Od Ódora sa očakáva, že bude garantom dobrého rozpočtu skoordinovaného so všetkými rezortmi. Čakajú ho aj povinnosti v oblasti európskej a zahraničnej politiky počas pokračujúcej ruskej vojny proti Ukrajine.
Ódor bude pod neustálym tlakom politických strán. Hlavne Smer, Hlas, ale aj OĽaNO či Sme rodina v ňom môžu vidieť predĺženú ruku prezidentky Zuzany Čaputovej a súčasť „progresívneho puču“.
MICHAL HORVÁTH (1979): BÝVALÝM MINISTROM FINANCIÍ RADIL, AKO ŠETRIŤ
Rezort financií povedie uznávaný ekonóm, ktorý stál pri zrode rozpočtovej rady, inštitúcie, ktorá má dozerať na to, aby vláda nežila nad pomery. Vzhľadom na akútnu potrebu ozdraviť slovenské verejné financie je podľa expertov Michal Horváth dobrou voľbou. Stojí však pred zložitou situáciou, v ktorej sa pri chýbajúcej politickej podpore od neho očakáva ukážkový rozpočtový proces.
Budúci minister financií je od februára 2020 riaditeľom odboru ekonomických a menových analýz v Národnej banke Slovenska. Ako hlavný ekonóm centrálnej banky sa posledné roky zúčastňoval s guvernérom Petrom Kažimírom najdôležitejších stretnutí k menovým otázkam na úrovni Európskej centrálnej banky.
43-ročný Horváth je ďalším z technokratov so špičkovým vzdelaním a skúsenosťami v zahraničí, ktorý sa vrátil na Slovensko, podobne ako Tomáš Helebrandt. Ten pracoval na Útvare hodnoty za peniaze a nedávno prešiel do politiky. Horváth v rokoch 2014 až 2019 pôsobil vo Veľkej Británii ako lektor ekonómie na univerzite v Yorku, päť rokov predtým sa venoval výskumu na Oxfordskej univerzite.
Definitívne späť na Slovensko ho zlákala až ponuka viceguvernéra Ľudovíta Ódora, s ktorým už skôr spolupracoval. Pripravovali spolu zákon o dlhovej brzde a Horváth sa stal aj členom prvej rozpočtovej rady.
V roku 2012, v časoch európskej dlhovej krízy a po páde Radičovej vlády, pripravil Horváth spolu s Ódorom štúdiu Ako zakopať rozpočtovú sekeru. Pre ďalšiu vládu v nej pripravili odporúčania, ako si poradiť s núdzovou konsolidáciou. Štátne rozpočty boli v tom čase horúcou témou, k šetreniu štáty hnala nielen Európska únia hrozbou pokút, ale aj finančné trhy.
Väčšina navrhnutých opatrení pre rezort financií, ktorý začal v jednofarebnej vláde Smeru viesť Kažimír, smerovala k zvyšovaniu daní. Horváth napríklad preferoval zdaňovanie bohatých cez majetkové dane, predovšetkým cez daň z nehnuteľností, ktorá by bola nastavená progresívne. Vo svojej štúdii s Ódorom hovorili aj o tom, že štát by ušetril stovky miliónov eur, ak by prestal posielať dávky lepšie zarábajúcim ľuďom.
Ako nový minister financií bude musieť pripravovať verejné financie opäť pre krízovú situáciu, ale s oveľa väčšou zodpovednosťou. Pre budúci rok musí dokonca pripraviť vyrovnaný rozpočet. Ak nová úradnícka vláda nezíska v parlamente dôveru, nebudú sa na ňu vzťahovať výnimky z najtvrdších sankcií dlhovej brzdy. Vyrovnaný rozpočet by si vyžiadal obrovské škrty. Rozpočtová rada totiž očakáva v budúcom roku deficit 4,2 percenta HDP, čiže viac ako päť miliárd eur.
„Úplne paradoxne a ironicky musí autor a podporovateľ rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti do parlamentu predložiť najnerealistickejší plán hospodárenia v histórii Slovenska,“hovorí analytik VÚB Michal Lehuta, ktorý pracoval v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť v čase, keď tam pôsobil Horváth.
Obrovský objem konsolidačných opatrení za päť miliárd eur úradnícka vláda nemá reálne ako presadiť. Na to by sme podľa Lehutu napríklad museli DPH a daň z príjmu fyzických osôb zvýšiť až na 27 percent vrátane zrušenia všetkých znížených sadzieb. Alebo okresať verejné výdavky o každé desiate euro.
Nová vláda, ktorá príde po septembrových voľbách, si rozpočet v parlamente upraví. No už návrh, pod ktorým bude Horváth podpísaný, sa bude posudzovať na európskej úrovni, takže by mal byť realistický. Pravdepodobné je, že Horváth ako nový minister financií bude pripravovať súbežne rozpočty dva.
„Michal Horváth je odborník na verejné financie, ktorý vie, čo rozpočet (ne)potrebuje a aké procesy či negociácie za ním sú,“hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Predpokladá, že v pozícii ministra sa bude snažiť urobiť rozpočtový proces „ukážkový“aj pre budúce vlády, napríklad z pohľadu prioritizácie či transparentnosti.
S verejnými financiami má Horváth dlhoročné skúsenosti. Radil ministerstvu financií už za čias Jána Počiatka či Ivana Mikloša. Zastupoval Slovensko v hospodárskych fórach na najvyššej expertnej úrovni a za Slovensko bol napríklad aj na rokovaniach o vstupe krajiny do eurozóny a následne v Hospodárskom a finančnom výbore EÚ.
IVAN ŠIMKO (1955): MINISTER Z REFORMNÝCH DZURINDOVÝCH ROKOV
Nový minister vnútra Ivan Šimko je zatiaľ jediným známym bývalým dlhoročným politikom vo vláde Ľudovíta Ódora a jeho nominácia sa dá považovať za jedno z najväčších prekvapení – do vlády, ktorú nálepkujú oponenti prezidentky ako progresívnu, nastupuje politik, ktorý väčšinu svojho života spájal s kresťanskými demokratmi.
Šimko začal svoju pestrú politickú kariéru začiatkom 90. rokov v KDH, potom od kresťanských demokratov s Mikulášom Dzurindom odišiel a založili SDKÚ. Po nezhodách s Dzurindom v roku 2004 založil stranu Slobodné fórum. Z nej odišiel bezprostredne po ustanovujúcom sneme, na ktorom za predsedníčku zvolili Zuzanu Martinákovú, a Slobodné fórum rýchlo upadlo do zabudnutia. Ivan Šimko založil aj hnutie Misia 21, ktoré voličov nezaujalo, a v roku 2010 sa vrátil do KDH, kde je radovým členom.
Ale odteraz len s pozastaveným členstvom – v utorok na svojom facebookovom účte napísal, že sa rozhodol prerušiť svoje členstvo v Kresťanskodemokratickom hnutí počas obdobia, keď bude ministrom.
Politická kariéra Ivana Šimka je pestrá, no odborne sa profiloval jasne – sústreďoval sa na právo, bezpečnosť a obranu a členom vlády bol až štyrikrát. V roku 1992 bol za vlády Jána Čarnogurského ministrom spravodlivosti, za vlády Jozefa Moravčíka bol v marci až v decembri 1994 podpredsedom vlády pre legislatívu, neskôr bol poslancom a v rokoch 2001 –2002 bol ministrom vnútra za SDKÚ namiesto Ladislava Pittnera, ktorý odstúpil. Členom vlády bol štvrtýkrát v rokoch 2002 – 2003. Viedol ministerstvo obrany a po sporoch s Dzurindom pre kauzu známu ako „skupinka“ho vtedajší premiér odvolal.
Nominácia Ivana Šimka na ministra vnútra by nemala byť náhodná. Mala by totiž v sebe niesť odpovede na špekuláciu o tom, či ide zo strany prezidentky o „progresívny puč“. Ide o celoživotného konzervatívca, ktorý svoje hodnotové nastavenie nezmenil a nikdy sa ním netajil.
Druhým benefitom Šimka pre Ódorovu vládu je jeho serióznosť a odbornosť. Smer a extrémisti už niekoľko týždňov špekulujú bez akýchkoľvek relevantných argumentov o zmanipulovaní výsledkov parlamentných volieb. Dlhoročné politické skúsenosti a serióznosť Ivana Šimka by mohli rozptýliť takéto podozrenia. Práve ministerstvo vnútra voľ by organizuje, hoci na ich priebeh dohliadajú volebné komisie a nezávislá Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, väčšinu ktorej delegujú politické strany.
Šimko ako zatiaľ jediný otvorene potvrdil, že sa má stať členom vlády. „Som pripravený prijať službu, ktorá vyžaduje nezávislosť a zmysel pre spravodlivosť voči všetkým,“napísal v utorok na svojom facebookovom účte. „Srdcom zostávam tým, čím som sa počas svojho celého verejného života usiloval byť vždy: kresťanom (i keď často chybujúcim a nehodným) a demokratom (takisto asi nie vždy dokonalým).“
JANA DUBOVCOVÁ (1952): NÁVRAT K NOVEJ SÚDNEJ MAPE
Z dôchodku na čelo ministerstva spravodlivosti, ktoré o tri týždne spúšťa súdnu reformu. Niekdajšieho šéfa Slovenskej advokátskej komory Viliama Karasa má v pozícii ministra spravodlivosti nahradiť Jana Dubovcová. Bývalá sudkyňa a expolitička Jana Dubovcová (70) prevezme rezort len krátko predtým, ako sa od 1. júna zavádza nová súdna mapa.
Pred rokmi patrila medzi výrazné tváre súdnictva. Ako predsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici bola jednou z prvých kritičiek Štefana Harabina, ktorý sa vďaka Vladimírovi Mečiarovi a Robertovi Ficovi stal ministrom spravodlivosti a priamo z vlády v roku 2009 už po druhýkrát prešiel do čela Najvyššieho súdu. Zapojila sa do očisty justície známej ako Červená pre Harabina.
Nepatrí ani medzi politických nováčikov. V parlamente pôsobila ako poslankyňa, kam sa v roku 2010 dostala na kandidátke SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Tejto strane sa vtedy podarilo spolu so SaS, KDH a Mostom-Híd získať parlamentnú väčšinu.
Počas vlády Ivety Radičovej sa Dubovcová kriticky stavala k tomu, že aj zvnútra SDKÚ prišiel návrh, aby generálnym prokurátorom zostal škandálmi poznačený Dobroslav Trnka, kamarát mafiána Mariana Kočnera, proti čomu sa ostro postavila vtedajšia premiérka Iveta Radičová.
Po páde Radičovej kabinetu na jeseň 2011 bolo jedným z posledných rozhodnutí vtedajšej vládnej zostavy, keď Dubovcovú zvolili za verejnú ochrankyňu práv. Ombudsmankou bola hlavne v ére jednofarebnej vlády Smeru, s ktorou neraz prichádzala do konfliktu, keď obhajovala základné ľudské práva a slobody. Jeden z najvážnejších konfliktov mali pre policajný zásah voči Rómom v Moldave nad Bodvou v roku 2013.
Po vypršaní mandátu ombudsmanky v roku 2017 sa stiahla z verejného života, odišla oddychovať na dôchodok. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v zime 2018, keď sa podľa jej slov umožnilo pokračovať v agónii vo forme vlády Petra Pellegriniho, ktorá neprišla s potrebnými zmenami. „Hráme sa na stabilitu, ale vlastne len zakrývame pleseň pod povrchom,” komentovala Dubovcová koncom roka 2019.
V tom čase sa rozhodla skúsiť návrat do politiky. Vo voľbách v roku 2020 kandidovala zo 150. miesta za koalíciu PS/Spolu. Podľa svojich slov sa už nechcela doma z kuchyne pozerať na to, ako sú veci „horšie, horšie a ešte horšie”.
Volebná dvojkoalícia PS/Spolu sa do parlamentu tesne nedostala a Dubovcová sa už ďalej verejne neangažovala, venovala sa rodine. Teraz má prevziať zodpovednosť za rezort spravodlivosti ako členka úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.
Ministerstvo čaká 1. júna štart súdnej reformy, ktorú pripravila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková zo SaS. Jej schvaľovanie v niekdajšej koalícii OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí bolo turbulentné, keď sa šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) a jednotliví poslanci snažili zachovať súdy podľa prianí regiónov. Ide o najvýraznejšie zmeny v justícii od novembra 1989, keď sa mení rozvrhnutie súdov po krajine a sudcovia sa majú špecializovať :- či už na trestné, rodinné, civilné alebo obchodné spory.
Po odchode SaS a Kolíkovej z ministerstva prevzal zavádzanie reformy Karas, ktorý jej štart odsunul z januára na jún tohto roka a sudcom ustúpil v previerkach. Od novej ministerky bude závisieť, ako sa s reformou zžijú sudcovia a ako ju prijme široká verejnosť. Reforma nie je jedinou výzvou. Parlament má na stole Karasovu novelu Trestného zákona, ktorá okrem iného znižuje tresty za ekonomické trestné činy. Už končiaci premiér Eduard Heger považoval návrh za rizikový a z obavy, aby sa doň v Národnej rade nedostalo niečo nevhodné, sa dal zapísať ako spolupredkladateľ novely, čím získal právomoc ju kedykoľvek stiahnuť.
Ďalším problémom sú snahy na poslednú chvíľu, ešte pred septembrovými voľbami meniť kontroverzné zákony. Jeden z takýchto návrhov už predložil nezaradený poslanec Tomáš Taraba, ktorý chce posilniť právomoc generálneho prokurátora Maroša Žilinku v súvislosti so sporným paragrafom 363. Hnutie Sme rodina si už získal, a preto má šancu uspieť s novelou, aby prokurátori nemohli podať obžalobu na súd, kým u Žilinku nerozhodnú o podnete podľa paragrafu 363 zrušiť obvinenie stíhanému.
Sme rodina sa už nenápadne pokúšala okresať špeciálnu prokuratúru a Špecializovaný trestný súd a vziať im veľkú časť korupčnej agendy, ale narazila na odpor OĽaNO.
Pri takýchto „nápadoch“sa ukáže, aké to je byť ministerkou v úradníckej vláde, ktorá nebude mať šancu zabrániť poslancom schváliť, čo budú chcieť. Stačí, ak sa na to zozbiera dostatok hlasov.
MIROSLAV WLACHOVSKÝ (1970): DIPLOMAT ZÁPADNÉHO STRIHU
Novým ministrom zahraničných vecí sa stane skúsený diplomat Miroslav Wlachovský. Patrí medzi ľudí s jasnou prozápadnou orientáciou. Na ministerstvo nastúpil po konci Mečia
rovej vlády v roku 1998 a viedol nový odbor analýz a plánovania.
V rokoch 2001 – 2003 bol poradcom premiéra Mikuláša Dzurindu, neskôr pracoval na slovenskom veľvyslanectve v USA. Bol veľvyslancom vo Veľkej Británii a v Dánsku.
Wlachovský bol okrem svojej práce v diplomacii aj poradcom premiéra Eduarda Hegera pre zahraničnú politiku. Práve pomoc Ukrajine vo vojne je oblasť, ktorú na Hegerovej vláde partneri z Európskej únie aj Spojené štáty a NATO oceňovali. Wlachovský pri týchto rozhodnutiach bol.
V oblasti zahraničnej politiky Wlachovského považujú za autoritu, ale aj za človeka, ktorý zastáva rovnaké hodnoty ako jeho predchodcovia Ivan Korčok a Rastislav Káčer. Patrí do generácie slovenských diplomatov, ktorí aktívne pracovali na našom vstupe do NATO a Európskej únie a sú presvedčení, že v týchto štruktúrach je naše miesto.
Ako diplomat s dobrou znalosťou pomerov na ministerstve má aj dostatok praktických skúseností v diplomacii, takže nepotrebuje žiadne zaškolenie ani čas na rozbehnutie.
Miroslava Wlachovského nečakajú zásadné zmeny v rezorte, základné smerovanie už nastavili jeho predchodcovia. Predpokladá sa, že by mohol na poste štátnej tajomníčky ponechať Ingrid Brockovú a na ministerstve zahraničia sa neobávajú ani rozsiahlych výmen na postoch veľvyslancov.
MICHAL PALKOVIČ (1974): DOKÁŽEME ZACHRÁNIŤ EURÓPSKE PENIAZE PRE NAŠE NEMOCNICE?
Zdravotníctvo zostane v rukách patológa Michala Palkoviča, ktorý bol doposiaľ štátnym tajomníkom. Na ministerstvo prišiel v polovici marca ako štátny tajomník, keď sa premiér Eduard Heger dohodol na odchode s ministrom, nominantom OĽaNO Vladimírom Lengvarským pre nezvládanie projektu Rázsoch a problémy, ktoré súvisia s čerpaním peňazí z plánu obnovy na rekonštrukcie nemocníc.
Hoci je Palkovič dvojkou na ministerstve, od začiatku bol považovaný za ministra, ktorý túto funkciu nemal len formálne. Predseda vlády Heger mu dôveroval ako odborníkovi z fachu, riadenie prenechal naňho a on tak bol iba formálne poverený vedením ministerstva, keďže prezidentke zákon v prípade dočasne povereného kabinetu neumožňoval Palkoviča vymenovať za nástupcu po Lengvarskom.
Palkovič ustál rozbeh svojej politickej kariéry, keď mu vyčítali aj vnútri koalície, hlavne líder OĽaNO Igor Matovič, že do vedenia kolabujúceho zdravotníctva nastúpil až po tom, ako sa vrátil z dovolenky v Mexiku. K tomu vo veľkom kolovali vtipy, že zdravotníctvo je už v takom stave, že prichádza patológ.
„Zvyknem to brať tak, že najradšej mám otvorených a chladnokrvných ľudí. Ale keď dáme preč humornú stránku, tak od 2012 sa venujem manažmentu v zdravotníctve,” reagoval na to Palkovič.
Ako prvé musel riešiť sporné rozdelenie 212 miliónov eur z európskeho plánu obnovy, ktoré Lengvarský na rozlúčku s funkciou podpísal ôsmim nemocniciam. Dodnes nie je uzavreté, či ich dostane nemocnica v Čadci, čaká sa na výsledok právnej analýzy. Ide o veľkú investíciu, keď má Slovensko možnosť využiť externé peniaze od Európskej únie na zanedbané nemocnice.
Od svojho nástupu sa Palkovič snaží verejnosť presvedčiť, že výstavba novej štátnej nemocnice Rázsochy v Bratislave je reálna a dá sa stihnúť tak, aby mohla byť financovaná z európskeho plánu obnovy.
Palkoviča ako každého ministra čakajú náročné mesiace. Pandémia koronavírusu natoľko prehĺbila problémy v zdravotníctve, že v ňom nie je nik, kto by bol spokojný a nepožadoval viac peňazí. K tomu pribúdajú opakujúce sa problémy s nedostatkom sestier a lekárov, ktorí často odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia.
Do vedenia rezortu prišiel Palkovič ako manažér z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde bol od roku 2022 zástupcom predsedníčky Renáty Blahovej.
Takisto sa musí pripraviť na to, že až do volieb neustanú kultúrno-etické témy, okrem snáh o okliešťovanie interrupcií sa počas predvolebnej kampane očakávajú návrhy týkajúce sa LGBTI+ ľudí.
V poslednom období sa stali predmetom politických sporov aj pravidlá týkajúce sa tranzícií. Po teroristickom útoku pred Teplárňou požadovalo hnutie Ide nám o život, aby boli tranzície možné bez podmienky nútených sterilizácií, čo umožnil Lengvarský svojím usmernením, a teraz sú snahy, aby sa to znemožnilo, napríklad poslankyňa OĽaNO Anna Záborská a spol. chce novelou zákona o rodnom čísle fakticky zabrániť právnej tranzícii.
PETER ŠVEC (1969): MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA UŽ POZNÁ ZVNÚTRA
Ministerstvo hospodárstva by mal viesť jeho terajší štátny tajomník Peter Švec. Vyštudovaný ekonóm, ktorého na ministerstvo pritiahol iba vlani v októbri Karel Hirman, vtedy čerstvý, dnes už končiaci minister. Spoznali sa už v 90. rokoch pri práci v médiách. Na ministerstvo prišli obaja ako ľudia, ktorí v politických stranách nikdy nepôsobili, no dnes to už platí iba pre Šveca. Hirman medzitým vstúpil do strany bývalého premiéra Eduarda Hegera.
Švec má aj skúsenosti priamo z vysokého biznisu. Až 16 rokov bol šéfom komunikácie trnavskej automobilky Stellantis a ešte skôr aj riaditeľom marketingu Slovenskej sporiteľne a aj hovorcom pivovaru Heineken. A takisto aj ministerstva financií za prvej vlády Mikuláša Dzurindu (1998 – 2002).
Prezidentku mohlo presvedčiť aj to, že sa s Hirmanom za krátkych sedem mesiacov museli vyrovnať s mimoriadne zložitou energetickou krízou. Dokončili so Slovenskými elektrárňami dohody o dodávkach lacnejšej elektriny pre domácnosti a z veľkej časti rozbehli aj podpory pre samosprávy a priemysel, aj keď pomoc pre vôbec energeticky najväčšie podniky dodnes doriešená nie je. Preto sa na minimálne pár rokov úplne vypli žiarske hlinikárne Slovalco, oravskí hutníci z OFZ ostali bez výroby trištvrte roka a aj novácka chemička Fortischem prepustila až skoro polovicu ľudí.
Energetika však bola v končiacej vláde primárne doménou Hirmana. Švec sa sústredil hlavne na vylepšovanie podmienok na podnikanie, rozvoj inovácií a lákanie veľkých nových investícií.
Asi najväčším jeho úspechom je prilákanie prvého veľkého investora do nového štátneho priemyselného parku v Rimavskej Sobote. Nemecká firma Winkelmann tam bude vyrábať kovové zásobníky teplej vody pre tepelné čerpadlá na získavanie tepla spod zeme. Investor v regióne s jednou z najvyšších nezamestnaností v krajine zamestná 450 ľudí a preinvestuje 110 miliónov eur.
Aj keď Švec začal s Nemcami rokovať až na prelome minulého a tohto roku, napokon Slovensko uprednostnili pred Chorvátskom aj Maďarskom. Bývalému ministrovi Sulíkovi sa síce podarilo dotiahnuť podstatne väčšiu investíciu Volva, no pre Gemer významného zamestnávateľa nezískal.
Počas Švecovho a Hirmanovho pôsobenia oznámila veľkú investíciu do kompletizácie batérií do elektromobilov za miliardu eur aj spoločnosť Porsche, o tú sa však vláda nepričinila.
Už pri jesennom nástupe na ministerstvo Švec naznačil aj niektoré iné svoje priority.
Upozornil, že dnes už Slovensko nemôže o investorov súťažiť s inými regiónmi Európy nižšou cenou práce. „Teraz už musíme ísť s našou ponukou pre investorov o stupeň vyššie. Rozhodne treba pokračovať so znižovaním byrokratizácie domáceho biznisu, s ktorou začal cez známe kilečká už tím bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka,“povedal na jeseň Švec pre Denník E.
Sulík stihol presadiť dve kilečká. Tandem Hirman a Švec mal dokončiť tretie, no zatiaľ ho nepredstavili. Asi aj pre veľký chaos v parlamente.
Pri lákaní investícií je podľa Šveca dôležité aj vylepšenie odpadového hospodárstva. Bez viac nových spracovateľov odpadov tu veľké fabriky nemôžu plniť environmentálne ciele ich matiek.
Urýchliť treba podľa Šveca aj proces posudzovania vplyvov investícií na životné prostredie, lebo na Slovensku trvá oveľa dlhšie ako v zahraničí.
A rovnako za kľúčové označil aj spružnenie čerpania eurofondov. „Investori sa nám často sťažujú, že v iných krajinách ich vedia čerpať rýchlejšie,“doplnil pri nástupe na ministerstvo Švec.
Podľa neho nehrozí, že by sa jeho donedávny zamestnávateľ Stellantis dostal cez neho k väčším výhodám ako iné podniky. „Ja som z automobilky odišiel. Nie som prepožičaný. Jedna etapa sa skončila a iná začala. Žiadne zvýhodňovanie bývalého zamestnávateľa nehrozí a budem len rád, ak aj vy médiá to budete kontrolovať,“povedal na jeseň.
JOZEF BÍREŠ (1956): JE TAKÝ SKÚSENÝ, ŽE HO POLITICI NEMALI ODVAHU VYMENIŤ
Pre vyšší vek ho chcel z čela Štátnej veterinárnej a potravinovej správy odvolať už prvý minister pôdohospodárstva za OĽaNO – chaoticky manažujúci Ján Mičovský. Postupné stiahnutie z funkcie mu predpovedal aj ďalší minister Samuel Vlčan, ktorý teraz skončil pre podozrivú eurofondovú dotáciu.
Napokon údajne získa 67-ročný vyštudovaný veterinár Jozef Bíreš ministerskú funkciu, ktorú si Mičovský ani Vlčan nedokázali udržať. Denníku E to potvrdili viaceré zdroje. Bíreš to komentovať nechcel.
Veterinárnu správu vedie s jedinou trojročnou prestávkou počas prvej vlády Roberta Fica už od roku 2003. Vo svojom odbore je široko uznávaný a nikdy nebol spriaznený so žiadnou stranou. Dá sa povedať, že v kontrole potravín i chovov zvierat je taký skúsený, že viaceré vlády ho radšej svojimi nominantmi nenahrádzali.
Občas sa mu vyčíta príliš veľký tlak na obchodné reťazce a niektorí domáci potravinári od neho, naopak, očakávajú ešte tvrdší postup voči dovozcom potravín. No realitou je, že žiadnu ťažkú kauzu, v dôsledku ktorej by skazené potraviny ohrozovali životy obyvateľstva, počas jeho pôsobenia Slovensko nezažilo. Na rozdiel od viacerých škandálov v Poľsku či smrtiacej kauze s jedovatým metanolom v niektorých českých liehovinách.
Ako sa zhostí širších úloh na agrorezorte, je zatiaľ otázne, ale minimálne v komunikácii s bruselskými agrárnymi úradmi je skúsený. Ako šéf veterinárov je s nimi v častej komunikácii. Tieto zručnosti sú mimoriadne dôležité, pomôžu mu pri riadení agrárnych dotácií, ktoré patria medzi hlavné úlohy tohto ministerstva.
A to, že je Bíreš aj schopným organizátorom, zasa potvrdili mnohé narýchlo zorganizované celoslovenské kontroly chovov a potravín, ktoré často spúšťal pri možnom ohrození zdravia zvierat a ľudí.
Už skôr sa v médiách ako možný Vlčanov nástupca spomínal aj jeho štátny tajomník Martin Kováč. V jeho neprospech však podľa informácií Denníka E rozhoduje to, že je užšie zameraný iba na vodohospodárstvo a krajinotvorbu a ostatným oblastiam agrorezortu sa ani doteraz intenzívnejšie nevenoval. Dotovanie a riadenie poľnohospodárstva plne pokrýval Vlčan.
Kováč má údajne navyše blízke vzťahy s kresťansky zameranými politikmi OĽaNO, ktorí ho vraj odporúčali aj na post štátneho tajomníka.
MARTIN SKLENÁR: NA OBRANE ZOSTÁVA ČLOVEK BLÍZKY NAĎOVI
Kandidátom na nového ministra obrany je podľa zdrojov Denníka N Martin Sklenár, ktorý dnes pôsobí na ministerstve ako generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky. Patrí medzi blízkych spolupracovníkov Jaroslava Naďa. „Je to človek, ktorého som priniesol na ministerstvo obrany. Považujem ho za veľmi dobrého odborníka,“povedal odchádzajúci minister.
Sekcia obrannej politiky má na starosti rokovania so spojencami, Martin Sklenár napríklad zabezpečoval rozhovory o posilnení vojenskej prítomností NATO na Slovensku po vlaňajšej Putinovej agresii voči Ukrajine.
Sklenár pôsobil niekoľko rokov na ministerstve zahraničných vecí a v diplomacii, na ministerstvo obrany prišiel po voľbách 2020. Je absolventom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov na UMB v Banskej Bystrici. Na ministerstve obrany pôsobil aj niekoľko rokov po absolvovaní vysokej školy.
Kontinuitu Naďovej línie potvrdzuje aj to, že na ministerstve obrany by mal pokračovať aj súčasný štátny tajomník Marian Majer. Na pozíciu dvojky Jaroslava Naďa nastúpil po voľbách 2020, na ministerstve však pôsobil aj predtým – v období 2016 až 2020 bol vedúcim kancelárie vtedajšieho štátneho tajomníka za Most-Híd Róberta Ondrejcsáka.