Barczi sa stal pre Prezidentský palác rizikom
Kunsthistorik Július Barczi dostal ponuku stať sa ministrom kultúry už v marci, po kritike Borisa Kollára a Natálie Milanovej si to v paláci s jeho nomináciou rozmysleli
Niekoľko hodín po tom, ako médiá zverejnili v utorok zoznamy pravdepodobných nových ministrov úradníckej vlády, zverejnil Prezidentský palác stanovisko, že medializované zoznamy „obsahujú aj mená, o ktorých sa vo vláde neuvažuje“.
Toto stanovisko sa objavilo len krátko potom, čo sa v Národnej rade politici pustili do kunsthistorika Júliusa Barcziho, ktorý bol pripravený nastúpiť na ministerstvo kultúry. Jeho nomináciu kritizovali politici OĽaNO aj Sme rodina.
Adeptkou na ministerku kultúry v úradníckej vláde je teraz Silvia Hroncová, bývalá riaditeľka Slovenského národného divadla.
REPUTAČNÉ RIZIKO?
Barczi pre Denník N potvrdil, že v utorok podvečer mu zavolali z paláca, aby mu oznámili, že ministrom nebude. Dôvodom malo byť „reputačné riziko“.
Spôsob, akým došlo k stiahnutiu jeho nominácie, považuje za nešťastný, no nechce spochybňovať kroky prezidentského úradu. “Nejde o mňa – ide o väčšiu vec. Krajina je v hroznom stave a ja nechcem prispievať k ďalšiemu nepokoju,“hovorí Barczi. „Nikdy som nemal politické ambície, mojou jedinou ambíciou bolo pracovať v prospech rezortu, ktorý si vážim a ktorý bol kruto podceňovaný.“
Zostavovanie vlády Ľudovíta Ódora je špecifické tým, že nevzniká dohodou medzi vládnymi stranami, hlavné slovo má tentokrát prezidentka Zuzana Čaputová. Tá sa na situáciu, že zostaví úradnícku vládu, pripravovala už niekoľko mesiacov.
Pri politických nomináciách nie je výnimočné, že sa do obehu pustí niekoľko mien možných kandidátov. Aj po rozpade štvorkoalície vlani v septembri, keď z koalície odišla SaS, sa napríklad hovorilo ako o možnom novom ministrovi školstva o Danielovi Bútorovi, pedagógovi a expertovi na manažérske a líderské zručnosti. Post ministra školstva mu ponúkol premiér Eduard Heger, v tom čase ešte premiér s dôverou parlamentu.
Bútora však nepresvedčil predstaviteľov vtedajšej koalície, keď si ho pozvali na rozhovor na Úrad vlády, a tak musel Heger hľadať iného odborníka. Heger potom ministerstvo aj dočasne viedol, kým sa v koalícii zhodli na tom, že školstvo bude viesť Ján Horecký.
BARCZI: CÍTIL SOM PODPORU KULTÚRNEJ SCÉNY
Barcziho krátky politický príbeh je iný ako bol napríklad príbeh ministra školstva Horeckého. Ponuku viesť ministerstvo kultúry dostal z Prezidentského paláca už na začiatku marca.
Vtedy ešte nebolo zrejmé, že k pádu Hegerovej vlády príde, prezidentka Zuzana Čaputová však pracovala na tom, aby mala záložný plán, ak poverenie tejto vláde bez dôvery zoberie. To, že k takémuto riešenie môže prikročiť, verejne oznámila, keď v januári oznámila, že Hegerova vláda môže krajinu viesť do volieb. Po kauze ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana však už minulý týždeň Hegerovej vláde odobrala poverenie dovládnuť.
Barczi hovorí, že jeho prvá reakcia na ponuku stať sa ministrom bola pred dvomi mesiacmi zamietavá, napokon ju však s podporou okolia zobral. S tímom z Prezidentského paláca aj s nastávajúcim premiérom úradníckej vlády potom absolvoval niekoľko rozhovorov. Na základe dohody sa diskrétne začal stretávať aj s ľuďmi z kultúrnej scény, aby bol pripravený predstaviť realistické priority. „Bez toho by som do toho nešiel,“hovorí Barczi.
„Uvedomujem si, že by som nebol žiaden spasiteľ, ale zo stretnutí, ktoré som absolvoval, som cítil podporu aj entuziazmus. Som presvedčený, že aj za to krátke obdobie a aj bez podpory parlamentu, by sme dokázali pohnúť aspoň niekoľkými kľúčovými vecami.“
Keď v utorok Július Barczi počúval, ako ho v Národnej rade kritizujú, ako pri Berniniho soche zlyhal a Slovensko preto prišlo o vzácnu bustu, mal zmiešané pocity.
Hovorí, že počas stretnutia v paláci aj s budúcim premiérom Ľudovítom Ódorom opakovane upozorňoval na všetko, čo by v súvislosti s jeho nomináciou na ministra mohlo vzbudiť pozornosť – vysvetľoval prípad Berniniho sochy, aj pôsobenie na Krásnej Hôrke, keď múzeum zrušilo zmluvu s pôvodným architektom projektu rekonštrukcie. „Dokonca som upozorňoval aj na to, že v krajinách západnej Európy je citlivo vnímané, ak sú ľudia z obchodného prostredia s umením v pozíciách kultúrneho rezortu,“hovorí Barczi.
Proti Barcziho nominácii sa v utorok postavil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) aj odchádzajúca ministerka kultúry za OĽaNO Natália Milanová. Obaja spomenuli kauzu vzácnej busty od barokového umelca Berniniho, ktorá bola vyvezená zo Slovenska v roku 2015.
„Myslím si, že je naozaj veľké umenie spomedzi všetkých ľudí, ktorí pôsobia v kultúrno-kreatívnom priemysle, nájsť človeka, ktorý je do veľkej miery spojený s dvoma veľkými vecami, ktoré uškodili slovenskej kultúre – Bernini a Krásna Hôrka,“reagovala Milanová na to, že Barczi v rokoch 2014 až 2018 riadil Múzeum Betliar, pod ktorý vypálený hrad Krásna Hôrka patrí.
„Mal by si to svojím spôsobom odskákať. Určite nie ho dať za ministra. Ja si myslím, že je to veľká chyba, čo robí pani prezidentka,” povedal Kollár a pripustil, že ak bude Barczi na zozname ministrov úradníckej vlády, môže to byť jeden z dôvodov, prečo Sme rodina takejto vláde nevyjadrí dôveru.
Barczi sa tak stal prvým terčom vlády, ktorá ešte nie je ani oficiálne známa. Kauza vývozu vzácneho diela je zjavne pre politikov lákavou skratkou, ako spochybniť vopred novú vládu. Bodka za týmto prípadom je už viac-menej známa – Barczi ešte včera večer pre televíziu Joj potvrdil, že sa novým ministrom nestane. Prezidentský palác potom zakrátko vydal stanovisko, že nie všetky mená zverejňované médiami sa skutočne ministrami stanú.
JE TO SNAHA PODKOPAŤ DÔVERU, HOVORÍ BARCZI
„Kauza Bernini sa nezačína opisom v katalógu aukčnej spoločnosti, ale vývozným povolením, ktoré udelilo ministerstvo kultúry,“vysvetľuje Július Barczi zložitý prípad.
Francúzsky starožitník, ktorý sochu kúpil za 24-tisíc eur, doložil žiadosť na ministerstve kultúry o vývoz sochy posudkom znalca z londýnskej aukčnej siene Sotheby‘s. Ten v ňom napísal, že by mohlo ísť o bustu Berniniho, dokonca určil odhadovanú hodnotu vo výške 5 miliónov libier. „Mali to na stole. Oháňať sa mojím menom naozaj nie je namieste,“bráni sa Barczi.
Marek Maďarič (Smer), ktorý v tom čase ministerstvo viedol, nechal odvolať celú komisiu aj generálneho riaditeľa Sekcie nehmotného kultúrneho dedičstva Pavla Šimuniča. Prípad skončil na súde, ktorý sa postavil na stranu francúzskeho starožitníka Guenebeauda. Sochu dnes vystavuje súkromné Gettyho múzeum v Los Angeles.
Pri Berniniho prípade sa podľa Barcziho zabúda aj na fakt, že išlo o súkromný predaj a dodnes nevieme, za koľko sa busta predala. „Je fascinujúce sledovať názory, o tom, ako ‚Slovensko prišlo o vzácne dielo‘. Chcel by som vidieť pánov Fica, Matoviča alebo Kollára, ako by uvoľnili niekoľko miliónov eur na kúpu jedného diela, keby sa zastavil jej vývoz a prejavila by záujem verejná inštitúcia,“hovorí Barczi.
Označiť jeho pôsobenie v múzeu Betliar ako „kauzu“, je podľa neho tiež sporné.
Barczi bol riaditeľom múzea necelých päť rokov. S jeho nástupom prešlo múzeum Betliar výraznou premenou a zvýšila sa návštevnosť kaštieľa. V projekte rekonštrukcie Krásnej Hôrky zrušil zmluvu s pôvodným architektom, jeho projekt mal podľa neho viacero nedostatkov. „Rekonštrukcia Krásnej Hôrky je obrovský projekt, a ako aj iné veľké projekty, ani tento nie je bezproblémový, no dnes je nastavený dobre, odborne a napreduje,“vraví Barczi.
Kritiku, ktorá sa na neho spustila, považuje za podkopávanie dôvery vo vznikajúcu vládu. „Utorok bol toho dôkazom. Ani si nepamätám, kedy malo ministerstvo kultúry toľko pozornosti.“O tom, kto by ho mal nahradiť, nevie. „Jediné, čo môžem, je zaželať mu veľa šťastia.“
Post ministerky môže napokon obsadiť teatrologička a kultúrna manažérka Silvia Hroncová. Na prelome 90. a nultých rokov viedla Divadelný ústav v Bratislave. Počas jej pôsobenia na poste generálnej riaditeľky Slovenského národného divadla v rokoch 2006 – 2009 sa otvárala nová budova SND na Pribinovej ulici v Bratislave. Od roku 2013 do roku 2019 viedla Operu Národného divadla a Štátnu operu v Prahe. Momentálne je výkonnou riaditeľkou mediálnej spoločnosti Film Europe.
Jedným z politicky najvýbušnejších rozhodnutí Ódorovej vlády môže byť v čase živej predvolebnej kampane dokončenie rozbehnutého nákupu americkej vojenskej techniky. Vzhľadom na silný protiamerický sentiment mnohých ľudí na Slovensku a politické nastavenie Smeru či Republiky sa dá očakávať, že si túto tému tieto strany nenechajú ujsť.
Ministerstvo obrany pod vedením Jaroslava Naďa (Demokrati) nestihlo dotiahnuť niekoľko vyzbrojovacích projektov. Najvýznamnejšia je akvizícia dvanástich amerických bojových vrtuľníkov Viper. Táto úloha sa teraz prenesie na novú vládu.
Vrtuľníky Viper prezentoval Naď ako odmenu za darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine, Američania však obchod podmienili doplatkom 300 miliónov eur. To z neho robí tretí najväčší armádny nákup od volieb 2020 (po dvoch nákupoch obrnených vozidiel) a rozhodovať o ňom bude nová vláda.
Na ministerstve mienia v príprave obchodu pokračovať aj po Naďovom odchode. S nákupom vrtuľníkov je podľa končiaceho ministra uzrozumený aj jeho nástupca Martin Sklenár. „Je zárukou kontinuity,“povedal Denníku N Naď.
Na uzatvorenie zmluvy je však potrebný súhlas celej vlády a tá môže čeliť silnejúcemu tlaku z parlamentu, aby obchod do volieb neschvaľovala.
„Pokiaľ nová vláda bude rozhodovať podľa odborných kritérií, tento nákup musí jednoznačne schváliť – bez ohľadu na to, ako ho v rámci kampane môžu zneužívať niektoré politické strany. Pre bezpečnostné záujmy Slovenska je totiž veľmi výhodný,“reaguje Naď.
FICO VS. GENERÁLI
Dá sa predpokladať, že Smer či hnutie Republika okolo vrtuľníkov spravia rozruch, rovnako ako ho robia vždy, keď je v hre akákoľvek vojenská spolupráca s USA.
Líder Smeru a trojnásobný premiér Robert Fico označil vrtuľníky nedávno za „nezmysel, ktorý Slovensku natlačili Američania“. Slovenskí generáli, naopak, považujú tieto bojové stroje za veľmi prínosné.
Zástupca náčelníka generálneho štábu Ľubomír Svoboda pre Denník N vyzdvihol, že súčasťou obchodu nebudú len vrtuľníky, ale aj výcvik posádok, servisná podpora a hlavne balík viac než 500 pokročilých riadených rakiet Hellfire. Nič také dnes slovenské vzdušné sily nemajú.
„Otvorila sa nám možnosť získať nielen moderné bojové vrtuľníky, ale aj veľmi presné rakety, s ktorými môžeme teoreticky zničiť až stovky obrnených strojov,“dodal Svoboda.
Situácia sa môže vyvinúť tak, že Ódorova vláda dostane tento nákup na stôl až tesne pred voľbami, keď bude kampaň najviac vyhrotená.
Ministerstvo obrany zatiaľ len pripravuje takzvaný „letter of request“pre americkú vládu, v ktorom by malo špecifikovať, akú výbavu do vrtuľníkov presne potrebuje – hlavne softvérovú. Podľa Naďa by mal byť tento dokument hotový „v horizonte niekoľkých týždňov”.
Američania majú lehotu 120 dní, aby poslali na naše požiadavky na výbavu odpoveď – tento čas však môže byť výrazne kratší, ako sú štyri mesiace. Až potom môže ísť návrh na schválenie obchodu na rokovanie vlády.
Podľa Naďa sa môže stať, že do septembrových volieb sa proces neskončí a rozhodovanie o vrtuľníkoch sa prenesie na ďalšiu vládu. Smer a hnutie Republika pritom dávajú najavo, že ak budú pri moci, vrtuľníky nekúpia.
„Tento scenár však považujem za málo pravdepodobný. Nateraz to vyzerá tak, že do konca leta by sa tento proces mohol stihnúť,” dodáva Naď.
NA MINISTERSTVE BUDE KONTINUITA
Aký má na nákup vrtuľníkov názor Ľudovít Ódor, zatiaľ nie je jasné. Budúci premiér sa zatiaľ k politickým témam nevyjadruje.
Na ministerstve obrany však v prípravách budú pokračovať, pravdepodobný Naďov nástupca Sklenár vzišiel z okruhu najbližších Naďových kolegov.
„Je to človek z môjho najužšieho tímu a človek, ktorého som priniesol na ministerstvo obrany. Považujem ho za veľmi dobrého odborníka,“uviedol Naď v pondelok.
Vo vedení ministerstva by mal zostať aj štátny tajomník Marian Majer, čo tiež predpokladá zachovanie kontinuity. Majer hovorí, že jeho podmienkou zotrvania bolo práve to, že ministerstvo bude aj v novej vláde pokračovať v rozbehnutých projektoch vrátane kúpy vrtuľníkov Viper.
„Verím, že Jarovo úsilie bude na ministerstve obrany pokračovať naďalej a to, čo sme spoločne rozbehli, prinesie aj v budúcnosti ovocie,” napísal Majer na Facebooku na rozlúčku s Jaroslavom Naďom.
V HRE SÚ AJ AMERICKÉ AUTÁ
Okrem vrtuľníkov Viper čaká na novú vládu aj rozhodovanie o ďalších vojenských obchodoch zo Spojených štátov. Pôjde o nákupy financované z amerického vládneho programu Foreign Military Financing (FMF), v rámci ktorého môže Slovensko vyčerpať približne 200 miliónov dolárov.
Keďže sa pri nich nepočíta s doplatkom zo slovenskej strany, nevzbudili výraznejšie emócie.
Naďovo ministerstvo chce americkú dotáciu z väčšej časti využiť na nákup ľahkých obrnených vozidiel Oshkosh a z menšej časti na tisíce útočných pušiek a niektoré komponenty pre protivzdušnú obranu.
Ministerstvo predložilo svoje návrhy už pred niekoľkými mesiacmi, americké ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že s nákupom súhlasí. Slovensko chce získať 192 takýchto vozidiel a ďalšiu vojenskú techniku a zbrane, ako sú automatické granátomety alebo guľomety M2A1, informovala agentúra ČTK v utorok večer.
Táto akvizícia by mala byť ukončená podľa Naďa skôr ako nákup vrtuľníkov Viper.
Nateraz to vyzerá tak, že do konca leta by sa tento proces mohol stihnúť.
Jaroslav Naď
minister obrany